Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Druhy vhodné do živých plotov:
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Muchovník (Amelanchier)
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Žeriav čiernoplodý (arónia)
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Josta (Ribes nidigrolaria)
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Vínna réva
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Ďalšie vhodné druhy:
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.
Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.
Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.
Skladba jedlého lesa
V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:
Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
Vysoké trvalky, byliny
Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
Letničky
Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.
Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.
Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost
Sukcesia
Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.
Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.
Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.
Aké to je mať jedlý les?
Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.
Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.
Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.
Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:
Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:
Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.
Rez jabloní je téma mnohých diskusií. Prinášame návod od skúseného pestovateľa, pána Jána Urbánka, ovocinára zo Židlochovíc. Točia na Youtube jedny z najpoučnejších videí na túto tému u nás, takže nie je nutné niečo pridávať.
Preto len malý súhrn v bodoch:
Nielen jablone, ale všetky stromčeky režeme ostrými, čistými nožnicami.
Pred samotnou výsadbou môžeme zakrátiť korene. Odstrihneme tie zaschnuté, alebo nahnité.
Nenechávame dlhý „čapík“, striháme vetve tesne nad vybraným očkom.
Väčšie rany ošetríme štepárskym voskom, alebo balzamom.
Jarný rez jabloní podľa pána Urbánka – od výsadby až do pätnásteho roku.
Stĺpové stromčeky sú obzvlášť obľúbené u majiteľov malých záhrad a medzi balkónovými pestovateľmi. Nie sú náročné na priestor, ale zachovanie ich tvaru si vyžaduje pravidelný rez. Poďme sa teda pozrieť, ako na to.
Niekoľko tipov:
Prvým rokom po výsadbe vyštipujte kvetné púčiky – nech sa stromček nevysiľuje. Nie je potrebné, aby hneď prvú sezónu jabloň splodila.
Letorasty, ktoré vyrastajú z hlavného kmienka a mieria nahor, odstrihnite. Tým dodržíte skutočne stĺpcový tvar.
Ak sa urobí príliš veľa plodonosov, niektoré odstráňte. Jabloň nemôže plodiť tak, aby mala na 10 cm výšky 3-4 jablká. Plody stačia vo vzdialenosti 15 cm od seba, aj tak ich bude mať každý stromček dosť.
