Celým názvom miřík zeler (Apium graveolens) je bylina z čeľade miříkovitých. Pestuje sa ako koreňová zelenina a okrem koreňov sa spracovávajú aj listy. Spolu s petržlenom sa používa na dochutenie polievok, pečeného mäsa a šalátov. Uplatnenie nachádza aj v ľudovom liečiteľstve. Používa sa na liečbu obličiek, pretože má močopudné účinky. Podporuje naše snahy o chudnutie, pretože dokáže urýchľovať látkovú výmenu. Pripisujú sa mu aj afrodiziakálne účinky
Ako teda vypestovať poriadne veľké buľvy zeleru?
Pokiaľ pestujete zo semienka, myslite na to, že má dlhšiu vegetačnú dobu. Treba ho vysievať už vo februári. Pokiaľ by vám rastlinky nevzišli, stále budete mať dosť času kúpiť sadenice. Tie predpestované zo záhradníctva môžete vysádzať v máji, „po zmrznutých.“
Záhon, do ktorého bude zeler vsádzať by mal nemal byť po inej koreňovej zelenine. Tiež môžete pôdu obohatiť kompostom. Sadenice vysádzajte vo vzdialenosti cca 30 – 40 cm od seba. Nedávajte ich bližšie, pretože zeler potrebuje miesto. Keď na seba korene zeleru narazia, buľvy prestanú rásť. Myslite tiež na to, že by tzv. „srdiečko“ sadenice nemalo byť v zemi, ale nad zemou.
Zeler začína silnieť od zhruba od augusta. V tomto čase sa začne buľva – ktorá je pre rastlinu zásobárňou živín – znateľne zväčšovať. Na to ale potrebuje dostatok vody. V auguste a tiež v septembri, ak je suché, teda zeleru doprajte výdatnú zálievku.
Zeler krásne prospieva, pokiaľ mu pri raste necháte len stredovú ružicu listov. Listy, ktoré poliehajú a rastú na vonkajšom okraji listovej ružice pokojne odstráňte. Zvládnete ich odtrhnúť rukou, alebo si pomôžte ostrým nožom. Odstránené listy sa dajú využiť v kuchyni, ale možno ich bude toľko, že zostanú aj na zamulčovanie záhona. Ak ich chcete pri varení zužitkovať všetky, dajú sa aj nasušiť a používať ako korenie. Tento malý fígeľ s otrhávaním listov funguje pretože, rastlina potom začne viac síl venovať rastu buľvy, namiesto toho aby vyživovala väčšie množstvo listov. Bulva zeleru by mala vykukovať svojou vrchnou časťou zo zeme. Pokiaľ ste ho ho vsádzali a je príliš hlboko, odhrňte okolo zelerov trochu zeminy, tak aby sa koreň odkryl.
Zeler môžete žať v novembri a uchovaný v piesku vydrží až do jari. Niekto ho tiež skladuje aj s vňaťou tak, že ho vloží do vedra s vodou. Tú treba vymieňať, aby buľvy nehnili. Nakrájaný zeler môžete tiež zamraziť. Len je dobré ho predtým blanšírovať – uchová si tak farbu aj krehkost.
Pestovanie zeleru podľa Youtube kanála eChaluparka.cz
Ak by ste chceli zelerové buľvy spracovávať v kuchyni až za nejaký čas, po ošúpaní budú hnednúť. Je teda dobré ich namočiť do vody niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy. Až ho budete chcieť ochutnať aj trošku inak, vyskúšajte glazovaný zeler. Je vynikajúci a pripravíte ho tak, že buľvu nakrájate na tenké plátky. Tie potom krátko opečte na masle a uvidíte, že si ich zamilujete.
V záhradách a sadoch môžeme často naraziť na staršie ovocné stromy, ktoré boli dlhšiu dobu zanedbávané. Niekoho môže na prvý pohľad ich vzhľad od prerezávania odradiť, pretože je ťažké niekde začať. V dnešnom video návode sa tak pozrieme, ako si s nimi poradiť. Práca na takom strome je vždy veľké množstvo, ale odmenou môže byť predĺženie jeho života a plodnosti.
Ako na omladzovací rez:
Pri zmladzovacom reze odrežte previsnuté vetvy, ktoré sa skláňajú k zemi – nahradia letorasty, ktoré už si strom sám od seba založil a narastajú nahor.
Tiež odstraňujte vetvy, ktoré rastú dovnútra, alebo sa krížia. V takom prípade odrežte vždy celú vetvu.
Objaviť sa môže aj niekoľko vetiev, ktoré rastú v jednom mieste správnym smerom, ale priestor príliš zahusťujú. V tom prípade vyberte iba jednu, aby došlo k presvetleniu koruny.
