Celým názvom miřík zeler (Apium graveolens) je bylina z čeľade miříkovitých. Pestuje sa ako koreňová zelenina a okrem koreňov sa spracovávajú aj listy. Spolu s petržlenom sa používa na dochutenie polievok, pečeného mäsa a šalátov. Uplatnenie nachádza aj v ľudovom liečiteľstve. Používa sa na liečbu obličiek, pretože má močopudné účinky. Podporuje naše snahy o chudnutie, pretože dokáže urýchľovať látkovú výmenu. Pripisujú sa mu aj afrodiziakálne účinky
Ako teda vypestovať poriadne veľké buľvy zeleru?
Pokiaľ pestujete zo semienka, myslite na to, že má dlhšiu vegetačnú dobu. Treba ho vysievať už vo februári. Pokiaľ by vám rastlinky nevzišli, stále budete mať dosť času kúpiť sadenice. Tie predpestované zo záhradníctva môžete vysádzať v máji, „po zmrznutých.“
Záhon, do ktorého bude zeler vsádzať by mal nemal byť po inej koreňovej zelenine. Tiež môžete pôdu obohatiť kompostom. Sadenice vysádzajte vo vzdialenosti cca 30 – 40 cm od seba. Nedávajte ich bližšie, pretože zeler potrebuje miesto. Keď na seba korene zeleru narazia, buľvy prestanú rásť. Myslite tiež na to, že by tzv. „srdiečko“ sadenice nemalo byť v zemi, ale nad zemou.
Zeler začína silnieť od zhruba od augusta. V tomto čase sa začne buľva – ktorá je pre rastlinu zásobárňou živín – znateľne zväčšovať. Na to ale potrebuje dostatok vody. V auguste a tiež v septembri, ak je suché, teda zeleru doprajte výdatnú zálievku.
Zeler krásne prospieva, pokiaľ mu pri raste necháte len stredovú ružicu listov. Listy, ktoré poliehajú a rastú na vonkajšom okraji listovej ružice pokojne odstráňte. Zvládnete ich odtrhnúť rukou, alebo si pomôžte ostrým nožom. Odstránené listy sa dajú využiť v kuchyni, ale možno ich bude toľko, že zostanú aj na zamulčovanie záhona. Ak ich chcete pri varení zužitkovať všetky, dajú sa aj nasušiť a používať ako korenie. Tento malý fígeľ s otrhávaním listov funguje pretože, rastlina potom začne viac síl venovať rastu buľvy, namiesto toho aby vyživovala väčšie množstvo listov. Bulva zeleru by mala vykukovať svojou vrchnou časťou zo zeme. Pokiaľ ste ho ho vsádzali a je príliš hlboko, odhrňte okolo zelerov trochu zeminy, tak aby sa koreň odkryl.
Zeler môžete žať v novembri a uchovaný v piesku vydrží až do jari. Niekto ho tiež skladuje aj s vňaťou tak, že ho vloží do vedra s vodou. Tú treba vymieňať, aby buľvy nehnili. Nakrájaný zeler môžete tiež zamraziť. Len je dobré ho predtým blanšírovať – uchová si tak farbu aj krehkost.
Pestovanie zeleru podľa Youtube kanála eChaluparka.cz
Ak by ste chceli zelerové buľvy spracovávať v kuchyni až za nejaký čas, po ošúpaní budú hnednúť. Je teda dobré ich namočiť do vody niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy. Až ho budete chcieť ochutnať aj trošku inak, vyskúšajte glazovaný zeler. Je vynikajúci a pripravíte ho tak, že buľvu nakrájate na tenké plátky. Tie potom krátko opečte na masle a uvidíte, že si ich zamilujete.
Žeriav vtáčí patrí do čeľade ružovitých. Jeho listy rozmiestnené podobne, ako ich má jaseň ztepilý. Sú lichosperené a podlhovasté s pílovitými okrajmi. Jedná sa o pekný strom, ktorý nás na jeseň poteší farebným lístím aj plodmi – oranžovými až červenými malvicami. Tým sa hovorí jarabiny a majú využitie v liečiteľstve aj gastronómii. Vytvára sa z bielych kvetov, ktoré sú združené v chocholíkoch. Kvitnú od mája do júna.
Žeriav dorastá 3 – 12 metrov výšky, menej často sa potom vyskytuje aj v kríkovej forme. Plodí približne od 10 roku veku, takže ak máme vysadený semenáč, na jarabiny si treba trochu počkať. Stromy žeriavu sa môžu dožiť 80 – 100 rokov.
Pestovanie žeriava vtáčieho
Žeriavy sú nenáročné stromy, teda ani s pestovaním si nemusíte nijako extra lámať hlavu. Snáď jedine príliš vlhké stanovište by mohlo zapríčiniť chrastavitosť plodov. Tie naopak budú krásne a kvalitné, ak žeriavu doprajeme slnečné stanovište a aspoň trochu hlbokú pôdu.
Nepotrebujú ani príliš rezať, postačí výchovný rez pri prerastených výhonkoch, alebo v prípade, že ho máte v záhrade a chcete obmedziť jeho veľkosť. Žeriavy sú stromy odolné, takže im nevadia mrazy, často rastú aj pomerne vysoko v horách. Napríklad u nás sa najvyššie nachádza v Krkonošiach, na Studničnej hore. Inak je to Eurázijský druh, ktorý chýba len v najjužnejších častiach Európy. Na východe jeho areál rozšírenie zasahuje až na Sibír. Dobre znášajú aj škodlivé emisie a znečistené ovzdušie, preto sa hodí aj do miest alebo alejí pestovaných okolo ciest.
Využitie
Drevo žeriava nie je nijako vysoko hodnotné. Používa sa na výrobu dyh. Význam tohto stromu spočíva skôr v tom, že sa jedná o pioniersku drevinu. Často začína rásť na miestach, ktoré nie sú ešte vhodné pre ostatné druhy. Zarastá čistiny, navážky, rumoviská a haldy. To všetko často v spoločnosti brezy bielej a ďalších odolných druhov. Ostatným rastlinám v raste nijako nebráni, naopak ho podporuje. Aj preto ho lesníci vysádzajú, alebo nechávajú aby prirodzene začal zarastať rozsiahle holiny po podkôrnikových kalamitách a iné rozľahlé paseky.
Aj keď drevo toľko nevyužívame, s jeho plodmi si naopak dokážeme poradiť ľahko. Surové jedlé nie sú, pokiaľ sa teda nejedná o variant žeriav moravský sladkoplodý. Plody vtáčieho žeriava ale môžete použiť do zavarenín, sirupov, pri výrobe vína a do omáčok k mäsám. Sú tiež dôležitou potravou pre vtáky, najmä v zimnom období. Na alejach jarabín môžeme často vidieť sedieť kosy, drozdy a ďalšie druhy.
Liečivé účinky žeriava vtáčieho
Látky obsiahnuté v žeriave sú účinné pri klimaktériu, nepravidelnej menštruácii alebo ich poruchách. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov a antioxidantov, takže je ideálne ich konzumovať s prichádzajúcou zimou. Ďalej blahodárne pôsobia na močové kamene, piesok a zlepšujú funkciu obličiek a žlčníka. Zo žeriavu sa používajú púčiky, kvety a plody. Často sa z nich pripravujú čaje, ale najúčinnejší je výťažok podávaný ako tinktúra.
Žeriavu ako rastline boli v minulosti prisudzované magické účinky. Prútik z vetvy žeriava mala majiteľa ochrániť pred zlými čiarami a duchmi. Vetva žeriava, mala, rovnako ako napríklad rastlinka netraska, ochrániť dom pred úderom blesku. Čím viac jarabín daný strom splodil, tým silnejší bol údajne jeho magický účinok.
Medzi ďalšie druhy žeriavov patrí napríklad žeriav brek, žeriav múk, jedlá varianta moravský sladkoplodý, alebo žeriav oskeruše.
V záhradách a sadoch môžeme často naraziť na staršie ovocné stromy, ktoré boli dlhšiu dobu zanedbávané. Niekoho môže na prvý pohľad ich vzhľad od prerezávania odradiť, pretože je ťažké niekde začať. V dnešnom video návode sa tak pozrieme, ako si s nimi poradiť. Práca na takom strome je vždy veľké množstvo, ale odmenou môže byť predĺženie jeho života a plodnosti.
Ako na omladzovací rez:
Pri zmladzovacom reze odrežte previsnuté vetvy, ktoré sa skláňajú k zemi – nahradia letorasty, ktoré už si strom sám od seba založil a narastajú nahor.
