Kategórie
Drevostavby Práca s drevom

Ako na opaľované drevo metódou Shou Sugi Ban – videonávod

Počas posledných cca 10 rokov sa na stavbách stále častejšie môžeme stretnúť s fasádami z dosiek v tmavo hnedej alebo čiernej farbe. Predtým neštandardná voľba obloženia je dnes k videniu na domoch navrhnutých renomovanými architektmi i menšími štúdiami, ale aj na drobných stavbách, ako sú rôzne tiny-housy, maringotky alebo čajové domčeky a záhradné altány. Jedná sa o opaľované dosky ošetrené olejmi na drevo.

Povrchová úprava dreva opaľovania pochádza z Japonska a nazýva sa Shou Sugi Ban alebo tiež Yakisugi (焼杉). Yaki znamená „zahriať ohňom/opáliť“ a sugi „cyprus“. Ide o tradičnú metódu a už z názvu je vidieť, že sa pri nej využívalo hlavne drevo cyprusov. Konkrétne sa potom jednalo o cyprus tupolistý – hinoki (Chamaecyparis obtusa).

Advertisements

V minulosti sme v našich zemepisných šírkach mohli podobné sfarbenie pozorovať na vidieckych stodolách. Tam nebola čierna farba výsledkom opaľovania, ale dosky boli natierané hovädzou krvou. Pôsobením slnka potom dosky tmavli a fasády najmä úžitkových budov dostávali načernalý odtieň. O mnoho rokov neskôr vystriedal volskú krv vyjazdený olej. Aj ten sa používal na natieranie prístreškov, kôlní a stodol. Avšak vďaka škodlivým účinkom na ľudské zdravie bolo od jeho používania upustené.

Detail opaľovanej fasády čierneho čajového domu z dielne a1architects. Zdroj obrázku a viac informácií o stavbe.

Spôsoby opaľovania dosiek

V súčasnosti existujú tri základné spôsoby, ktorými je možné docieliť opálenie povrchu dreva. Každý z nich má svoje špecifiká a osobne som vyskúšal iba druhú metódu, teda opaľovanie horákom. Sami ale môžete skúsiť aj ďalšie spôsoby a zistíte, čo vám vyhovuje.

Advertisements

Opaľovanie v komínčeku

Prvý spôsob je veľmi tradičný a trochu náročný na manipuláciu. Dosky sa pri ňom zviažu po troch hranami k sebe a tým sa vytvorí komín. Pokiaľ ho postavíme nad rozrobený oheň, začne povrch dreva horieť smerom nahor vďaka prirodzenému ťahu vzduchu. Vnútro doskového komína tak bude opálené, vonkajšie strany dosiek zostanú nedotknuté. Nevýhodou je nemožnosť kontrolovať pohľadom mieru opálenia, takže je potrebné nabrať určitú skúsenosť. Ďalší zádrhel môže vzniknúť pri manipulácii, keď napríklad 4 metre dlhé dosky už je ťažké udržať vo vertikálnej polohe tak, aby mohla obhorieť a nijako nás pri práci neohrozila. Pri takej dĺžke už sa hodia pomocníci.

Opaľovanie dosiek tradičnou metódou.  Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry

Z video ukážky si môžete urobiť predstavu o tom, ako tradičné opaľovanie pomocou vytvoreného komína prebieha. Je vidieť, že horenie dosiek je silné, vzniká zuhoľnatená vrstva. Je teda potrebné ich včas uhasiť, aby neodhorelo väčšie množstvo dreva, než je nutné.

Advertisements
Ďalšie video, ktoré krásne ilustruje opaľovanie dosiek zviazaných do komína.Zdroj: Youtube kanál Jorge Chavier Cruz Florin
Ručné kefovanie opálených dosiek. Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry

Opaľovanie horákom

Ďalšia metóda opaľovania využíva stavanie horák na lepenku. Tým je možné docieliť podobný efekt, ako pri opaľovaní prvým spôsobom. Výhodou je ale lepšia manipulácia s materiálom a tiež väčšia kontrola nad mierou opálenia dosiek.

Pri použití horáka je vhodné dodržať niekoľko zásad:

Advertisements
  • Používajte nehobľované drevo. Je totiž veľký rozdiel, pokiaľ sa snažíte opáliť hobľované dosky. Hobľovanie je samo o sebe jeden zo spôsobov, ako zvýšiť odolnosť dreva voči ohňu. Malé triesky, ktoré na neopracovaných doskách zostávajú ľahšie chytia. Preto sa nehobľované dosky opaľujú pekne, ale hobľované málo černajú a vyžadujú oveľa dlhšie pôsobenie plameňa. To samozrejme zdvíha konečné náklady, kedy musíte zaplatiť hobľovanie dosiek (alebo si ich ohobľovať) a tiež spotrebujete viac plynu do horáka. Rozdiel je skutočne značný.
  • S horákom nepracujte v silnom vetre. Nájdite si dobre chránené miesto, alebo počkajte na lepšie počasie. Vietor fúka plamene rôznymi smermi a je problematickejšie udržať koncentrovaný žiar do jedného miesta. Aj toto potom dvíha spotrebu plynu.
  • Hrčky budú chcieť viac tepla – opaľujú sa pomalšie, takže by v ich mieste zostal svetlejší fľak. Preto tu s plameňom „pritlačte“ pokiaľ chcete docieliť farebne jednotný povrch.
  • Pozor pri opaľovaní paluboviek s perodrážkou. Sú tenšie a obzvlášť v mieste, kde je perko alebo drážka, drevo začína čoskoro horieť. Tam je totiž materiál skutočne slabý. Stane sa tak, že pokiaľ chceme opáliť hobľovanú palubovku, niekde nebude poriadne tmavnúť, ale pero alebo drážka už môže horieť alebo sa teplom rôzne krútiť. Preto je vhodnejšie opaľovať skôr rovnako silné dosky.
Opaľovanie dreva horákom, následné kefovanie a napustenie olejom. Zdroj: Youtube kanál Northmen