Zmladzovací rez je možné vykonávať do konca mája u marhúľ. Pri jadrovinách je lepšie začať skôr, ideálne po pominutí nočných mrazíkov. Skorý jarný rez totiž podporuje rast letorastov.
Čerešne sa zmladzujú málo, stačí väčšinou presvetľovací rez.
Táto kombinácia rastlín pestovaná v tzv. polykultúre, teda spoločenstve, keď je viac rastlín vysadených spolu a navzájom si prospievajú, bola známa už pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky. V ich jedálničku patrili fazuľa, kukurica a tekvica medzi kľúčové potraviny, ktoré im zabezpečovali priebežný prísun energie, vitamínov a minerálov. Pestovať ich museli samozrejme bez chemických hnojív a ďalších dnešných vymožeností, takže sa naučili dokonale využiť ich rozdielne vlastnosti a požiadavky. Tieto tri plodiny pre nich boli také dôležité, že si vyslúžili status doslova posvätný a Čerokézovia ich v ich jazyku označovali ako Tri sestry.
Kukurica je ideálnym základom našej stravy. Má solídny obsah sacharidov, najmä glukózy, takže je dobrým zdrojom energie. Z vitamínov obsahuje hlavne tie, ktoré patria do skupiny B: B1, B3, B5, B9. Obsahuje tiež minerálne látky, ako železo, horčík, zinok, či mangán. Tie pomáhajú so správnou funkciou našich orgánov a metabolických procesov v tele. Kukurica však nie je nijak ideálnym zdrojom bielkovín. V kukuričnej bielkovine totiž chýbajú dve dôležité aminokyseliny: lyzín a tryptofán.
Tieto aminokyseliny naopak obsahujú fazuľa. Sú teda dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a tiež vlákniny. Ďalej nášmu organizmu dodávajú vitamín E a z minerálov potom draslík, horčík, meď, vápnik. Poslednou plodinou, ktorá sa pestuje v trojici sú tekvice, čiže dyne. Tie obsahujú vlákninu, betakarotén, horčík, vápnik, draslík a železo. Sú navyše výborným zdrojom vitamínu A a z ich semien možno získať kvalitný tuk. Obsah výživových látok sme teda stručne prešli. Avšak sú to hlavne nároky na pôdu a tiež tvar a vzrast rastlín, ktoré spoločne priamo vybíjajú k tomu, aby sme kukuricu, fazuľu a tekvice pestovali na jednom poli.
Zdroj obrázku: Pixabay.com
Výhody pri pestovaní získané charakterom a vzrastom jednotlivých rastlín:
Pretože rastliny budeme pestovať spoločne celú sezónu, je dobré vedieť, čo každá z nich do vzniknutej polykultúry prináša. Kukurica dorastie zo všetkých plodín najviac, bude teda tvoriť vrchné poschodie spoločenstva. Vytvorí oporu pre popínavé fazule. Tiež sa bez problémov dostane k slnečným lúčom a vďaka fotosyntéze môže produkovať dostatok cukrov. Tie prebytočné cez svoj koreňový systém ukladá do pôdy, odkiaľ ich môžu čerpať ďalšie zo sestier. To využijú najmä baktérie, ktoré žijú na koreňoch fazule. Tieto baktérie sa živia práve cukrami a „na oplátku“ produkujú dusík. Ten je vynikajúcim hnojivom pre fazule samotné, ale aj pre kukuricu aj tekvicu. Tekvica potom pokryjú najspodnejšie poschodie, plazia sa po zemi a zamedzujú rastu buriny. Tiež pôdu tieni a tá vďaka tomu menej vysychá. Celé spoločenstvo teda krásne funguje vďaka kombinácii rastlín, ktoré sú každá úplne iná.
Ako teda pestovať tri sestry?
Už Indiáni využívali kopčekov zeminy, ktoré navŕšili s potrebnými rozostupmi vo svojich záhradách. Taký kopček môže mať výšku 20 cm a šírku cca 30 cm. Medzi kopčeky urobte medzery zhruba 2,5 m. Na vrchu kopčeka môžete vyhĺbiť malú jamku a do nej vysajte na prelome apríla a mája 8 semien kukurice. Kukurica sa vysieva ako prvá, pretože potrebuje náskok. Tekvica môžete zasiať dva týždne po fazuľach, dávajú sa do medzier medzi jednotlivými kopčekmi. Spoľahlivejšia môže byť výsadba už predpestovaných sadeničiek. Fazuľa prídu na rad ako posledná. Rastú totiž bujne a ešte k tomu sa majú plaziť po kukurici. Vysievajú sa teda 4 týždne po kukurici a 2 týždne po tekvicách. Dajte ich tesne pod kopček, aby sa museli plaziť najskôr chvíľku hore. Potom sa budú môcť začať pnúť po kukurici, ktorá už v tom čase bude narastená tak, aby im zvládla byť oporou. Z kukurice vyberte dve až tri najsilnejšie rastliny, zvyšok prípadne vytrhnite, alebo presaďte niekam, kde sa žiadna neujala. A pozor na to koľko rastlín fazule sa bude pnúť po každej z kukuríc. Nemali by to byť viac ako dve, aby nedošlo k prílišnému zatieneniu.
