Značka: permakultúra

Kategórie
Permakultúra Záhrada a pestovanie

Tri sestry – prečo pestovať spoločne fazuľa, tekvica a kukuricu?

Táto kombinácia rastlín pestovaná v tzv. polykultúre, teda spoločenstve, keď je viac rastlín vysadených spolu a navzájom si prospievajú, bola známa už pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky. V ich jedálničku patrili fazuľa, kukurica a tekvica medzi kľúčové potraviny, ktoré im zabezpečovali priebežný prísun energie, vitamínov a minerálov. Pestovať ich museli samozrejme bez chemických hnojív a ďalších dnešných vymožeností, takže sa naučili dokonale využiť ich rozdielne vlastnosti a požiadavky. Tieto tri plodiny pre nich boli také dôležité, že si vyslúžili status doslova posvätný a Čerokézovia ich v ich jazyku označovali ako Tri sestry.

Kukurica je ideálnym základom našej stravy. Má solídny obsah sacharidov, najmä glukózy, takže je dobrým zdrojom energie. Z vitamínov obsahuje hlavne tie, ktoré patria do skupiny B: B1, B3, B5, B9. Obsahuje tiež minerálne látky, ako železo, horčík, zinok, či mangán. Tie pomáhajú so správnou funkciou našich orgánov a metabolických procesov v tele. Kukurica však nie je nijak ideálnym zdrojom bielkovín. V kukuričnej bielkovine totiž chýbajú dve dôležité aminokyseliny: lyzín a tryptofán.

Tieto aminokyseliny naopak obsahujú fazuľa. Sú teda dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a tiež vlákniny. Ďalej nášmu organizmu dodávajú vitamín E a z minerálov potom draslík, horčík, meď, vápnik. Poslednou plodinou, ktorá sa pestuje v trojici sú tekvice, čiže dyne. Tie obsahujú vlákninu, betakarotén, horčík, vápnik, draslík a železo. Sú navyše výborným zdrojom vitamínu A a z ich semien možno získať kvalitný tuk. Obsah výživových látok sme teda stručne prešli. Avšak sú to hlavne nároky na pôdu a tiež tvar a vzrast rastlín, ktoré spoločne priamo vybíjajú k tomu, aby sme kukuricu, fazuľu a tekvice pestovali na jednom poli.

Zdroj obrázku: Pixabay.com

Výhody pri pestovaní získané charakterom a vzrastom jednotlivých rastlín:

Pretože rastliny budeme pestovať spoločne celú sezónu, je dobré vedieť, čo každá z nich do vzniknutej polykultúry prináša. Kukurica dorastie zo všetkých plodín najviac, bude teda tvoriť vrchné poschodie spoločenstva. Vytvorí oporu pre popínavé fazule. Tiež sa bez problémov dostane k slnečným lúčom a vďaka fotosyntéze môže produkovať dostatok cukrov. Tie prebytočné cez svoj koreňový systém ukladá do pôdy, odkiaľ ich môžu čerpať ďalšie zo sestier. To využijú najmä baktérie, ktoré žijú na koreňoch fazule. Tieto baktérie sa živia práve cukrami a „na oplátku“ produkujú dusík. Ten je vynikajúcim hnojivom pre fazule samotné, ale aj pre kukuricu aj tekvicu. Tekvica potom pokryjú najspodnejšie poschodie, plazia sa po zemi a zamedzujú rastu buriny. Tiež pôdu tieni a tá vďaka tomu menej vysychá. Celé spoločenstvo teda krásne funguje vďaka kombinácii rastlín, ktoré sú každá úplne iná.

Ako teda pestovať tri sestry?

Už Indiáni využívali kopčekov zeminy, ktoré navŕšili s potrebnými rozostupmi vo svojich záhradách. Taký kopček môže mať výšku 20 cm a šírku cca 30 cm. Medzi kopčeky urobte medzery zhruba 2,5 m. Na vrchu kopčeka môžete vyhĺbiť malú jamku a do nej vysajte na prelome apríla a mája 8 semien kukurice. Kukurica sa vysieva ako prvá, pretože potrebuje náskok. Tekvica môžete zasiať dva týždne po fazuľach, dávajú sa do medzier medzi jednotlivými kopčekmi. Spoľahlivejšia môže byť výsadba už predpestovaných sadeničiek. Fazuľa prídu na rad ako posledná. Rastú totiž bujne a ešte k tomu sa majú plaziť po kukurici. Vysievajú sa teda 4 týždne po kukurici a 2 týždne po tekvicách. Dajte ich tesne pod kopček, aby sa museli plaziť najskôr chvíľku hore. Potom sa budú môcť začať pnúť po kukurici, ktorá už v tom čase bude narastená tak, aby im zvládla byť oporou. Z kukurice vyberte dve až tri najsilnejšie rastliny, zvyšok prípadne vytrhnite, alebo presaďte niekam, kde sa žiadna neujala. A pozor na to koľko rastlín fazule sa bude pnúť po každej z kukuríc. Nemali by to byť viac ako dve, aby nedošlo k prílišnému zatieneniu.

