Zamiokulkas patrí do čeľade aróniovitých rastlín, podobne ako napríklad monstera. Trochu sa na ňu medzi našimi izbovkami pozabudlo, ale v poslednej dobe zase nadobúda na popularite. Tým pádom sa s ňou môžeme stretnúť v mnohých domácnostiach aj kanceláriách. Pestovateľa izboviek si získava vďaka trendy vzhľadu a nízkym nárokom na pestovanie.
Tento druh má prirodzenú domovinu v Afrike, v oblasti ktorá zasahuje od Kene až po Juhoafrickú republiku. Vyskytuje sa tu v podrastoch tropických lesov a miestni obyvatelia ju využívajú v tradičnej medicíne. Vďaka výskytu v pralesoch je schopná rásť ako na slnku, tak na silne zatienených stanovištných. Preto u nás patrí medzi izbovky, ktoré môžete smelo pestovať v tieni. Jedná sa o sukulentnú rastlinu, ktorá má krátky podzemok. Z neho potom vyrastajú lesklé, dužinaté listy. Pod zemou by sme našli zásobné hľuzy, v ktorých si ukladá škrob.
Ako zamiokulkas pestovať
Ide o nenáročnú rastlinu, ako už bolo spomenuté, často ju môžeme nájsť aj v halách, alebo firemných kanceláriách, kde starostlivosť o kvety môže občas viaznuť. Aj preto je taká obľúbená. Nie je náročná na pôdu, postačí ju obyčajný záhradnícky substrát. Hoci sa jedná o sukulent, vyžaduje primeranú zálievku, nie je dobré ho nechať preschnúť. Vyvarujte sa ale dlhodobému prelievaniu, to by rastline začali uhnívať korene. Prvým signálom toho, že rastlina je premokrená, býva žltnutie listov. Tie môžu postupne aj hnednúť av tej chvíli už viete, že zálievku je potrebné obmedziť. Tiež toľko nezalievajte cez zimu.
Čo sa týka stanovišťa, prospieva na polotienistom mieste. Priame slnko by ju mohlo spaľovať listami. Pokiaľ bude mať svetlá o málinko viac, lepšie porastie ale tiež ju budú svetlať listy. Buďte opatrní na prievan, obzvlášť v zimných mesiacoch. Ten neznáša, podobne ako chlad. Optimálna teplota je izbová, v zime by potom nemala klesnúť pod 18 °C. V lete ju potom môžete prihnojiť a bude vďačná za občasné rosenie. Pokiaľ by bola v príliš suchom prostredí, nemala dosť zálievky, alebo bol v miestnosti suchý vzduch, zhodí listy a prejde do dormantnej fázy. Presádzať ju môžete na jar, v období od marca do apríla.
Ako množiť zamiokulkas
Existujú dve metódy, ako je možné zamiokulkas spoľahlivo množiť. Tou prvou je výsev zo semienok. Rastlina vytvára plody v tvare sploštených guličiek bielej farby. Hladké, oválne semienka, ktoré bobule obsahujú môžete vysievať. Klíčia rýchlo, niekedy už počas 8 – 10 dní. Druhou množnosťou je vegetatívne množenie, konkrétne odrezkovanie. Stačí odrezať jednotlivé lístky a zasadiť ich do hliny. Môže to chvíľu trvať, kým pustia korene, preto buďte trpezliví. Nakoniec ale zakorenie. Rezniam pomôže udržiavanie vyššej vlhkosti, napríklad ich môžete prikryť odrezanou petlahví.
Jedovatosť zamiokulkasu
Podobne, ako ďalšie rastliny z čeľade aróniovitých, aj zamiokulkas obsahuje kryštáliky šťavelanu vápenatého v pletivách vo vnútri listov. Preto rastlinu pestujte pokiaľ možno mimo dosahu detí a manipulujte s ňou opatrne. Pri požití i malého množstva napr. listov môže mať človek značné ťažkosti. Obsiahnutý šťaveľan totiž spôsobuje dráždenie tráviaceho traktu a ústnej dutiny. Toto podráždenie môže následne viesť k svrbeniu, opuchu jazyka, poschodia i hltana. V horšom prípade opuch spôsobuje problémy s prehĺtaním, dýchaním a pokiaľ by bola reakcia naozaj silná, môže dôjsť aj k uduseniu. Avšak nie je potrebné sa desiť, pokiaľ rastlinu nepozriete, neublíži vám a môžete sa vrhnúť na jej pestovanie. Pri správnej starostlivosti vám dorastie až do výšky 2 metrov.
Zdroje: Pixabay.com, THROLL-KELLER, Angelika. Pokojové rostliny: [650 druhů pokojových rostlin]: [-popis, péče, praktické tipy]