V záhradách a sadoch môžeme často naraziť na staršie ovocné stromy, ktoré boli dlhšiu dobu zanedbávané. Niekoho môže na prvý pohľad ich vzhľad od prerezávania odradiť, pretože je ťažké niekde začať. V dnešnom video návode sa tak pozrieme, ako si s nimi poradiť. Práca na takom strome je vždy veľké množstvo, ale odmenou môže byť predĺženie jeho života a plodnosti.
Ako na omladzovací rez:
Pri zmladzovacom reze odrežte previsnuté vetvy, ktoré sa skláňajú k zemi – nahradia letorasty, ktoré už si strom sám od seba založil a narastajú nahor.
Tiež odstraňujte vetvy, ktoré rastú dovnútra, alebo sa krížia. V takom prípade odrežte vždy celú vetvu.
Objaviť sa môže aj niekoľko vetiev, ktoré rastú v jednom mieste správnym smerom, ale priestor príliš zahusťujú. V tom prípade vyberte iba jednu, aby došlo k presvetleniu koruny.
Zmladzovací rez je možné vykonávať do konca mája u marhúľ. Pri jadrovinách je lepšie začať skôr, ideálne po pominutí nočných mrazíkov. Skorý jarný rez totiž podporuje rast letorastov.
Čerešne sa zmladzujú málo, stačí väčšinou presvetľovací rez.
Táto kombinácia rastlín pestovaná v tzv. polykultúre, teda spoločenstve, keď je viac rastlín vysadených spolu a navzájom si prospievajú, bola známa už pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky. V ich jedálničku patrili fazuľa, kukurica a tekvica medzi kľúčové potraviny, ktoré im zabezpečovali priebežný prísun energie, vitamínov a minerálov. Pestovať ich museli samozrejme bez chemických hnojív a ďalších dnešných vymožeností, takže sa naučili dokonale využiť ich rozdielne vlastnosti a požiadavky. Tieto tri plodiny pre nich boli také dôležité, že si vyslúžili status doslova posvätný a Čerokézovia ich v ich jazyku označovali ako Tri sestry.
Kukurica je ideálnym základom našej stravy. Má solídny obsah sacharidov, najmä glukózy, takže je dobrým zdrojom energie. Z vitamínov obsahuje hlavne tie, ktoré patria do skupiny B: B1, B3, B5, B9. Obsahuje tiež minerálne látky, ako železo, horčík, zinok, či mangán. Tie pomáhajú so správnou funkciou našich orgánov a metabolických procesov v tele. Kukurica však nie je nijak ideálnym zdrojom bielkovín. V kukuričnej bielkovine totiž chýbajú dve dôležité aminokyseliny: lyzín a tryptofán.
Tieto aminokyseliny naopak obsahujú fazuľa. Sú teda dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a tiež vlákniny. Ďalej nášmu organizmu dodávajú vitamín E a z minerálov potom draslík, horčík, meď, vápnik. Poslednou plodinou, ktorá sa pestuje v trojici sú tekvice, čiže dyne. Tie obsahujú vlákninu, betakarotén, horčík, vápnik, draslík a železo. Sú navyše výborným zdrojom vitamínu A a z ich semien možno získať kvalitný tuk. Obsah výživových látok sme teda stručne prešli. Avšak sú to hlavne nároky na pôdu a tiež tvar a vzrast rastlín, ktoré spoločne priamo vybíjajú k tomu, aby sme kukuricu, fazuľu a tekvice pestovali na jednom poli.
Zdroj obrázku: Pixabay.com
Výhody pri pestovaní získané charakterom a vzrastom jednotlivých rastlín:
Pretože rastliny budeme pestovať spoločne celú sezónu, je dobré vedieť, čo každá z nich do vzniknutej polykultúry prináša. Kukurica dorastie zo všetkých plodín najviac, bude teda tvoriť vrchné poschodie spoločenstva. Vytvorí oporu pre popínavé fazule. Tiež sa bez problémov dostane k slnečným lúčom a vďaka fotosyntéze môže produkovať dostatok cukrov. Tie prebytočné cez svoj koreňový systém ukladá do pôdy, odkiaľ ich môžu čerpať ďalšie zo sestier. To využijú najmä baktérie, ktoré žijú na koreňoch fazule. Tieto baktérie sa živia práve cukrami a „na oplátku“ produkujú dusík. Ten je vynikajúcim hnojivom pre fazule samotné, ale aj pre kukuricu aj tekvicu. Tekvica potom pokryjú najspodnejšie poschodie, plazia sa po zemi a zamedzujú rastu buriny. Tiež pôdu tieni a tá vďaka tomu menej vysychá. Celé spoločenstvo teda krásne funguje vďaka kombinácii rastlín, ktoré sú každá úplne iná.
Ako teda pestovať tri sestry?
Už Indiáni využívali kopčekov zeminy, ktoré navŕšili s potrebnými rozostupmi vo svojich záhradách. Taký kopček môže mať výšku 20 cm a šírku cca 30 cm. Medzi kopčeky urobte medzery zhruba 2,5 m. Na vrchu kopčeka môžete vyhĺbiť malú jamku a do nej vysajte na prelome apríla a mája 8 semien kukurice. Kukurica sa vysieva ako prvá, pretože potrebuje náskok. Tekvica môžete zasiať dva týždne po fazuľach, dávajú sa do medzier medzi jednotlivými kopčekmi. Spoľahlivejšia môže byť výsadba už predpestovaných sadeničiek. Fazuľa prídu na rad ako posledná. Rastú totiž bujne a ešte k tomu sa majú plaziť po kukurici. Vysievajú sa teda 4 týždne po kukurici a 2 týždne po tekvicách. Dajte ich tesne pod kopček, aby sa museli plaziť najskôr chvíľku hore. Potom sa budú môcť začať pnúť po kukurici, ktorá už v tom čase bude narastená tak, aby im zvládla byť oporou. Z kukurice vyberte dve až tri najsilnejšie rastliny, zvyšok prípadne vytrhnite, alebo presaďte niekam, kde sa žiadna neujala. A pozor na to koľko rastlín fazule sa bude pnúť po každej z kukuríc. Nemali by to byť viac ako dve, aby nedošlo k prílišnému zatieneniu.
Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.
Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.
Príprava kartónových záhonov
Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady
To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.
Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.
Batáty sú zeleninou, ktorá si získava na obľube. Často sa miešajú s klasickými zemiakmi napríklad pri príprave pečených zemiakov alebo hranolčekov. Jedná sa o hľuzy, teda podzemnú časť rastliny, povojnice batátovej. Pôvodne pochádzajú zo Strednej Ameriky, ale vypestovať si ich môžete aj u nás. Zrozumiteľný videonávod má na svojom Youtube kanáli eChaluparka.cz
Niekoľko tipov:
Sladké zemiaky vysádzajte až v druhej polovici mája
Pestovať ich môžete v riadkoch podobne ako zemiaky, alebo vo veľkej nádobe.
V našich podmienkach sa pestujú ako jednoročné rastliny, neprežijú mráz. Vo svojej domovine ale rastú ako trvalky.
Doprajte im úrodnú pôdu, obzvlášť, ak sú v nádobe. Potom ich nebudete musieť hnojiť.
Zberať môžete na jeseň, až prvé mrazíky spália listy.
Hľuzy vám bez problémov vydržia do budúcej jari, kedy si z nespotrebovaných zvyškov môžete vypestovať vlastné sadenice na ďalšiu sezónu.
Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Druhy vhodné do živých plotov:
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Muchovník (Amelanchier)
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Žeriav čiernoplodý (arónia)
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Josta (Ribes nidigrolaria)
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Vínna réva
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Ďalšie vhodné druhy:
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.
Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.
Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.
Skladba jedlého lesa
V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:
Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
Vysoké trvalky, byliny
Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
Letničky
Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.
Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.
Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost
Sukcesia
Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.
Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.
Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.
Aké to je mať jedlý les?
Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.
Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.
Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.
Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:
Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:
Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.
Úroda sladkých fíg zďaleka nemusí byť len výsadou stredomorských záhradníkov. Chutné plody je možné s úspechom vypestovať aj u nás. Stačí dobre vybrať odrodu a dodržať pár pravidiel, ktoré súvisia so zimovaním figovníkov. Figovník je zimný opadavý ker, ktorý dorastá do výšky a šírky 2 až 4 metrov a má širokú korunu. Môže byť tiež vytvarovaný do tvaru stromu.
Ficus carica, tzv. figovník, je jedným z mála druhov figovníka, ktorý plodí výborné jedlé ovocie. Aby u nás táto rastlina plodila, musí ísť o odrodu, ktorá na opelenie nepotrebuje hmyz. Našťastie už sú takéto odrody ľahko k dostaniu v našich záhradníctvach a dokonca aj hobbymarketoch. Farba plodov sa líši podľa odrody a môže byť žltá, zelená, fialová alebo modrá.