Zdroje: Pixabay.com, www.permaseminka.cz – fazole Helda, online

Kategórie
Ako strihať ovocné stromy a kríky Záhrada a pestovanie

Jarný rez ríbezlí – videonávod

Či už pestujete na záhrade stromčekové, alebo kríkové ríbezle, je potrebné ho na jar riadne prestrihať. Pozrite sa na video od pána pestovateľa Jana Urbánka, v ktorom ukazuje, ako strihať červené aj čierne ríbezle.

Niekoľko tipov:

  • Ríbezle sa nebojte zmladiť poriadne. Najlepšie plodí na nových výhonkoch.
  • Vetvičky, ktoré rastú do koruny a tie ktoré sa krížia vystrihnite.
  • Strihajte na vonkajší púčik.
  • Pokiaľ chcete ďalšiu rastlinu, nemusíte ju kupovať. Z odstrihnutých, zdravých výhonov si zrežte rezne. Ríbezle sa dobre ujíma.
Jarný rez ríbezlí podľa pána Urbánka

Zdroj: Jan Urbánek, Luboš Nehyba

Kategórie
Permakultúra Záhrada a pestovanie

Záhony bez rytia – kartóny, mulč a pestovanie bez chémie – videonávod

Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.

Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.

Príprava kartónových záhonov

  • Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
  • Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
  • Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
  • Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
  • Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady

To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.

Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.

Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál Plodná zahrada

Kategórie
Broskyne Kaderiavosť broskýň Záhrada a pestovanie

Kderavosť broskýň – ako si s ňou poradiť?

kaderavost broskyní

Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.

Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.

Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku

Čo kučeravosť spôsobuje?

Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.

Vplyv na úrodu broskýň

Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.

Chemické postreky

Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.

Zdroj videa: AgroBio Opava

Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?

Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.

Jarný postrek

Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.

Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.

Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.

Jesenný postrek

Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.

Harmonogram postrekov proti kučeravosti

1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)

2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)

3. Jesenný postrek po zhodením listov

Kedy postrek neaplikovať
V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.

Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)

Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.

Domácí postřik ze šalvěje

Podporné metódy ochrany broskýň proti kučeravosti

  1. Vysadenie chrenu pod broskyňu.
    Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza:
    „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“
    Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
  2. Priebežné prihnojovanie
    Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
  3. Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna
    Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
  4. Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti
    Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
  5. Použitie parazitických húb
    Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.

Zdroje: www.potravinovezahrady.cz, www.pasti.cz

Kategórie
Jedlý živý plot Permakultúra Záhrada a pestovanie

Jedlý živý plot – čo do neho vysadiť?

Jedlý živý plot co vysadit

Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.

Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.

Druhy vhodné do živých plotov:

Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.

Muchovník (Amelanchier)

Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.

Žeriav čiernoplodý (arónia)

Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.

Drieň obyčajný (Cornus mas)

Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.

Josta (Ribes nidigrolaria)

Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.

Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky

Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.

Vínna réva

Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.

Ďalšie vhodné druhy:

Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.

Zdroj: Adobe Stock

Kategórie
Jedlý les Permakultúra

Jedlý les alebo lesná záhrada – čo to je a ako ich vytvoriť?

Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.

Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.

Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.

Skladba jedlého lesa

V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:

  • Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
  • Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
  • Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
  • Vysoké trvalky, byliny
  • Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
  • Letničky
  • Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
  • Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
  • Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.

Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.

Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost

Sukcesia

Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.

Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.

Ako môže vyzerať jedlý les? Pozrite sa sami:

Zdroj videa: Youtube kanál Ekozahrady

Vzťahy medzi spoločenstvami rastlín

Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.

Aké to je mať jedlý les?

Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.

Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.

Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.

Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:

Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:

Zdroj: Youtube kanál DharmaGaia Publishing

Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.

Zdroje: www.potravinovezahrady.cz, www.ekozahrady.com, Youtube kanál DharmaGaia Publishing, Youtube kanálá Ekozahrady, Pixabay.com

Kategórie
Ako strihať ovocné stromy a kríky

Jarný rez stromčekového egrešu – videonávod

Egreše sa väčšinou strihá na kotlovitú korunku, teda bez terminálu. Pozrite sa na návod od pána pestovateľa Urbánka, ktorý na svoj Youtube kanál natočil dokonalú inštruktáž.

Niekoľko tipov:

  • Snažte sa strihať na vonkajší púčik, ideálne na dve
  • Netrápte sa toľko korene. Podnož egrešu – meruzalka, si poradí aj keď je koreňová sústava menšia.
  • Kontrolujte zrast rúbu s podnožou, mal by byť kompletne zahojený. Pokiaľ nie je, vyberte radšej iný stromček.
Jarní řez angreštu podle pana Urbánka z Židlochovic

Zdroj: Adobe Stock, Jan Urbánek

Kategórie
Ako strihať ovocné stromy a kríky Rez ovocných stromčekov Záhrada a pestovanie

Jarný rez orecha – videonávod

ako prerezat orech

Názory na rez orecha vlašského sa dosť rôznia, resp. líši sa ročná doba, v ktorej sa odporúča rez vykonávať. Hovorilo sa, že najlepším obdobím na rez je august. Orech potom neroní miazgu a rany sa do zimy stihnú zahojiť. Avšak dlhoročný výskum pána Jaroslava Matejska dokázal, že to nie je pravda. Odporúča naopak jarný rez alebo – v prípade, že daný záhradník rez robí zle alebo v nevhodnú dobu – rez vôbec žiadny. Výsledky jeho práce si môžete prečítať v článku, ktorý na túto tému publikoval. Pokiaľ sa do prerezávky orecha chcete pustiť, prinášame zrozumiteľný návod.

Niekoľko tipov:

  • Orech neprerezávajte v auguste, ale na jar.
  • Ideálne obdobie je potom, čo vyrašia cca 10-15 cm dlhé prírastky.
  • Vetvy rezajte vo vetevnom krúžku.
  • Rany zatierajte náterom. Orech, hoci má tvrdé drevo, je náchylný k hubovým chorobám.
Jarní řez ořešáku podle pana Urbánka

Zdroj: Jan Urbánek, Jaroslav Matejsek, Luboš Nehyba

Kategórie
Rez ovocných stromčekov Záhrada a pestovanie

Ako strihať slivone – videonávod

ako strihať slivky na jar

Jarný rez sliviek je v zásade veľmi podobný tomu, ktorý robíme u marhúľ. V priloženom videu je ale aj pár zaujímavostí, ktoré je lepšie si pozrieť, než o nich čítať. Odporúčame teda vidieť a potom bude jarný rez slivka určite jasnejší.

Ako teda na jarný rez sliviek?

  • Strih stromčekov robte čistými a ostrými nožnicami. To ale platí vždy.
  • Mladé stromčeky po výsadbe zastrihnite tak, aby zostali maximálne 3 kostrové vetvy. Vyberte tie, ktoré nemajú voči terminálu ostrý uhol, tj nerastú takmer kolmo nahor. Ideálne je naopak, pokiaľ budú rásť čo najviac vodorovne, také vetve dobre plodia a hodia sa na založenie korunky.
  • Pri starších stromčekoch vystrihajte vetvy, ktoré rastú smerom dovnútra a zahusťujú korunu. Také vetvičky prídu preč všetky, aby sa do koruny dostali slnečné lúče. Výnimku tvoria malé, krátke vetvičky, ktoré už budú nasadzovať na kvety. Tieto plodonosy nechajte rásť, bude z nich úroda aj vo vnútri koruny.
  • V prípade, že je stromček prerezávaný len nepravidelne, môže vzniknúť viac terminálov. V takom prípade je potrebné vybrať ten, ktorý rastie najviac kolmo a ostatné vystríhať.
  • Pri reze dohliadnite aj na to, aby ste odstránili zaschnuté minuloročné plody. Prezimuje v nich monilióza, takže tie musia všetky zo stromu preč
  • Pokiaľ omladzujeme starú slivku, platí trochu iný postup. Tu naopak už nevadí letorasty, ktoré rastú smerom nahor. Tie sa snažíme zachovať a naopak odstrihávame tie, ktoré sú previsnuté. Všímajte si tiež konáre, ktoré vyrastajú z kostrových vetiev priamo hore, takzvaných vlkov. Pokiaľ sa na strome objaví, je to známka, že je najvyšší čas pre omladzovací rez. Je samotné potom môžete v lete vylamovať.
Zdroj videa: Youtube kanál pana pěstitele Urbánka

Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál p. Urbánka

Kategórie
Ako strihať černicu Ako strihať ovocné stromy a kríky Záhrada a pestovanie

Ako správne strihať černicu, aby bohato plodila– videonávod

ako strihat černicu

Černice (latinsky Rubus), rovnako ako maliník pochádza maliník z čeľade ružovitých. Patrí aj do rovnakého druhu – ostružiník. Ale pozor – druh černíc je zložitá téma a botanika má dokonca vlastnú disciplínu, ktorá sa skúmaniu týchto rastlín venuje. Odbor sa nazýva batológia.