Použitie špeciálnej pece

Na zjednodušenú úpravu opaľovaných dosiek alebo výrobu väčšieho množstva sa hodí špeciálna pec. Tú nájdeme skôr v priemyselných podnikoch, ale dosky sa na posuve pretiahnu pecou, kedy sú zároveň z jednej strany vystavené žiaru. Výhodou je rovnomerne opálený povrch a menšia prácnosť.

Napúšťanie opáleného dreva olejom

Na napúšťanie opálených dosiek sa používajú rôzne druhy olejov, napríklad ľanový alebo tungový. Zahriatím oleja pred aplikáciou zaistíte hlbšiu penetráciu dovnútra dosiek. Na optimálnu ochranu opáleného dreva je ideálne aplikovať aspoň tri vrtvy. Pokiaľ nie ste spokojní s finálnou farbou dreva, napríklad preto, že je príliš svetlá po kefovaní, dá sa to vyriešiť. Oleje, ktoré sa používajú na povrchovú úpravu je možné dofarbiť pigmentom. Je k dostaniu v rôznych odtieňoch a intenzitu farby určuje práve odtieň a použité množstvo. Ja takto dofarboval nedostatočne opálené palubovky na maringotke. Odtieň paluboviek bol po prvom napustení olejom veľmi svetlý a nerovnomerný. Opálenie sa teda ukázalo ako nedostatočné. Preto som pri druhom a treťom nátere pridal orechový pigment – ten najtmavší, ktorý sa mi podarilo zohnať. Finálna farba je tak úplne čierna, hoci samotné opálené palubovky by boli skôr žíhané.

Advertisements

Výsledky použitia metódy Shou-sugi-ban

Stupne opálenia dreva sa rôznia. Pokiaľ je plameňom vystavené len malú chvíľku, bude zvýraznená kresba a stmavnú hlavne letorasty. Také dosky sa často používajú na výrobu rustikálneho nábytku, políc alebo regálov. Opálené drevo je možné ešte kefovať a jemne obrúsiť tak, aby pri použití v interiéri nešpinilo. Ako finálna povrchová úprava sa väčšinou používa napustenie olejom na drevo. Výsledkom sú dosky svetlo hnedé, len mierne tmavšie ako boli pôvodne. Ako už bolo povedané, dôjde hlavne k zvýrazneniu kresby.

Vyššia miera opálenia potom dáva vzniknúť doskám v rôznych odtieňoch hnedej až po uhlovo čiernu. Veľa opálené dosky potom budú mať aj charakteristický zuhoľnatený povrch. Práve tenká vrstva zuhoľnateného dreva je často cieľom takejto úpravy. Zaisťuje totiž ochranu pred hmyzom, drevokaznými hubami, ale aj pred požiarom. Raz opálené drevo už totiž zle horí. Zuhoľnatený povrch potom buď na doskách môžeme nechať, alebo ho možno kefovať. To sa používa v prípade, že nechceme aby z dosiek zuhoľnatené kúsky mohli časom opadávať. Finálne napustenie sa potom vykonáva ľanovým alebo tungovým olejom na drevo.

Advertisements
Detail opáleného dreva. Zdroj: Wikimedia Commons

Poznámka k čiernej fasáde a tepelnej regulácii domu

Biele, teda povedzme tradičné prevedenie fasád domov, s ktorým sa môžeme stretnúť najmä v okolí Stredozemného mora funguje tak, že za slnkom rozpálených dní odráža jeho žiarenie. Teplota povrchu domov sa potom zhruba rovná teplote okolitého vzduchu. Teda fasády a následne aj interiéry domov sa tak nerozpaľujú. Za chladnejších nocí sa potom uplatňuje nízka sálavosť tepla z povrchu fasád. Akumulované teplo sa do okolia vyžaruje pomalšie.

Pri čiernych domoch je to presne naopak – v noci rýchlejšie vychladnú a naopak cez deň sa ľahko rozpália do teplôt prevyšujúcich vzduch v okolí. Preto je tepelná izolácia a následný komfort pobytu v týchto stavbách jednou z hlavných výziev, ktoré použitie použitia tmavých obkladov obnáša.

Advertisements
x

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *