Kategórie
Údenie mäsa

Údenie: Ako naložiť mäso do vákua – videonávod

Postup pri nakladaní do vákua súvisí so Sous-vide, čo je kuchárska metóda prípravy pokrmov a jej názov pochádza z francúzštiny. V preklade znamená „vo vákuu“. Teda bez prístupu vzduchu. Používa sa hlavne na tepelné úpravy mäsa, kedy sa mäso v igelitovom obale, z ktorého bol špeciálnym zariadením odsaný vzduch, „varí“ vo vodnom kúpeli pri nižších teplotách. Tento spôsob zaisťuje zachovanie chuti, šťavnatosti a váhy pokrmu. Avšak v spojení s údením mäsa sa vákuovanie používa iba pri nakladaní mäsa, samotné údenie potom už prebieha klasicky v udiarni.

Niekoľko tipov:

  • Ide o modernú metódu, ktorá využíva vákuovačku. Nevýhodou teda môže byť jej obstarávacia cena, predsa len nie každý ju máme doma. Avšak investícia sa oplatí, pretože mäso pri nakladaní vo vákuu zostáva krásne šťavnaté a nehrozí, že by sa kazilo. Pokiaľ plánujete údiť častejšie, alebo chcete spracovať väčšie množstvo mäsa, rozhodne sa zvážte jej nákup. Ceny sa pohybujú od 700 Sk za tie najlacnejšie až po 1500 – 2000 Sk za drahšie modely. Pred investíciou teda zvážte, aká vákuovačka sa hodí na vaše účely a prípadne skúste nájsť nejaké recenzie na tú, ktorú ste si vyhliadli.
  • Tip ako ušetriť na nákupe mäsa na údenie: prejdite si dopredu, kde majú mäso v akcii pomocou on-line letákov Lidl, Kaufland alebo Tesco.
  • Kusy mäsa na údenie očistite ostrým nožom, odrežte kúsky, ktoré by z neho pri údení viseli a zbytočne by sa vysušili. Tiež ho ho zbavte blán, prípadne úlomkov kostí, ktoré mohli niekde zostať po búraní.
  • Mäso dajte do misky a zasoľte tak, aby bolo celé pokryté soľou zo všetkých strán.
  • Následne si nadrobno nasekajte cesnak a celé mäso ním potrite. Ak by ste chceli odvažovať, alebo mať aspoň predstavu o spotrebe cesnaku, počítajte s 20 – 30 g na 1 kg mäsa. Mäso načesnekujte dôkladne tak, aby sa cesnak dostal do všetkých záhybov.
  • Potom už je čas mäso zavákuovať. Odmerajte si zhruba dĺžku fólie podľa veľkosti mäsa a zavarte jednu stranu. Okraje na druhej strane vzniknutého vrecúška ohrňte. Tak sa neušpiní pri vkladaní mäsa do fólie.
  • Vákuovať môžete po jednotlivých kusoch, alebo ich dajte do fólie viac naraz. Napríklad pri bôčiku to krásne vychádza, ak je nakrájaný na rovnako veľké šrótky.
  • Zavákuované mäso dajte odležať do chladničky na 9 – 10 dní. Môžete ho každé tri dni otočiť, ale nie je to nevyhnutné.
  • Po desiatich dňoch stačí mäso vybrať, nechať uschnúť a napichnúť na háčiky. Potom už len rozkúriť udiareň na 80 ° C a môžete sa tešiť na lahodný výsledok.
Nakladanie mäsa na údenie vo vákuu Youtube kanála podľa BradmanTom

Toto bol teda tretí diel z minisérie videonávodov o nakladaní mäsa na údenie. Ďalšie postupy, na ktoré sa môžete pozrieť, je nakladanie postaru a tiež metóda používajúca rýchlosol. Každá z nich má svoje za aj proti. Avšak nakladanie mäsa vo vákuu je veľmi jednoduché a bezpečné aj zo zdravotného hľadiska.

Na samotné údenie sa hodí drevo ovocných a iných tvrdších drevín, napríklad bukové, čerešňové alebo slivkové. Údenie na takom dreve dodáva mäsu charakteristickú vôňu. Stále obľúbenejšie sú aj piliny a štiepka. Špeciálne obchody predávajú balenie napríklad bukové štiepky priamo na údenie vo vreciach po 12 alebo 15 kg.

Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál BradmanTom

Kategórie
Údenie mäsa

Údenie: Ako naložiť mäso s rýchlosolou a aké sú nevýhody – videonávod

V minulom článku sme sa pozreli, ako sa nakladá mäso postarom. Tento postup, ako už názov napovedá je o poznanie rýchlejší, rozhodne ním nestrávite 5 týždňov.

Na druhú stranu je celkom kontroverzný, pretože sa pri ňom používa mäsiarska rýchlosol, niekedy tiež zvaná nakladacia soľ. Jej nevýhodou je, že obsahuje dusitan sodný. Táto látka sa označuje na obaloch potravinárskych výrobkov ako E250 a funguje ako konzervant. Nejedná sa ale rozhodne o nič zdravé, Svetová zdravotnícka organizácia vydala správu, ktorá pred jej požívaním varuje s tým, že konzumácia môže spôsobiť v našom tele premenu dusitanov na iné zlúčeniny, ktoré môžu byť vo výsledku karcinogénne.

Avšak používanie rýchlosolí doteraz nebolo riadne nahradené a bežne sa využíva vo veľkovýrobe aj pri domácom údení. Faktom je, že obsah dusitanu je v tejto zmesi nízky, uvádza sa, že sa pohybuje okolo 2 – 3 %, zvyšok je obyčajná kuchynská soľ. Jej použitie je teda na zváženie každého, ale na nakladanie mäsa začiatočníkov je ideálne. Nehrozí totiž pokazenie mäsa, ako pri klasickom postupe.

Niekoľko tipov:

  • Kusy mäsa očistite od blán a opláchnite. Potom ich nakrájajte na rovnako veľké diely, ktoré budete údiť. To je dôležité pre rovnakú mieru prúdenia jednotlivých más.
  • Na nakladanie narýchlo budete potrebovať rýchlosôl, injekčnú striekačku s marinovacou ihlou na napichovanie mäsa a cesnak. V začiatkoch sa odporúča začať s 10% lákom. Na 0,3 l láku teda bude potrebovať vo vode rozmiešať 30 g rýchlosolov. Roztok s dobre rozpustenou soľou natiahnite do striekačky a začnite vpichovať do mäsa. Roztok by mal prísť do všetkých častí mäsa, takže do každej strany kusa mäsa dajte niekoľko vpichov. Musí sa dostať aj do stredu, kde sú napríklad pri krkovici šľachy.
  • Napichané kusy mäsa treba riadne potrieť cesnakom. Platí, že na 1 kg mäsa použijete aspoň 20 g roztlačeného, alebo jemne nasekaného cesnaku. Pekne ho votrite do všetkých záhybov.
  • Po natretí cesnakom prichádza čas na rôsol. Vodu naň prevarte a lák bude 6%. Teda na 1 liter vody treba 60 g dusitanovej soli. Mäso vkladáme do láku, nie naopak. Tým sa zamedzí vzniku vzduchových bublín pod mäsom. Mäso v láku prikryte tanierikom a skontrolujte, že nikde nevyčnieva kus mäsa nad hladinu.
  • Mäso dajte odležať na 9-10 dní do chladničky. Občas ho skontrolujte, či sa nekazí, ale pokiaľ je riadne napichané, nemalo by k tomu dôjsť. Po 10 dňoch mäso vyberte z chladničky, zlejte rôsol a mäso nechajte uschnúť do druhého dňa napichnuté na háčikoch. Ideálne v pivnici, alebo v špajze, kde k nemu nebudú môcť muchy.
    Udiareň rozkúrte na 80 ° C a môžete údiť.

Toľko teda ku kontroverznej metóde rýchleho nakladania. Ako už bolo spomenuté, jej hlavnou nevýhodou je obsah dusitanu sodného v rýchlosoliach. Je teda na každom, či chce týmto spôsobom mäso pripravovať. Napriek tomu sa nedajú uprieť výhody toho, že je táto metóda nakladania rýchla a nepotrebujete žiadne ďalšie špeciálne vybavenie na prípravu mäsa. Navyše si mäso zachová pekne červenú farbu a nebude toľko šednúť, ako pri nakladaní postaru. Poslednou metódou, ktorá stojí za vyskúšanie je nakladanie v sous-vide a na tú sa pozrieme nabudúce.

