Višňa je ovocný strom, ktorý príliš nemusí hlboký rez a prehnanú snahu o tvarovanie. Je lepšie teda rezať skôr mierne, po správnom zapestovaní stačí už len odstraňovať poškodené výhony. Výchovný rez by mal trvať cca 4 roky.
Niekoľko tipov:
Rez sa nebojte vykonať až v čase kvetu.
Vystrihajte vetvy, ktoré rastú dovnútra koruny, alebo kolmo nahor. Tiež patrí preč krížiace sa vetvy.
Odstrihnite aj odložené vetvy, ktoré tzv. vyhoľujú. Strihnite ich ale až za rastovým púčikom.
Egreše sa väčšinou strihá na kotlovitú korunku, teda bez terminálu. Pozrite sa na návod od pána pestovateľa Urbánka, ktorý na svoj Youtube kanál natočil dokonalú inštruktáž.
Niekoľko tipov:
Snažte sa strihať na vonkajší púčik, ideálne na dve
Netrápte sa toľko korene. Podnož egrešu – meruzalka, si poradí aj keď je koreňová sústava menšia.
Kontrolujte zrast rúbu s podnožou, mal by byť kompletne zahojený. Pokiaľ nie je, vyberte radšej iný stromček.
Jarní řez angreštu podle pana Urbánka z Židlochovic
Názory na rez orecha vlašského sa dosť rôznia, resp. líši sa ročná doba, v ktorej sa odporúča rez vykonávať. Hovorilo sa, že najlepším obdobím na rez je august. Orech potom neroní miazgu a rany sa do zimy stihnú zahojiť. Avšak dlhoročný výskum pána Jaroslava Matejska dokázal, že to nie je pravda. Odporúča naopak jarný rez alebo – v prípade, že daný záhradník rez robí zle alebo v nevhodnú dobu – rez vôbec žiadny. Výsledky jeho práce si môžete prečítať v článku, ktorý na túto tému publikoval. Pokiaľ sa do prerezávky orecha chcete pustiť, prinášame zrozumiteľný návod.
Niekoľko tipov:
Orech neprerezávajte v auguste, ale na jar.
Ideálne obdobie je potom, čo vyrašia cca 10-15 cm dlhé prírastky.
Vetvy rezajte vo vetevnom krúžku.
Rany zatierajte náterom. Orech, hoci má tvrdé drevo, je náchylný k hubovým chorobám.
Pretože aj túto tému má skvele spracované pestovateľ pán Urbánek zo Židlochovíc, dovoľujeme si sem umiestniť práve jeho videonávod. Pozrite sa, ako strihať broskyne už od výsadby.
Niekoľko tipov na nákup broskýň:
Ak kupujete broskyne, nerobte to na jeseň. Broskyne kupujte zásadne na jar.
Mali by byť narazené. Broskyňa totiž nevie prijímať vodu koreny, pokiaľ je teplota pôdy nižšia ako 10 °C. Stromčeky, ktoré v škôlke vykopali na jeseň tak cez zimu zaschnú. Preto si na jar vyberajte len také stromčeky, ktoré už začínajú pučať.
Stromček broskyne po nákupe namočte do vody. Postavte ho korene do vedra s vodou a nechajte ho tak aspoň 24 hodín.
Jarný rez sliviek je v zásade veľmi podobný tomu, ktorý robíme u marhúľ. V priloženom videu je ale aj pár zaujímavostí, ktoré je lepšie si pozrieť, než o nich čítať. Odporúčame teda vidieť a potom bude jarný rez slivka určite jasnejší.
Ako teda na jarný rez sliviek?
Strih stromčekov robte čistými a ostrými nožnicami. To ale platí vždy.
Mladé stromčeky po výsadbe zastrihnite tak, aby zostali maximálne 3 kostrové vetvy. Vyberte tie, ktoré nemajú voči terminálu ostrý uhol, tj nerastú takmer kolmo nahor. Ideálne je naopak, pokiaľ budú rásť čo najviac vodorovne, také vetve dobre plodia a hodia sa na založenie korunky.
Pri starších stromčekoch vystrihajte vetvy, ktoré rastú smerom dovnútra a zahusťujú korunu. Také vetvičky prídu preč všetky, aby sa do koruny dostali slnečné lúče. Výnimku tvoria malé, krátke vetvičky, ktoré už budú nasadzovať na kvety. Tieto plodonosy nechajte rásť, bude z nich úroda aj vo vnútri koruny.