Jarný rez hrušiek robíme u mladých stromčekov, aby sme podporili rast. Pustite si video od pestovateľa pána Urbánka zo Židlochovíc, ktorý pripravil kompletný návod. Zaoberá sa v ňom ako výsadbou, tak rezom hrušiek od prvého roku až do plnej plodnosti.
Niekoľko tipov:
Hrušne na podnoži dúloní nevysádzajte v miestach, kde pôda obsahuje viac vápnika.
Stromček vsádzajte rovnako hlboko, ako bol v škôlke. Poznáte to podľa farby kmienka.
Prvým rokom stromček nenechajte vykvitnúť. Plody aj kvety by ho zbytočne vysiľovali. Kvetné púčiky vyštipnite.
Ľudovo sa hovorí vlk mladému letorastu, ktorý vyrastá z kostrových vetiev alebo predĺženého kmeňa, často kolmo nahor. Odbornejšie sa označuje ako kmeňový alebo tiež pňový výmladok. Niekoľko prvých rokov väčšinou nenesú tieto letorasty žiadne ovocie. Najčastejšie ich z ovocných stromov vytvárajú jablone, menej častejšie potom hrušky a najmenej kôstkoviny.
Príčinou tvorby vlkov je často nerovnováha v korune. Obzvlášť staré stromy si týmto „hovoria“ o zmladení a dá sa to brať aj ako signál, že je čas pristúpiť k omladzovaciemu rezu. Navyše stromom uberajú energiu, takže sa sadári snažia ich zbavovať. Bohužiaľ, tvorba vlkov je často mylne interpretovaná tak, že je potrebné z koruny odstrániť iba tieto vlky. Hlbšie túto problematiku opisuje pán Ing. Ondrej Dovala v článku Problematika vlkov v korunách ovocných stromov.
Ako sa vysporiadať s vlkmi v korune:
Pokiaľ ich tvorí starší strom, nie sú vlkmi najväčším problémom. Naopak, je z toho zrejmé, že by bolo dobré šetrne zmladiť korunu. Pokojne rez rozložte do viacerých rokov. Tvorba vlkov je totiž prirodzenou snahou stromov o zmladenie.
Pokiaľ už odstraňujete vlkov, je preto ideálna doba, pokiaľ sú výhonky ešte mladé a mäkké. Dobre sa vylamujú a rana po nich sa ľahšie zahojí. Najlepšie, ak sa vám to podarí do konca júna. Ak tento čas prešvihneme a minuloročných vlkov striháme, vytvorí sa tzv. spiace očká. Z tých sa potom vyrastú ďalšie letorasty a proces je potrebné opakovať.
Pokiaľ nájdete letorast, ktorý rastie do boku a má v korune priestor, môžete ho zachovať. Vodorovné výhonky nenarastú tak dlhé a následne založia kvetenstvo a budú plodiť.
Či už pestujete na záhrade stromčekové, alebo kríkové ríbezle, je potrebné ho na jar riadne prestrihať. Pozrite sa na video od pána pestovateľa Jana Urbánka, v ktorom ukazuje, ako strihať červené aj čierne ríbezle.
Niekoľko tipov:
Ríbezle sa nebojte zmladiť poriadne. Najlepšie plodí na nových výhonkoch.
Vetvičky, ktoré rastú do koruny a tie ktoré sa krížia vystrihnite.
Strihajte na vonkajší púčik.
Pokiaľ chcete ďalšiu rastlinu, nemusíte ju kupovať. Z odstrihnutých, zdravých výhonov si zrežte rezne. Ríbezle sa dobre ujíma.
Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.
Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.
Príprava kartónových záhonov
Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady
To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.
Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.
Batáty sú zeleninou, ktorá si získava na obľube. Často sa miešajú s klasickými zemiakmi napríklad pri príprave pečených zemiakov alebo hranolčekov. Jedná sa o hľuzy, teda podzemnú časť rastliny, povojnice batátovej. Pôvodne pochádzajú zo Strednej Ameriky, ale vypestovať si ich môžete aj u nás. Zrozumiteľný videonávod má na svojom Youtube kanáli eChaluparka.cz
Niekoľko tipov:
Sladké zemiaky vysádzajte až v druhej polovici mája
Pestovať ich môžete v riadkoch podobne ako zemiaky, alebo vo veľkej nádobe.