Zdroje: Adobe Stock, , www.ferpotravina.cz, Youtube kanál BradmanTom

Kategórie
Údenie mäsa Údenie mäsa postarom

Údenie: Ako naložiť mäso postarom a akých chýb sa vyvarovať – videonávod

Jesenné počasie praje roztopeným udiarňam a skvelej vôni pripravovaného mäsa. Pri práci nám totiž nebude také teplo a zároveň sa dá priebežne pracovať na záhrade a pritom dohliadať na udiareň.

Existujú rôzne spôsoby nakladania mäsa pred údením, ale dnes sa pozrieme na ten, ktorý je považovaný za tradičný. Predtým sa v podstate iný nepoužíval a preto sa tomuto procesu hovorí nakladanie postaru. Pekne za použitia soli a následne láku.

Niekoľko tipov:

  • Nakladanie mäsa sa môže líšiť podľa krajov, alebo aj v závislosti od rodinných receptov a postupov. Predtým často používal každý to, čo mu najlepšie fungovalo. Návod teda berte skôr ako vodítko, ale v každom prípade dbajte na hygienu a kvalitu surovín. Nevýhodou tejto metódy je totiž fakt, že sa mäso môže začať kaziť.
  • Základom je nakladať mäso, pri ktorom si ste istí, že je kvalitné a čerstvé. Radšej využite možnosť nakúpiť u osvedčeného mäsiara, pokiaľ takého poznáte. V návode je použitá krkovica, ale postup pri nakladaní napríklad bôčika alebo pliecka bude obdobný.
  • Mäso očistite od blán a zvyškov kostí a následne ho umyte. Porciovať ho môžete na kusy podľa veľkosti udiarne. Mali by byť rovnako veľké tak, aby jednotlivé kusy trvalo rovnako dlho údiť. Ako už bolo povedané, treba dbať na hygienu. Čistá doštička a nôž sú samozrejmosťou. Nakrájané mäso osušte papierovou alebo čistou látkovou utierkou.
  • V nerezovej mise naložte mäso do kuchynskej soli. To je prvá časť, nakladanie takzvane nasucho. Na dno nasypte soľ a mäso v nej obaľte tak, aby bola po celej ploche jednotlivých kusov. Kusy mäsa potom vyskladajte do nádoby a uložte do chladničky tak, ako sú. Nechajte ich tri dni odpočinúť. Po troch dňoch bude potrebné mäso skontrolovať a otočiť. Šťavu, ktorú mäsu pustilo vylejte. Nasledujú ďalšie tri dni, po ktoré bude preskladané mäso odpočívať v chladničke. Opäť mäso vyberte a vylejte šťavu. Bude čas na lák.
  • Mäso vytiahnite z nádoby a prevarte si vodu na lák. Niekto rád pridáva bobkový list, borievka alebo korenie. To ale nie je nutné. Nutné je ale pridať soľ, aby vznikol soľný lák. Do 1 litra vody príde 60 g soli. Tú vo vode rozmiešajte pri varení a prevarenú vodu nalejte do misy. Pozor: nerobte to obrátene. Najprv teda voda, potom mäso. Keby ste mäso položili do prázdnej misy, vznikli by pod ním vzduchové bubliny a mohlo by sa začať kaziť.
  • Naložené kusy mäsa riadne zaťažte. Poslúži na to malý tanier, ktorý sa priemerom zmestí do misy. Samozrejme aj tanier musí byť čistý. Tanierik poriadne zaťažte a prípadne dolejte rôsol tak, aby nikde nič nepozeralo.
  • Takto naložené mäso môže späť do chladničky. Nakladanie trvá podľa vašich možností 2-3 týždne. Každých 5 dní ale mäso skontrolujte, či sa nekazí. Po 3 týždňoch je čas na cesnak. Lák z mäsa zlejte. Jednotlivé kusy mäsa potom naložte do cesnaku tak, aby sa dostal ku všetkým záhybom. Na 1 kg mäsa príde aspoň 20 g cesnaku. Naložené mäso s cesnakom dajte opäť na týždeň do chladničky ponorenej v novej várke láku.
Nakladanie mäsa na údenie podľa Youtube kanálu BradmanTom

Celý proces prípravy mäsa teda trvá aj 5 týždňov. Mäso po vybratí z chladničky nechajte deň uschnúť niekde v špajze, alebo pivnici a môžete rozkúriť udiareň. Istotou je 80 °C počas 8 hodín. Od tejto hodnoty sa môžete prípadne odpichnúť k vlastným experimentom. Do najväčšieho kusu mäsa sa odporúča pichnúť teplomer. To vám umožní kontrolovať, či dosiahla vnútorná teplota aspoň 72 °C počas 15 minút. Tým sa uistíte, že mäso bude dostatočne tepelne upravené a vhodné na konzumáciu.