V prípade, že je stromček prerezávaný len nepravidelne, môže vzniknúť viac terminálov. V takom prípade je potrebné vybrať ten, ktorý rastie najviac kolmo a ostatné vystríhať.
Pri reze dohliadnite aj na to, aby ste odstránili zaschnuté minuloročné plody. Prezimuje v nich monilióza, takže tie musia všetky zo stromu preč
Pokiaľ omladzujeme starú slivku, platí trochu iný postup. Tu naopak už nevadí letorasty, ktoré rastú smerom nahor. Tie sa snažíme zachovať a naopak odstrihávame tie, ktoré sú previsnuté. Všímajte si tiež konáre, ktoré vyrastajú z kostrových vetiev priamo hore, takzvaných vlkov. Pokiaľ sa na strome objaví, je to známka, že je najvyšší čas pre omladzovací rez. Je samotné potom môžete v lete vylamovať.
Návod zameraný na rez čerešní od skvelého ovocinára pán Urbánka zo Židlochovíc.
Niekoľko tipov:
Pri čerešniach, ani iných stromčekoch, ktoré prerezávate, nenechávajte tzv. „čapík“. Rez vykonávajte až tesne pri vetve, ktorú chcete nechať. Schnúci zvyšok odstrihnutej vetvy je vstupom pre hubové choroby.
Vetvičky rastúce smerom do koruny vystrihnite, nezakracujte ich.
Rez jabloní je téma mnohých diskusií. Prinášame návod od skúseného pestovateľa, pána Jána Urbánka, ovocinára zo Židlochovíc. Točia na Youtube jedny z najpoučnejších videí na túto tému u nás, takže nie je nutné niečo pridávať.
Preto len malý súhrn v bodoch:
Nielen jablone, ale všetky stromčeky režeme ostrými, čistými nožnicami.
Pred samotnou výsadbou môžeme zakrátiť korene. Odstrihneme tie zaschnuté, alebo nahnité.
Nenechávame dlhý „čapík“, striháme vetve tesne nad vybraným očkom.
Väčšie rany ošetríme štepárskym voskom, alebo balzamom.
Jarný rez jabloní podľa pána Urbánka – od výsadby až do pätnásteho roku.
Pán Ján Urbánek zo Židlochovíc je fenoménom českého Youtube a rozhodne si tu zaslúži spomenúť. Natáča hlavne návody na starostlivosť o ovocné stromy. Zameriava sa na ich rez, ale nájdu sa aj videá o vrúbľovaní, prebierke plodov a ďalších témach. Presvedčte sa na jeho Youtube kanála.
Rez stromov v podaní pána Urbánka
Už po niekoľkých minútach je z jeho videí jasné, že sa jedná o skvelého odborníka s obrovským množstvom skúseností. Hlavnou výhodou ale je to, ako jednoducho ich dokáže odovzdávať. Videá nie sú zbytočne dlhé, obsahujú to najnutnejšie a pán Urbánek v nich vždy zrozumiteľne vystihne jadro problému. Jeho znalosti tak môžu pomáhať ďalším záhradníkom a sadárom, ktorí majú záujem sa vzdelávať súčasným spôsobom. Týmto by som mu za jeho prácu rád poďakoval.
Počas posledných cca 10 rokov sa na stavbách stále častejšie môžeme stretnúť s fasádami z dosiek v tmavo hnedej alebo čiernej farbe. Predtým neštandardná voľba obloženia je dnes k videniu na domoch navrhnutých renomovanými architektmi i menšími štúdiami, ale aj na drobných stavbách, ako sú rôzne tiny-housy, maringotky alebo čajové domčeky a záhradné altány. Jedná sa o opaľované dosky ošetrené olejmi na drevo.
Povrchová úprava dreva opaľovania pochádza z Japonska a nazýva sa Shou Sugi Ban alebo tiež Yakisugi (焼杉). Yaki znamená „zahriať ohňom/opáliť“ a sugi „cyprus“. Ide o tradičnú metódu a už z názvu je vidieť, že sa pri nej využívalo hlavne drevo cyprusov. Konkrétne sa potom jednalo o cyprus tupolistý – hinoki (Chamaecyparis obtusa).
V minulosti sme v našich zemepisných šírkach mohli podobné sfarbenie pozorovať na vidieckych stodolách. Tam nebola čierna farba výsledkom opaľovania, ale dosky boli natierané hovädzou krvou. Pôsobením slnka potom dosky tmavli a fasády najmä úžitkových budov dostávali načernalý odtieň. O mnoho rokov neskôr vystriedal volskú krv vyjazdený olej. Aj ten sa používal na natieranie prístreškov, kôlní a stodol. Avšak vďaka škodlivým účinkom na ľudské zdravie bolo od jeho používania upustené.