Tiež odstraňujte vetvy, ktoré rastú dovnútra, alebo sa krížia. V takom prípade odrežte vždy celú vetvu.
Objaviť sa môže aj niekoľko vetiev, ktoré rastú v jednom mieste správnym smerom, ale priestor príliš zahusťujú. V tom prípade vyberte iba jednu, aby došlo k presvetleniu koruny.
Zmladzovací rez je možné vykonávať do konca mája u marhúľ. Pri jadrovinách je lepšie začať skôr, ideálne po pominutí nočných mrazíkov. Skorý jarný rez totiž podporuje rast letorastov.
Čerešne sa zmladzujú málo, stačí väčšinou presvetľovací rez.
Táto kombinácia rastlín pestovaná v tzv. polykultúre, teda spoločenstve, keď je viac rastlín vysadených spolu a navzájom si prospievajú, bola známa už pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky. V ich jedálničku patrili fazuľa, kukurica a tekvica medzi kľúčové potraviny, ktoré im zabezpečovali priebežný prísun energie, vitamínov a minerálov. Pestovať ich museli samozrejme bez chemických hnojív a ďalších dnešných vymožeností, takže sa naučili dokonale využiť ich rozdielne vlastnosti a požiadavky. Tieto tri plodiny pre nich boli také dôležité, že si vyslúžili status doslova posvätný a Čerokézovia ich v ich jazyku označovali ako Tri sestry.
Kukurica je ideálnym základom našej stravy. Má solídny obsah sacharidov, najmä glukózy, takže je dobrým zdrojom energie. Z vitamínov obsahuje hlavne tie, ktoré patria do skupiny B: B1, B3, B5, B9. Obsahuje tiež minerálne látky, ako železo, horčík, zinok, či mangán. Tie pomáhajú so správnou funkciou našich orgánov a metabolických procesov v tele. Kukurica však nie je nijak ideálnym zdrojom bielkovín. V kukuričnej bielkovine totiž chýbajú dve dôležité aminokyseliny: lyzín a tryptofán.
Tieto aminokyseliny naopak obsahujú fazuľa. Sú teda dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a tiež vlákniny. Ďalej nášmu organizmu dodávajú vitamín E a z minerálov potom draslík, horčík, meď, vápnik. Poslednou plodinou, ktorá sa pestuje v trojici sú tekvice, čiže dyne. Tie obsahujú vlákninu, betakarotén, horčík, vápnik, draslík a železo. Sú navyše výborným zdrojom vitamínu A a z ich semien možno získať kvalitný tuk. Obsah výživových látok sme teda stručne prešli. Avšak sú to hlavne nároky na pôdu a tiež tvar a vzrast rastlín, ktoré spoločne priamo vybíjajú k tomu, aby sme kukuricu, fazuľu a tekvice pestovali na jednom poli.
Zdroj obrázku: Pixabay.com
Výhody pri pestovaní získané charakterom a vzrastom jednotlivých rastlín:
Pretože rastliny budeme pestovať spoločne celú sezónu, je dobré vedieť, čo každá z nich do vzniknutej polykultúry prináša. Kukurica dorastie zo všetkých plodín najviac, bude teda tvoriť vrchné poschodie spoločenstva. Vytvorí oporu pre popínavé fazule. Tiež sa bez problémov dostane k slnečným lúčom a vďaka fotosyntéze môže produkovať dostatok cukrov. Tie prebytočné cez svoj koreňový systém ukladá do pôdy, odkiaľ ich môžu čerpať ďalšie zo sestier. To využijú najmä baktérie, ktoré žijú na koreňoch fazule. Tieto baktérie sa živia práve cukrami a „na oplátku“ produkujú dusík. Ten je vynikajúcim hnojivom pre fazule samotné, ale aj pre kukuricu aj tekvicu. Tekvica potom pokryjú najspodnejšie poschodie, plazia sa po zemi a zamedzujú rastu buriny. Tiež pôdu tieni a tá vďaka tomu menej vysychá. Celé spoločenstvo teda krásne funguje vďaka kombinácii rastlín, ktoré sú každá úplne iná.
Ako teda pestovať tri sestry?