Výhodou tohto spôsobu nakladania mäsa je fakt, že nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie. Stačí základné korenie a kuchynské náčinie. Nevýhodou je dlhší čas, počas ktorého sa treba príprave mäsa venovať a tiež už spomínané riziko množenia baktérií pri samotnom procese. Pokiaľ chcete ale vyskúšať tradičný postup nakladania, toto je on.

Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál BradmanTom

Kategórie
Ako strihať černicu Ako strihať ovocné stromy a kríky Záhrada a pestovanie

Ako správne strihať černicu, aby bohato plodila– videonávod

Černice (latinsky Rubus), rovnako ako maliník pochádza maliník z čeľade ružovitých. Patrí aj do rovnakého druhu – ostružiník. Ale pozor – druh černíc je zložitá téma a botanika má dokonca vlastnú disciplínu, ktorá sa skúmaniu týchto rastlín venuje. Odbor sa nazýva batológia.

Tieto dve rastliny sú si teda veľmi blízke a na rez maliníka sa môže pozrieť v tomto článku. Rastlina samotná je najčastejšie ker, ktorý prvý rok vyženie niekoľko výhonov. Tie ešte neplodia, ale druhým rokom z paží listov vyrastú kratšie výhony, ktoré ponesú kvety aj vytúžené ovocie. Plody černice, ktoré dobre poznáme ako černice sú, z pohľadu botaniky, súplodia malých kôstkovičiek.

Vo voľnej prírode je černica často pionierskou rastlinou, kedy zarastá okraje lesa i lesných ciest, ale aj voľné miesta na rúbaniskách vzniknuté výrubom stromov, alebo požiarom. Vyhovuje ji dostatok slnka a rastie tak bujne, že často zadusí aj mladé semenáčiky stromov. V slovenských záhradkách sú najčastejšie pestované tieto odrody: Čačanská beztrná, Navaho, Helen, Thornfree, alebo Wilsonova.

Ako teda černicu strihať pre čo najlepšiu úrodu?

  • Ostružina najviac plodí na dvojročnom dreve. Prvá časť rezu sa teda robí tak, že odplodené dvojročné výhony odstrihnete a to všetky. Berte ich až pri zemi.
  • Strihať ich môžete hneď po zbere. Niekto staré výhony necháva ako pomyselnú ochranu rastliny proti mrazu. Avšak ten efekt je minimálny, alebo skôr žiadny. Ak naozaj chcete čakať až na zimu, alebo skorú jar môžete. Húština černíc, ktorým opadajú listy, rovnako ako okolitým rastlinám, bude razom prehľadnejšie. Vy tak budete mať lepší prehľad o tom, koľko výhonov váš čaká odstrihnúť.
  • Jednoročné výhony je dobré zakrátiť. Dorastajú v niektorých prípadoch aj 4-5 metrov dĺžky. To potom spôsobuje, že po celej dĺžke rastlina nasadí kvety a potom aj plody, ale úroda býva malá. Také množstvo plodov totiž nedokáže ostružiník dostatočne vyživiť. Tieto černice sú tiež náchylné na plesnivenie, obzvlášť pokiaľ v čase zrenia panuje daždivejšie počasie. Takéto preplodenie sa rezom eliminuje.
  • Skráťte teda prúty na cca 2-3 metre. Záležať bude či ich chcete nechať voľné, alebo ich vyviazať k pripravenej konštrukcii. Podľa toho určíte ich dĺžku.
  • Niektoré z výhonov môžu mať bočnú obrosť. Tieto bočné výhony skracujte tiež. Pokojne stačí ponechať 2-3 očká. Z tých vyrastie pár kvetenstiev, ktoré krásne zaplodia a budú mať aj dostatok slnka.
Rez černice pre bohatú úrodu

Úrodu černíc najlepšie spotrebujte rovno. Ide o zdravú pochúťku, pretože obsahujú veľké množstvo bioflavonoidov. Tieto látky pôsobia ako dôležité antioxidanty s pozitívnym účinkom predovšetkým na naše cievy. Černice tiež obsahujú vitamín C, horčík, železo, draslík a nezanedbateľné množstvo vlákniny. Uvádza sa, že pomáhajú znižovať vedľajšie účinky ožarovania pri chemoterapii.