V súčasnosti existujú tri základné spôsoby, ktorými je možné docieliť opálenie povrchu dreva. Každý z nich má svoje špecifiká a osobne som vyskúšal iba druhú metódu, teda opaľovanie horákom. Sami ale môžete skúsiť aj ďalšie spôsoby a zistíte, čo vám vyhovuje.
Opaľovanie v komínčeku
Prvý spôsob je veľmi tradičný a trochu náročný na manipuláciu. Dosky sa pri ňom zviažu po troch hranami k sebe a tým sa vytvorí komín. Pokiaľ ho postavíme nad rozrobený oheň, začne povrch dreva horieť smerom nahor vďaka prirodzenému ťahu vzduchu. Vnútro doskového komína tak bude opálené, vonkajšie strany dosiek zostanú nedotknuté. Nevýhodou je nemožnosť kontrolovať pohľadom mieru opálenia, takže je potrebné nabrať určitú skúsenosť. Ďalší zádrhel môže vzniknúť pri manipulácii, keď napríklad 4 metre dlhé dosky už je ťažké udržať vo vertikálnej polohe tak, aby mohla obhorieť a nijako nás pri práci neohrozila. Pri takej dĺžke už sa hodia pomocníci.
Opaľovanie dosiek tradičnou metódou. Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry
Z video ukážky si môžete urobiť predstavu o tom, ako tradičné opaľovanie pomocou vytvoreného komína prebieha. Je vidieť, že horenie dosiek je silné, vzniká zuhoľnatená vrstva. Je teda potrebné ich včas uhasiť, aby neodhorelo väčšie množstvo dreva, než je nutné.
Ručné kefovanie opálených dosiek. Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry
Opaľovanie horákom
Ďalšia metóda opaľovania využíva stavanie horák na lepenku. Tým je možné docieliť podobný efekt, ako pri opaľovaní prvým spôsobom. Výhodou je ale lepšia manipulácia s materiálom a tiež väčšia kontrola nad mierou opálenia dosiek.
Pri použití horáka je vhodné dodržať niekoľko zásad:
Používajte nehobľované drevo. Je totiž veľký rozdiel, pokiaľ sa snažíte opáliť hobľované dosky. Hobľovanie je samo o sebe jeden zo spôsobov, ako zvýšiť odolnosť dreva voči ohňu. Malé triesky, ktoré na neopracovaných doskách zostávajú ľahšie chytia. Preto sa nehobľované dosky opaľujú pekne, ale hobľované málo černajú a vyžadujú oveľa dlhšie pôsobenie plameňa. To samozrejme zdvíha konečné náklady, kedy musíte zaplatiť hobľovanie dosiek (alebo si ich ohobľovať) a tiež spotrebujete viac plynu do horáka. Rozdiel je skutočne značný.
S horákom nepracujte v silnom vetre. Nájdite si dobre chránené miesto, alebo počkajte na lepšie počasie. Vietor fúka plamene rôznymi smermi a je problematickejšie udržať koncentrovaný žiar do jedného miesta. Aj toto potom dvíha spotrebu plynu.
Hrčky budú chcieť viac tepla – opaľujú sa pomalšie, takže by v ich mieste zostal svetlejší fľak. Preto tu s plameňom „pritlačte“ pokiaľ chcete docieliť farebne jednotný povrch.
Pozor pri opaľovaní paluboviek s perodrážkou. Sú tenšie a obzvlášť v mieste, kde je perko alebo drážka, drevo začína čoskoro horieť. Tam je totiž materiál skutočne slabý. Stane sa tak, že pokiaľ chceme opáliť hobľovanú palubovku, niekde nebude poriadne tmavnúť, ale pero alebo drážka už môže horieť alebo sa teplom rôzne krútiť. Preto je vhodnejšie opaľovať skôr rovnako silné dosky.
Na zjednodušenú úpravu opaľovaných dosiek alebo výrobu väčšieho množstva sa hodí špeciálna pec. Tú nájdeme skôr v priemyselných podnikoch, ale dosky sa na posuve pretiahnu pecou, kedy sú zároveň z jednej strany vystavené žiaru. Výhodou je rovnomerne opálený povrch a menšia prácnosť.