Už Indiáni využívali kopčekov zeminy, ktoré navŕšili s potrebnými rozostupmi vo svojich záhradách. Taký kopček môže mať výšku 20 cm a šírku cca 30 cm. Medzi kopčeky urobte medzery zhruba 2,5 m. Na vrchu kopčeka môžete vyhĺbiť malú jamku a do nej vysajte na prelome apríla a mája 8 semien kukurice. Kukurica sa vysieva ako prvá, pretože potrebuje náskok. Tekvica môžete zasiať dva týždne po fazuľach, dávajú sa do medzier medzi jednotlivými kopčekmi. Spoľahlivejšia môže byť výsadba už predpestovaných sadeničiek. Fazuľa prídu na rad ako posledná. Rastú totiž bujne a ešte k tomu sa majú plaziť po kukurici. Vysievajú sa teda 4 týždne po kukurici a 2 týždne po tekvicách. Dajte ich tesne pod kopček, aby sa museli plaziť najskôr chvíľku hore. Potom sa budú môcť začať pnúť po kukurici, ktorá už v tom čase bude narastená tak, aby im zvládla byť oporou. Z kukurice vyberte dve až tri najsilnejšie rastliny, zvyšok prípadne vytrhnite, alebo presaďte niekam, kde sa žiadna neujala. A pozor na to koľko rastlín fazule sa bude pnúť po každej z kukuríc. Nemali by to byť viac ako dve, aby nedošlo k prílišnému zatieneniu.
Jarný rez hrušiek robíme u mladých stromčekov, aby sme podporili rast. Pustite si video od pestovateľa pána Urbánka zo Židlochovíc, ktorý pripravil kompletný návod. Zaoberá sa v ňom ako výsadbou, tak rezom hrušiek od prvého roku až do plnej plodnosti.
Niekoľko tipov:
Hrušne na podnoži dúloní nevysádzajte v miestach, kde pôda obsahuje viac vápnika.
Stromček vsádzajte rovnako hlboko, ako bol v škôlke. Poznáte to podľa farby kmienka.
Prvým rokom stromček nenechajte vykvitnúť. Plody aj kvety by ho zbytočne vysiľovali. Kvetné púčiky vyštipnite.
Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.
Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.
Príprava kartónových záhonov
Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady
To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.
Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.
Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.
Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.
Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku
Čo kučeravosť spôsobuje?
Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.
Vplyv na úrodu broskýň
Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.
Chemické postreky
Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.
Zdroj videa: AgroBio Opava
Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?
Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.
Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.
Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.
Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.
Jesenný postrek
Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.
Harmonogram postrekov proti kučeravosti
1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
3. Jesenný postrek po zhodením listov
Kedy postrek neaplikovať V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.
Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)
Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.
Vysadenie chrenu pod broskyňu. Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza: „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“ Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
Priebežné prihnojovanie Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
Použitie parazitických húb Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.
Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Druhy vhodné do živých plotov:
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Muchovník (Amelanchier)
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Žeriav čiernoplodý (arónia)
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Josta (Ribes nidigrolaria)
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Vínna réva
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Ďalšie vhodné druhy:
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.
Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.
Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.
Skladba jedlého lesa
V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:
Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
Vysoké trvalky, byliny
Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
Letničky
Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.
Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.
Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost
Sukcesia
Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.
Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.
Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.
Aké to je mať jedlý les?
Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.
Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.
Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.
Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:
Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:
Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.
Úroda sladkých fíg zďaleka nemusí byť len výsadou stredomorských záhradníkov. Chutné plody je možné s úspechom vypestovať aj u nás. Stačí dobre vybrať odrodu a dodržať pár pravidiel, ktoré súvisia so zimovaním figovníkov. Figovník je zimný opadavý ker, ktorý dorastá do výšky a šírky 2 až 4 metrov a má širokú korunu. Môže byť tiež vytvarovaný do tvaru stromu.
Ficus carica, tzv. figovník, je jedným z mála druhov figovníka, ktorý plodí výborné jedlé ovocie. Aby u nás táto rastlina plodila, musí ísť o odrodu, ktorá na opelenie nepotrebuje hmyz. Našťastie už sú takéto odrody ľahko k dostaniu v našich záhradníctvach a dokonca aj hobbymarketoch. Farba plodov sa líši podľa odrody a môže byť žltá, zelená, fialová alebo modrá.