Pokiaľ ich budete mať toľko, že ich bude treba spracovávať, ponúkajú sa tieto možnosti: Zavareniny a kompóty. Do kompótov je lepšie dávať tie väčšie a tvrdšie plody. Hodí sa do koláčov aj bublanín a okrem toho krásne dozdobí cheescake, alebo muffiny. Pripraviť z nich môžete aj ovocný sorbet alebo domácu malinovku a vďaka ostrejšej chuti výborne doplnia šaláty.

Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál Plodná zahrada

Kategórie
Ako strihať ovocné stromy a kríky Permakultúra Záhrada a pestovanie

Ako správne strihať kanadské čučoriedky – videonávod

Záhradná kanadská čučoriedka, latinsky (Vaccinium corymbosum) je obľúbený ker, ktorý nám dáva chutné plody bez toho, aby sme pre nich museli do lesa. Preto sa hojne rozšíril v našich záhradkách. Patrí do čeľade vresovitých a dostal sa k nám zo Severnej Ameriky. Čučoriedka je opadavý listnatý ker, ktorý v ideálnych podmienkach dorastá až 2,5 metrov výšky. V našom prostredí bude ale skôr menší. Kvety majú rôzne farby od bielej cez ružovkastú, až po výrazne ružovú.

V poslednej dobe sa množia názory, ktoré pestovanie záhradných čučoriedok trochu kritizujú. Alebo presnejšie kritizujú použitie rašeliny v záhradníctve. Kritika vychádza faktu, že rašelina je v podstate neobnoviteľným prírodným zdrojom a jej zásoby rapídne ubúdajú. Ďalej sa vďaka vysúšaniu rašelinísk zmenšuje aj plocha, na ktorej sa rašelina môže tvoriť. Obnova vyťaženej zásoby rašeliny môže trvať aj niekoľko storočí, pretože „prirastá“ veľmi pomaly. V priemere 1 mm až 1cm za rok. Preto sa od jej použitia najmä v súkromnom zahradničení a permakultúre začína upúšťať. Rastliny pestované v rašeline sa nahrádzajú tými, ktoré kyslú pôdu nevyžadujú. V prípade čučoriedok by to bol napríklad muchovník.

Pokiaľ už ale čučoriedku máte vysadenú nemusíte sa trápiť výčitkami svedomia, to v žiadnom prípade. Ak vám prospieva, nie je dôvod sa ju zbavovať. Poďme sa teda pozrieť, ako na jej rez.

Ako strihať kanadské čučoriedky:

  • Rez je ideálne vykonávať v čase dormancie rastlín, čiže vegetačného pokoja. Máte teda čas do jari, po narazení púčikov to už nie je ideálne.
    Pri práci používajte čisté a ostré nožnice. To ale platí pre každé prestrihávanie.
  • Strihajú sa až staršie rastliny. Do štyroch rokov veku nemusíte do rastliny nijako zvlášť zasahovať. Od štvrtého roku niektoré výhony viac zdrevnatí a zošednú. To sú tie, ktoré už majú najplodnejšie roky za sebou a môžeme ich vystríhať. Najviac naopak plodia tie dvoj až trojročné s krásnou sviežo zelenou farbou.
  • Odstraňujte celé vetvy až pri zemi. Zakracovanie by nepomohlo, pretože čučoriedka plodí na konci vetiev. Skrátené pahýle by aj tak veľmi nezaplodili.
  • Vetve, ktoré príliš zahusťujú ker môžu preč. Je dôležité, aby slnko mohlo aj dovnútra kríka, takže nepotrebujeme príliš hustý obrosť, ktorý by tienil.
  • Vystrihajte tiež vetvy, ktoré rastú príliš nízko pri zemi. Čučoriedky z týchto vetvičiek potom ležia na zemi a môžu začať nahnívať, alebo sú špinavé od hliny. Vetvy sa totiž pod ťarchou plodov ohnú až k zemi. Také môžu preč.
  • Čím viac budete rastlinu strihať, tým aktívnejšie porastie. Po štyroch až piatich rokoch bez rezu už rastlina skoro nedorastá. Doprajte ju teda starostlivosti a budete prekvapení, koľko nových výhonov sa objaví.
    Rez veľmi zanedbaného a hustého kríka čučoriedky pokojne rozložte do dvoch rokov. Nespôsobí to rastline taký šok, ako keby prišla o takmer celú listovú plochu naraz.
Návod na střih kanadských borůvek

Rez čučoriedok tiež dokáže pomôcť od hubového ochorenia kanadských čučoriedok, ktoré sa môže vyskytnúť. Prejavuje sa zasychaním koncových vetvík. Existuje síce spôsob, ako s ním bojovať, ale je to problematické. Zatiaľ sa najčastejšie využívajú fungicídne preparáty na jesenný a jarný postrek. Dôležité je tiež odstraňovať napadnuté vetvičky a nenechávať ich pod kríkom. Radšej ich páľte. Pri odstrihávaní vetvičiek je nutné nožnice medzi prácou na jednotlivých kríkoch vydezinfikovať.

Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál Jan Holub s.r.o.

Kategórie
Ako rezať maliník Ako strihať ovocné stromy a kríky Permakultúra Záhrada a pestovanie

Ako a kedy strihať maliny – videonávod

Ostružina maliník (Rubus idaeus) nám dáva skvelé, osviežujúce plody, ktoré znamenajú to pravé leto. Ide o opadavý ker, ktorý môže dorásť až do výšky 2,5 metrov. Patrí do čeľade ružovitých. Domáci je v Európe aj Ázii. Nepestoval sa však dlho zámerne, skôr sa zbierali maliny divoké. V ľudovom liečiteľstve sa používajú listy rastliny na prípravu odvarov na kloktanie, pri zápaloch ústnej dutiny.

Maliníky sú nenáročné, stačí im kyprá pôda a dosť slnka. V záhrade sa väčšinou bujne rozrastajú, takže sa im často vyberie nejaký kút, kde budú mať dostatok priestoru. Aby ale plodili pravidelne, treba ich správne strihať. Naozaj podrobný návod nájdete na Youtube kanále Plodná záhrada. Ten vám dnes prinášame, takže aj vaše kríky sa pri pravidelnej starostlivosti krásne rozplodia a úroda bude väčšia.

Niekoľko tipov na pestovanie a rez maliníka:

  • Maliníky majú rady neutrálnu, alebo mierne kyslú pôdu. Mala by obsahovať dostatok živín, takže ju môžete trochu vylepšiť už pred výsadbou. Pridajte odležaný konský hnoj, ale zbytočne ho nekupujte. Spýtajte sa v obci u chovateľov koní, radi sa ho zbavujú. Použiť môžete aj kvalitný kompost, a ak kosíte trávu alebo hrabete lístie, záhon s malinami zamulčujte.
  • Rastliny maliníka prospievajú aj vo vyšších polohách. Toto ovocie si teda budete môcť dopriať aj tam, kde by iné nemuselo dozrieť. Plodiť bude aj vo výškach okolo 600 m.n.m., len mu v takom prípade vyberte južne orientované stanovište.
  • Pokiaľ vysádzajte rastliny v radoch, nechajte medzi nimi rozostupy 1,5 metrov. Kríky sa rozrastú a tiež budete potrebovať aby vytvorili bočnú obrosť. A ešte medzi radmi budete chcieť prechádzať pri zbere. Samotné kríky potom môžu byť medzi sebou od 0,5 do 1,5 metrov.
  • A teraz už teda k strihu: Vystrihajte odplodené výhony. Ideálne po zbere, hneď v lete. Ale ak to nestihnete, môžete ich ostrihať aj na jeseň, v zime, alebo na jar.
  • Hornú časť šľahúňov malinovníka zakraťte. Tým vytvoríte bočnú obrosť, na ktorom maliníky najlepšie plodia.
  • Na jednom metre štvorcovom sa snažte mať maximálne 6-7 výhonov. Prebývajúcich sa zbavte.
Pestovanie malín podľa Youtube kanála Plodná záhrada

Ikona Ověřeno komunitou

Pokiaľ vyberáte sadenice malín, pozrite sa skôr v okolitých záhradníctvach. Rastlina je bežne k dostaniu a vybrať si budete môcť z niekoľkých kultivarov. Predávajú sa tie, ktoré majú červené plody, ako napríklad Autumn Bliss, Polana, Polka, alebo Groovy.

Ďalej môžete na raziť na maliníkov žltej, sem patrí napríklad Jantár alebo Poranna rosa. Existujú aj odrody, ktoré plodia čierne alebo tmavo fialové plody, podobné skôr černiciam. Sem patrí Black polka a Bristol. Krížením maliníka a ostružiníka potom vznikli hybridné rastliny – malinoostružníky.

Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál Plodná záhrada