Napúšťanie opáleného dreva olejom
Na napúšťanie opálených dosiek sa používajú rôzne druhy olejov, napríklad ľanový alebo tungový. Zahriatím oleja pred aplikáciou zaistíte hlbšiu penetráciu dovnútra dosiek. Na optimálnu ochranu opáleného dreva je ideálne aplikovať aspoň tri vrtvy. Pokiaľ nie ste spokojní s finálnou farbou dreva, napríklad preto, že je príliš svetlá po kefovaní, dá sa to vyriešiť. Oleje, ktoré sa používajú na povrchovú úpravu je možné dofarbiť pigmentom. Je k dostaniu v rôznych odtieňoch a intenzitu farby určuje práve odtieň a použité množstvo. Ja takto dofarboval nedostatočne opálené palubovky na maringotke. Odtieň paluboviek bol po prvom napustení olejom veľmi svetlý a nerovnomerný. Opálenie sa teda ukázalo ako nedostatočné. Preto som pri druhom a treťom nátere pridal orechový pigment – ten najtmavší, ktorý sa mi podarilo zohnať. Finálna farba je tak úplne čierna, hoci samotné opálené palubovky by boli skôr žíhané.
Výsledky použitia metódy Shou-sugi-ban
Stupne opálenia dreva sa rôznia. Pokiaľ je plameňom vystavené len malú chvíľku, bude zvýraznená kresba a stmavnú hlavne letorasty. Také dosky sa často používajú na výrobu rustikálneho nábytku, políc alebo regálov. Opálené drevo je možné ešte kefovať a jemne obrúsiť tak, aby pri použití v interiéri nešpinilo. Ako finálna povrchová úprava sa väčšinou používa napustenie olejom na drevo. Výsledkom sú dosky svetlo hnedé, len mierne tmavšie ako boli pôvodne. Ako už bolo povedané, dôjde hlavne k zvýrazneniu kresby.
Vyššia miera opálenia potom dáva vzniknúť doskám v rôznych odtieňoch hnedej až po uhlovo čiernu. Veľa opálené dosky potom budú mať aj charakteristický zuhoľnatený povrch. Práve tenká vrstva zuhoľnateného dreva je často cieľom takejto úpravy. Zaisťuje totiž ochranu pred hmyzom, drevokaznými hubami, ale aj pred požiarom. Raz opálené drevo už totiž zle horí. Zuhoľnatený povrch potom buď na doskách môžeme nechať, alebo ho možno kefovať. To sa používa v prípade, že nechceme aby z dosiek zuhoľnatené kúsky mohli časom opadávať. Finálne napustenie sa potom vykonáva ľanovým alebo tungovým olejom na drevo.
Detail opáleného dreva. Zdroj: Wikimedia Commons
Poznámka k čiernej fasáde a tepelnej regulácii domu
Biele, teda povedzme tradičné prevedenie fasád domov, s ktorým sa môžeme stretnúť najmä v okolí Stredozemného mora funguje tak, že za slnkom rozpálených dní odráža jeho žiarenie. Teplota povrchu domov sa potom zhruba rovná teplote okolitého vzduchu. Teda fasády a následne aj interiéry domov sa tak nerozpaľujú. Za chladnejších nocí sa potom uplatňuje nízka sálavosť tepla z povrchu fasád. Akumulované teplo sa do okolia vyžaruje pomalšie.
Pri čiernych domoch je to presne naopak – v noci rýchlejšie vychladnú a naopak cez deň sa ľahko rozpália do teplôt prevyšujúcich vzduch v okolí. Preto je tepelná izolácia a následný komfort pobytu v týchto stavbách jednou z hlavných výziev, ktoré použitie použitia tmavých obkladov obnáša.
Stĺpové stromčeky sú obzvlášť obľúbené u majiteľov malých záhrad a medzi balkónovými pestovateľmi. Nie sú náročné na priestor, ale zachovanie ich tvaru si vyžaduje pravidelný rez. Poďme sa teda pozrieť, ako na to.
Niekoľko tipov:
Prvým rokom po výsadbe vyštipujte kvetné púčiky – nech sa stromček nevysiľuje. Nie je potrebné, aby hneď prvú sezónu jabloň splodila.
Letorasty, ktoré vyrastajú z hlavného kmienka a mieria nahor, odstrihnite. Tým dodržíte skutočne stĺpcový tvar.
Ak sa urobí príliš veľa plodonosov, niektoré odstráňte. Jabloň nemôže plodiť tak, aby mala na 10 cm výšky 3-4 jablká. Plody stačia vo vzdialenosti 15 cm od seba, aj tak ich bude mať každý stromček dosť.