V našich podmienkach sa pestujú ako jednoročné rastliny, neprežijú mráz. Vo svojej domovine ale rastú ako trvalky.
Doprajte im úrodnú pôdu, obzvlášť, ak sú v nádobe. Potom ich nebudete musieť hnojiť.
Zberať môžete na jeseň, až prvé mrazíky spália listy.
Hľuzy vám bez problémov vydržia do budúcej jari, kedy si z nespotrebovaných zvyškov môžete vypestovať vlastné sadenice na ďalšiu sezónu.
Japonská vŕba, niekedy sa jej tiež hovorí celolistá, sa dá zaobstarať buď na kmienku, alebo v kríkovej forme. Vyberte si tvar, ktorý sa hodí na miesto, kde ju plánujete vysadiť. Krová forma je vhodnejšia napríklad do okrasných živých plotov. Vŕba na kmienku zase krásne vynikne ako solitér uprostred záhrady. Kmienok býva vrúbľovaný vo výške 1 – 1,5 metrov nad zemou.
Ako už názov napovedá, rastlina pochádza z Japonska. Do Európy začala byť dovážaná v 70. rokoch a rozšírila sa tu ako obľúbená okrasná rastlina. Zásluhu na tom má holandský botanik Harry van de Laar. Niekedy je možné vidieť aj variant „pendula“ teda, previsnutý tvar.
Je veľmi atraktívna a ľahko dostupná. Kút záhrady, do ktorého ju vysadíme dokáže úplne rozžiariť. Na tom majú hlavnú zásluhu listy. Najprv sú zelené s bielym melírovaním, ktoré pripomína melíry. Neskôr začínajú ružovieť a na jeseň opadajú. V zime potom na vŕbe bez lístia vynikne farba červenohnedá farba vetiev.
Ako teda japonskú vŕbu pestovať?
Pri výsadbe rastline vyberte slnečné stanovište. Vsádzať môžeme od marca do mája alebo potom na jeseň. Jesenné mesiace vhodné na výsadbu sú september až november.
Vhodná je hlinitopiesočnatá pôda ideálne na stanovisku, ktoré príliš nevysychá.
Mladé kríky sa nebojte veľmi zastrihnúť. Priamo po výsadbe im to pomôže so zakorenením, keď korene nebudú musieť vyživovať takú veľkú časť rastliny. Ako postupne porastú, budú vďaka zastrihávaniu vyháňať bočné výhony. Tie zaistia, že kríky budú pekne husté.
Pre strih starších vŕb je vhodné predjarí. Než začnú pučať pučať, zakraťte vetvy na spodných 4-5 očiek.
Pri strihaní používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice. Zastrihnuté vetvičky si môžete nechať a pomocou nich vŕbu namnožiť rezkovaním. Stane sa aj to, že budete vŕbu musieť strihať dvakrát ročne. Okrem jarného rezu môžete aj v lete zakrátiť nové prírastky.
Odstrihnuté rezne dajte do fľaše s vodou a nechajte ich zakoreniť. Vodu pravidelne meňte. Zhruba v júni budú korienky dostatočne silné a môžete ich presádzať do kvetináčov. Pri predpestovaní sadenice dostatočne zalievajte – tak ako každá vŕba, aj tak japonská má rada dostatok vlahy.
Pokiaľ vám vŕba prospieva a začne trošku prerastať, bolo by strihanie nožnicami náročné. V takej chvíli príde k slovu elektrický plotostrih.
Pěstování japonské vrby podle eChaluparka.cz
Japonská vŕba nie je náchylná na napadnutie škodcami alebo chorobám. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná. Cez zimu ale aj počas roka však môže trpieť nedostatkom vlahy. Aj preto je lepšie vybrať dostatočne vlhké stanovište. Pokiaľ také v záhrade nemáte, bude potrebné ju občas zaliať. Cez leto by to malo byť aspoň raz týždenne, ak prídu extrémne horúčavy, zalievajte pokojne častejšie.
Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.
Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.
Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku
Čo kučeravosť spôsobuje?
Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.
Vplyv na úrodu broskýň
Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.
Chemické postreky
Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.
Zdroj videa: AgroBio Opava
Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?
Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.
Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.
Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.
Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.
Jesenný postrek
Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.
Harmonogram postrekov proti kučeravosti
1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
3. Jesenný postrek po zhodením listov
Kedy postrek neaplikovať V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.
Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)
Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.
Vysadenie chrenu pod broskyňu. Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza: „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“ Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
Priebežné prihnojovanie Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
Použitie parazitických húb Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.
