Dnes prinášame recenziu miniatúrne zváračky od spoločnosti PANTERMAX, modelu MMA195LCD. Tento malý, ale výkonný prístroj prináša zaujímavé možnosti na domáce použitie.
Zváračka PANTERMAX MMA195LCD je kompaktné zariadenie s rozmermi 9 x 21 x 13,5 cm a hmotnosťou iba 2 kg. To ju robí ideálnou pre prenosné použitie na drobných prácach okolo domu. Okrem štandardného zvárania obalenou elektródou ponúka aj možnosť zvárania v režime Lift Tig, čo rozširuje spektrum jej využitia.
Zaujímavou vlastnosťou tohto modelu sú pokročilé funkcie ako HOT START, ARC FORCE, ANTI STICK a VRD, ktoré zvyšujú efektivitu a pohodlie pri práci. Okrem toho je vybavená LCD displejom, ktorý umožňuje ľahké nastavenie a sledovanie parametrov zvárania.
Čo sa týka príslušenstva, zváračka je dodávaná s užívateľským manuálom v slovenčine, základnou zváracou kuklou, kliešťami na zváranie obalenou elektródou a na uzemnenie, kladivkom s kefou a popruhom na prenos. Zaujímavosťou je, že sa predáva za cenu okolo 90 Eur alebo v sete so samo zatmievacou zváracou kuklou za 95 Eur, čo je vzhľadom k ponúkaným funkciám veľmi priaznivá cena.
Test zváračky
Pri testovaní bolo zistené, že zváračka zvláda elektródy s priemerom 1,6 až 3,2 mm, pričom v režime Lift Tig dosahuje maximálny zvárací prúd 140 A. Pri zváraní bola potvrdená stabilita oblúka a kvalita zvarov, aj napriek malým rozmerom a hmotnosti zariadenia.
Na druhej strane, prístroj má niekoľko slabších stránok. Uzemňovacie kliešte sú vyrobené z plechu a na spodnej strane zváračky chýbajú gumové nožičky, čo môže spôsobovať nestabilitu na hladkých povrchoch. Tento problém však možno vyriešiť nalepením gumových podložiek.
Celkovo je miniatúrna zváračka PANTERMAX MMA195LCDvýbornou voľbou pre tých, ktorí hľadajú kompaktné, ale výkonné zariadenie pre rôzne typy zvárania. Jej nízka cena, pokročilé funkcie a prenositeľnosť ju robia ideálnou voľbou pre domácich majstrov.
Výsledky zváračky recenzie a skúsenosti:
Silné stránky: Kompaktné rozmery a nízka hmotnosť. Funkcia HOT START, ARC FORCE, ANTI STICK a VRD. LCD displej pre ľahké nastavenie. Vhodná pre rôzne typy zvárania (obalenou elektródou, lift tig). Atraktívna cena. Slabé stránky: Kliešte na uzemnenie sú z plechu. Chýbajúce gumové nožičky pre stabilitu na hladkých povrchoch.
Celým názvom miřík zeler (Apium graveolens) je bylina z čeľade miříkovitých. Pestuje sa ako koreňová zelenina a okrem koreňov sa spracovávajú aj listy. Spolu s petržlenom sa používa na dochutenie polievok, pečeného mäsa a šalátov. Uplatnenie nachádza aj v ľudovom liečiteľstve. Používa sa na liečbu obličiek, pretože má močopudné účinky. Podporuje naše snahy o chudnutie, pretože dokáže urýchľovať látkovú výmenu. Pripisujú sa mu aj afrodiziakálne účinky
Ako teda vypestovať poriadne veľké buľvy zeleru?
Pokiaľ pestujete zo semienka, myslite na to, že má dlhšiu vegetačnú dobu. Treba ho vysievať už vo februári. Pokiaľ by vám rastlinky nevzišli, stále budete mať dosť času kúpiť sadenice. Tie predpestované zo záhradníctva môžete vysádzať v máji, „po zmrznutých.“
Záhon, do ktorého bude zeler vsádzať by mal nemal byť po inej koreňovej zelenine. Tiež môžete pôdu obohatiť kompostom. Sadenice vysádzajte vo vzdialenosti cca 30 – 40 cm od seba. Nedávajte ich bližšie, pretože zeler potrebuje miesto. Keď na seba korene zeleru narazia, buľvy prestanú rásť. Myslite tiež na to, že by tzv. „srdiečko“ sadenice nemalo byť v zemi, ale nad zemou.