Tieto dve rastliny sú si teda veľmi blízke a na rez maliníka sa môže pozrieť v tomto článku. Rastlina samotná je najčastejšie ker, ktorý prvý rok vyženie niekoľko výhonov. Tie ešte neplodia, ale druhým rokom z paží listov vyrastú kratšie výhony, ktoré ponesú kvety aj vytúžené ovocie. Plody černice, ktoré dobre poznáme ako černice sú, z pohľadu botaniky, súplodia malých kôstkovičiek.

Vo voľnej prírode je černica často pionierskou rastlinou, kedy zarastá okraje lesa i lesných ciest, ale aj voľné miesta na rúbaniskách vzniknuté výrubom stromov, alebo požiarom. Vyhovuje ji dostatok slnka a rastie tak bujne, že často zadusí aj mladé semenáčiky stromov. V slovenských záhradkách sú najčastejšie pestované tieto odrody: Čačanská beztrná, Navaho, Helen, Thornfree, alebo Wilsonova.

Ako teda černicu strihať pre čo najlepšiu úrodu?

  • Ostružina najviac plodí na dvojročnom dreve. Prvá časť rezu sa teda robí tak, že odplodené dvojročné výhony odstrihnete a to všetky. Berte ich až pri zemi.
  • Strihať ich môžete hneď po zbere. Niekto staré výhony necháva ako pomyselnú ochranu rastliny proti mrazu. Avšak ten efekt je minimálny, alebo skôr žiadny. Ak naozaj chcete čakať až na zimu, alebo skorú jar môžete. Húština černíc, ktorým opadajú listy, rovnako ako okolitým rastlinám, bude razom prehľadnejšie. Vy tak budete mať lepší prehľad o tom, koľko výhonov váš čaká odstrihnúť.
  • Jednoročné výhony je dobré zakrátiť. Dorastajú v niektorých prípadoch aj 4-5 metrov dĺžky. To potom spôsobuje, že po celej dĺžke rastlina nasadí kvety a potom aj plody, ale úroda býva malá. Také množstvo plodov totiž nedokáže ostružiník dostatočne vyživiť. Tieto černice sú tiež náchylné na plesnivenie, obzvlášť pokiaľ v čase zrenia panuje daždivejšie počasie. Takéto preplodenie sa rezom eliminuje.
  • Skráťte teda prúty na cca 2-3 metre. Záležať bude či ich chcete nechať voľné, alebo ich vyviazať k pripravenej konštrukcii. Podľa toho určíte ich dĺžku.
  • Niektoré z výhonov môžu mať bočnú obrosť. Tieto bočné výhony skracujte tiež. Pokojne stačí ponechať 2-3 očká. Z tých vyrastie pár kvetenstiev, ktoré krásne zaplodia a budú mať aj dostatok slnka.
Rez černice pre bohatú úrodu

Úrodu černíc najlepšie spotrebujte rovno. Ide o zdravú pochúťku, pretože obsahujú veľké množstvo bioflavonoidov. Tieto látky pôsobia ako dôležité antioxidanty s pozitívnym účinkom predovšetkým na naše cievy. Černice tiež obsahujú vitamín C, horčík, železo, draslík a nezanedbateľné množstvo vlákniny. Uvádza sa, že pomáhajú znižovať vedľajšie účinky ožarovania pri chemoterapii.

Pokiaľ ich budete mať toľko, že ich bude treba spracovávať, ponúkajú sa tieto možnosti: Zavareniny a kompóty. Do kompótov je lepšie dávať tie väčšie a tvrdšie plody. Hodí sa do koláčov aj bublanín a okrem toho krásne dozdobí cheescake, alebo muffiny. Pripraviť z nich môžete aj ovocný sorbet alebo domácu malinovku a vďaka ostrejšej chuti výborne doplnia šaláty.

Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál Plodná zahrada