Zdroj: Youtube kanál Jak pěstovat
Ako pestovať figovník
Pestovanie figovníka je veľmi jednoduché a ľahké. Potrebuje iba slnečné a teplé miesto, v lete vodu av zime chladné prostredie, aby prežil zimu a nevymrzol. Avšak práve mrazu nie je potrebné sa báť príliš, je značne mrazuvzdorný. (Niektoré odrody znesú s miernym poškodením aj -15 °C). Preto ju môžeme úspešne pestovať vonku alebo v skleníku.
Len pozor, niektoré obchodné reťazce ponúkajú napríklad talianske alebo španielske odrody z nízkych nadmorských výšok, ktoré vydržia maximálne -5 °C. Preto vyberajte odrody vyšľachtené pre chladnejšie polohy. Medzi najznámejšie patrí Brown Turkey, Hardy Chicago, Peretta, Col de Dame.
Figovník miluje teplé a slnečné stanovište. Neváhajte ho umiestniť tam, kam celý deň svieti slnko a zároveň sa snažte ho chrániť pred vetrom. Výborne poslúži miesto pred kamenným múrom, ktorý bude aj v noci sálať teplo a okolo rastliny vytvorí ideálnu mikroklímu.
Rastliny figovníka nie sú náročné na zeminu. Je vyskúšané, že porastú dobre v rôznych substrátoch a zeminách – ílovité, pieskovité, s rašelinovým základom. Najlepšie sa mu darí v substráte, obsahujúcom íl.
Mladé rastliny do cca 3 rokov od zakúpenia pestujte v nádobách tak, aby boli prenosné. To umožní zimovanie, kedy je najlepšie pred príchodom prvých silných mrazov rastliny preniesť do pivnice alebo do garáže. Mladé figovníky totiž v nádobe môžu vymrznúť a zájdu. To sa odporúča robiť práve cca 3 roky, kým rastlina dostatočne zosilnie. Potom už je možné ju vysadiť do voľnej pôdy. Tak zimu prečká, aj keď pri tuhšej zime môže vymrznúť až do dreva. V takom prípade ale obrazí z koreňov alebo spodných púčikov.
Presádzame na jeseň po opadaní listov, alebo na konci zimy. Každý rok do väčších a väčších nádob. Ak je nádoba už veľká (objem cca 80litrov). Následne už len raz za 3-4 roky, kedy zrežeme koreňový bal o tretinu a vymeníme zeminu. Tiež zastrihneme nadzemie časť rastliny, aby ju zmenšený koreňový bal uživil.
Hnojenie a zálievka figovníka:
Pri pestovaní v kvetináči stačí pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami, len pozor na vysoký obsah dusíka. Ten spôsobí veľké prírastky, ale slabú násadu plodov. Tiež už dusíkom nehnojte od konca augusta, aby nové výhony stihli do zimy správne vyzrieť. Vonku vysadené rastliny už netreba hnojiť, skôr nás prekvapí bujným rastom. Maximálne sa im dá na jar prilepšiť trochou hnoja prihrnutou ku koreňom.
Zálievka je dôležitá pre správnu tvorbu fíg. Bez vody nenarastú, budú mrňavé a málo šťavnaté. Figovníkom teda vodu doprajte, obzvlášť tým v nádobách. Opäť platí, že rastliny vysadené v zemi si lepšie poradia aj bez zálievky. Zimované rastliny v kvetináčoch zalievajte málo, nemajú možnosť odparovať vodu listy, takže by mohli uhniť. Tam stačí skutočne len trochu vody.
Radosť z úrody môžeme mať s figovníkom niekoľkokrát ročne. Zber ale nemusí byť pravidelný, obzvlášť pokiaľ je chladné a vlhké leto alebo rastlina nebola včas zazimovaná. V ideálnych podmienkach ale plodia rastliny 3x:
Raz na jar, kedy dozrejú figy, ktoré zostali na rastline cez zimu.
Druhýkrát v lete, kedy dozrievajú „breba“ figy – tie rastú na minuloročných letorostiach
Posledné plody zožneme na jeseň, kedy vyzrejú plody na tohtoročných výhonkoch.
Breba figy bývajú šťavnaté a krásne veľké. Nebýva ich toľko, ale chuť vás rozhodne poteší. Jarné figy naopak môžu rastline uškodiť vyčerpávaním. Veľa pestovateľov preto na jeseň nedozreté figy otrhá a uspokojí sa len s dvoma úrodami. Aj tak je to v našich podmienkach krásny úspech.