Zeler začína silnieť od zhruba od augusta. V tomto čase sa začne buľva – ktorá je pre rastlinu zásobárňou živín – znateľne zväčšovať. Na to ale potrebuje dostatok vody. V auguste a tiež v septembri, ak je suché, teda zeleru doprajte výdatnú zálievku.
Zeler krásne prospieva, pokiaľ mu pri raste necháte len stredovú ružicu listov. Listy, ktoré poliehajú a rastú na vonkajšom okraji listovej ružice pokojne odstráňte. Zvládnete ich odtrhnúť rukou, alebo si pomôžte ostrým nožom. Odstránené listy sa dajú využiť v kuchyni, ale možno ich bude toľko, že zostanú aj na zamulčovanie záhona. Ak ich chcete pri varení zužitkovať všetky, dajú sa aj nasušiť a používať ako korenie. Tento malý fígeľ s otrhávaním listov funguje pretože, rastlina potom začne viac síl venovať rastu buľvy, namiesto toho aby vyživovala väčšie množstvo listov. Bulva zeleru by mala vykukovať svojou vrchnou časťou zo zeme. Pokiaľ ste ho ho vsádzali a je príliš hlboko, odhrňte okolo zelerov trochu zeminy, tak aby sa koreň odkryl.
Zeler môžete žať v novembri a uchovaný v piesku vydrží až do jari. Niekto ho tiež skladuje aj s vňaťou tak, že ho vloží do vedra s vodou. Tú treba vymieňať, aby buľvy nehnili. Nakrájaný zeler môžete tiež zamraziť. Len je dobré ho predtým blanšírovať – uchová si tak farbu aj krehkost.
Pestovanie zeleru podľa Youtube kanála eChaluparka.cz
Ak by ste chceli zelerové buľvy spracovávať v kuchyni až za nejaký čas, po ošúpaní budú hnednúť. Je teda dobré ich namočiť do vody niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy. Až ho budete chcieť ochutnať aj trošku inak, vyskúšajte glazovaný zeler. Je vynikajúci a pripravíte ho tak, že buľvu nakrájate na tenké plátky. Tie potom krátko opečte na masle a uvidíte, že si ich zamilujete.
Jarný rez hrušiek robíme u mladých stromčekov, aby sme podporili rast. Pustite si video od pestovateľa pána Urbánka zo Židlochovíc, ktorý pripravil kompletný návod. Zaoberá sa v ňom ako výsadbou, tak rezom hrušiek od prvého roku až do plnej plodnosti.
Niekoľko tipov:
Hrušne na podnoži dúloní nevysádzajte v miestach, kde pôda obsahuje viac vápnika.
Stromček vsádzajte rovnako hlboko, ako bol v škôlke. Poznáte to podľa farby kmienka.
Prvým rokom stromček nenechajte vykvitnúť. Plody aj kvety by ho zbytočne vysiľovali. Kvetné púčiky vyštipnite.
Či už pestujete na záhrade stromčekové, alebo kríkové ríbezle, je potrebné ho na jar riadne prestrihať. Pozrite sa na video od pána pestovateľa Jana Urbánka, v ktorom ukazuje, ako strihať červené aj čierne ríbezle.
Niekoľko tipov:
Ríbezle sa nebojte zmladiť poriadne. Najlepšie plodí na nových výhonkoch.
Vetvičky, ktoré rastú do koruny a tie ktoré sa krížia vystrihnite.
Strihajte na vonkajší púčik.
Pokiaľ chcete ďalšiu rastlinu, nemusíte ju kupovať. Z odstrihnutých, zdravých výhonov si zrežte rezne. Ríbezle sa dobre ujíma.
Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.
Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.
Príprava kartónových záhonov
Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady
To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.
Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.
Japonská vŕba, niekedy sa jej tiež hovorí celolistá, sa dá zaobstarať buď na kmienku, alebo v kríkovej forme. Vyberte si tvar, ktorý sa hodí na miesto, kde ju plánujete vysadiť. Krová forma je vhodnejšia napríklad do okrasných živých plotov. Vŕba na kmienku zase krásne vynikne ako solitér uprostred záhrady. Kmienok býva vrúbľovaný vo výške 1 – 1,5 metrov nad zemou.
Ako už názov napovedá, rastlina pochádza z Japonska. Do Európy začala byť dovážaná v 70. rokoch a rozšírila sa tu ako obľúbená okrasná rastlina. Zásluhu na tom má holandský botanik Harry van de Laar. Niekedy je možné vidieť aj variant „pendula“ teda, previsnutý tvar.
Je veľmi atraktívna a ľahko dostupná. Kút záhrady, do ktorého ju vysadíme dokáže úplne rozžiariť. Na tom majú hlavnú zásluhu listy. Najprv sú zelené s bielym melírovaním, ktoré pripomína melíry. Neskôr začínajú ružovieť a na jeseň opadajú. V zime potom na vŕbe bez lístia vynikne farba červenohnedá farba vetiev.
Ako teda japonskú vŕbu pestovať?
Pri výsadbe rastline vyberte slnečné stanovište. Vsádzať môžeme od marca do mája alebo potom na jeseň. Jesenné mesiace vhodné na výsadbu sú september až november.
Vhodná je hlinitopiesočnatá pôda ideálne na stanovisku, ktoré príliš nevysychá.
Mladé kríky sa nebojte veľmi zastrihnúť. Priamo po výsadbe im to pomôže so zakorenením, keď korene nebudú musieť vyživovať takú veľkú časť rastliny. Ako postupne porastú, budú vďaka zastrihávaniu vyháňať bočné výhony. Tie zaistia, že kríky budú pekne husté.
Pre strih starších vŕb je vhodné predjarí. Než začnú pučať pučať, zakraťte vetvy na spodných 4-5 očiek.
Pri strihaní používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice. Zastrihnuté vetvičky si môžete nechať a pomocou nich vŕbu namnožiť rezkovaním. Stane sa aj to, že budete vŕbu musieť strihať dvakrát ročne. Okrem jarného rezu môžete aj v lete zakrátiť nové prírastky.
Odstrihnuté rezne dajte do fľaše s vodou a nechajte ich zakoreniť. Vodu pravidelne meňte. Zhruba v júni budú korienky dostatočne silné a môžete ich presádzať do kvetináčov. Pri predpestovaní sadenice dostatočne zalievajte – tak ako každá vŕba, aj tak japonská má rada dostatok vlahy.
Pokiaľ vám vŕba prospieva a začne trošku prerastať, bolo by strihanie nožnicami náročné. V takej chvíli príde k slovu elektrický plotostrih.
Pěstování japonské vrby podle eChaluparka.cz
Japonská vŕba nie je náchylná na napadnutie škodcami alebo chorobám. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná. Cez zimu ale aj počas roka však môže trpieť nedostatkom vlahy. Aj preto je lepšie vybrať dostatočne vlhké stanovište. Pokiaľ také v záhrade nemáte, bude potrebné ju občas zaliať. Cez leto by to malo byť aspoň raz týždenne, ak prídu extrémne horúčavy, zalievajte pokojne častejšie.
Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.
Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.
Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku
Čo kučeravosť spôsobuje?
Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.
Vplyv na úrodu broskýň
Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.
Chemické postreky
Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.
Zdroj videa: AgroBio Opava
Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?
Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.
Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.
Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.
Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.
Jesenný postrek
Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.
Harmonogram postrekov proti kučeravosti
1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
3. Jesenný postrek po zhodením listov
Kedy postrek neaplikovať V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.
Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)
Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.
Vysadenie chrenu pod broskyňu. Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza: „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“ Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
Priebežné prihnojovanie Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
Použitie parazitických húb Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.
Green cucumber growing in field vegetable for harvesting.
Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu pomáha zvyšovať odolnosť pestovaných rastlín. Tekvica je oveľa odolnejšia, než rastlina uhorky. Preto sa využíva jej podnož. To isté platí napríklad pri melónoch. Tiež budú mať robustnejší koreňový systém a mali by byť aj odolnejšie voči chorobám. Dnešný návod je z Youtube kanála Zahradničení s Mirou.
Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.
Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.
Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.
Skladba jedlého lesa
V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:
Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
Vysoké trvalky, byliny
Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
Letničky
Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.
Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.
Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost
Sukcesia
Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.
Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.
Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.
Aké to je mať jedlý les?
Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.
Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.
Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.
Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:
Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:
Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.
Lidl má po značkou Parkside v ponuke niekoľko vŕtacích a sekacích kladív rôznych cenových hladín. Ide o modely ktoré sú napájané buď zo siete alebo ich systémom batérií. Dnes sa pozrieme na staršie na skúsenosti so starším modelom PBH 1500, z ktorého vychádza aj súčasná stálica ľudlovskej ponuky – PARKSIDE PBH 1050 C3.
Zdroj: Youtube kanál BradmanTom
Skúsenosti s Parkside PBH 1500:
Vyššie vo videu vidíte prácu s kladivom od BradmanaToma. Používam ho tiež a vŕtací aj sekací výkon je pre mňa dostačujúce. Pri dlhšej práci s týmto kladivom ma ale začnú bolieť ruky. Váha je tak na hrane, aby som vydržal pracovať aspoň hoďku – dve v kuse. Samozrejme hovorím o nepretržitom osekávaní starej omietky. Pri vŕtaní si má človek čas oddýchnuť, takže tam váhu neriešim. Vrtáky s upínaním SDS-Plus je potrebné olejovať, ale zaaretované pri práci držia dobre. Oceňujem tiež staviteľnú rukoväť, ktorú si môže človek prerobiť tak, aby mu uhol vyhovoval pre konkrétnu činnosť.
Používam ho hlavne na kosenie osekávanie omietky pri postupnej rekonštrukcii chalupy. Frekvencia využitia je teda nízka, približne 3x mesačne. Po roku od kúpy zatiaľ nepozorujem žiadny problém. Kladivo slúži a za tú cenu sa jedná o veľmi užitočný kus náradia do domácej dielne.
Recenzie zákazníkov:
jirizach8042 (Youtube): Pekné, na to čo to urobí práca, to by bola drinaosekavat kladivom a sekáčom, len pri pomyslení ma bolí ruky. tamten8802(Youtube): Nekupujte tento shit, u mňa nevydržalo ani 1diru do betónu!
anonymný (Lidl.cz): Zabalené v kufri, spolu s príslušenstvom. Mohlo by tam byť pripravené aj miesto na ďalšie vrtáky alebo sekáče, ale to je drobnosť. Na občasné použitie do betónového panelu postačuje. Výhodou je aj hlava na klasický vrták, dosť to rozširuje využiteľnosť pre občasného majstra.
anonymný (Lidl.cz): Cena je veľmi priateľská a valcuje nenásytnú konkurenciu vo svojej triede náradia. Pokiaľ nemáte v úmysle búrať Karlov most, tak v tom prípade je to správna voľba.
anonymný (Lidl.cz): Kladivo má dobrý výkon, za dobrú cenu. Pre domáce využitie, je jednotkou vo vŕtacích kladivách.
Jaroslav Hrabar (Heureka.cz): Nedostatočný návod na použitie. Chýba odborná časť na použitie zariadenia, za to prehnaných bezpečnostných pokynov je veľa.
Karel (Heureka.cz): Mám veľké sekacie kladivo. Pri odstraňovaní malty zo stien bolí ruky. Preto som si zaobstaral toto kladivo. Je oveľa ľahšia a práca s ním je tiež oveľa ľahšia. V mojom veku(77) rokov už na práci s veľkým kladivom nie sú sily. Ďakujem.
Čo je súčasťou balenia?
V plastovom kufri okrem kladiva nájdeme 3 SDS vrtáky (priemery 18 × 250 mm / 16 × 250 mm / 12 × 160 mm). Ďalej potom špicatý sekáč (10 × 250 mm) a plochý sekáč (10 × 250 mm). Montážny kľúč, kovový hĺbkový doraz, skľučovadlo a montážny kľúč.