Zdroj: Youtube kanál Jak pěstovat
Ako pestovať figovník
Pestovanie figovníka je veľmi jednoduché a ľahké. Potrebuje iba slnečné a teplé miesto, v lete vodu av zime chladné prostredie, aby prežil zimu a nevymrzol. Avšak práve mrazu nie je potrebné sa báť príliš, je značne mrazuvzdorný. (Niektoré odrody znesú s miernym poškodením aj -15 °C). Preto ju môžeme úspešne pestovať vonku alebo v skleníku.
Len pozor, niektoré obchodné reťazce ponúkajú napríklad talianske alebo španielske odrody z nízkych nadmorských výšok, ktoré vydržia maximálne -5 °C. Preto vyberajte odrody vyšľachtené pre chladnejšie polohy. Medzi najznámejšie patrí Brown Turkey, Hardy Chicago, Peretta, Col de Dame.
Figovník miluje teplé a slnečné stanovište. Neváhajte ho umiestniť tam, kam celý deň svieti slnko a zároveň sa snažte ho chrániť pred vetrom. Výborne poslúži miesto pred kamenným múrom, ktorý bude aj v noci sálať teplo a okolo rastliny vytvorí ideálnu mikroklímu.
Rastliny figovníka nie sú náročné na zeminu. Je vyskúšané, že porastú dobre v rôznych substrátoch a zeminách – ílovité, pieskovité, s rašelinovým základom. Najlepšie sa mu darí v substráte, obsahujúcom íl.
Mladé rastliny do cca 3 rokov od zakúpenia pestujte v nádobách tak, aby boli prenosné. To umožní zimovanie, kedy je najlepšie pred príchodom prvých silných mrazov rastliny preniesť do pivnice alebo do garáže. Mladé figovníky totiž v nádobe môžu vymrznúť a zájdu. To sa odporúča robiť práve cca 3 roky, kým rastlina dostatočne zosilnie. Potom už je možné ju vysadiť do voľnej pôdy. Tak zimu prečká, aj keď pri tuhšej zime môže vymrznúť až do dreva. V takom prípade ale obrazí z koreňov alebo spodných púčikov.
Presádzame na jeseň po opadaní listov, alebo na konci zimy. Každý rok do väčších a väčších nádob. Ak je nádoba už veľká (objem cca 80litrov). Následne už len raz za 3-4 roky, kedy zrežeme koreňový bal o tretinu a vymeníme zeminu. Tiež zastrihneme nadzemie časť rastliny, aby ju zmenšený koreňový bal uživil.
Hnojenie a zálievka figovníka:
Pri pestovaní v kvetináči stačí pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami, len pozor na vysoký obsah dusíka. Ten spôsobí veľké prírastky, ale slabú násadu plodov. Tiež už dusíkom nehnojte od konca augusta, aby nové výhony stihli do zimy správne vyzrieť. Vonku vysadené rastliny už netreba hnojiť, skôr nás prekvapí bujným rastom. Maximálne sa im dá na jar prilepšiť trochou hnoja prihrnutou ku koreňom.
Zálievka je dôležitá pre správnu tvorbu fíg. Bez vody nenarastú, budú mrňavé a málo šťavnaté. Figovníkom teda vodu doprajte, obzvlášť tým v nádobách. Opäť platí, že rastliny vysadené v zemi si lepšie poradia aj bez zálievky. Zimované rastliny v kvetináčoch zalievajte málo, nemajú možnosť odparovať vodu listy, takže by mohli uhniť. Tam stačí skutočne len trochu vody.
Radosť z úrody môžeme mať s figovníkom niekoľkokrát ročne. Zber ale nemusí byť pravidelný, obzvlášť pokiaľ je chladné a vlhké leto alebo rastlina nebola včas zazimovaná. V ideálnych podmienkach ale plodia rastliny 3x:
Raz na jar, kedy dozrejú figy, ktoré zostali na rastline cez zimu.
Druhýkrát v lete, kedy dozrievajú „breba“ figy – tie rastú na minuloročných letorostiach
Posledné plody zožneme na jeseň, kedy vyzrejú plody na tohtoročných výhonkoch.
Breba figy bývajú šťavnaté a krásne veľké. Nebýva ich toľko, ale chuť vás rozhodne poteší. Jarné figy naopak môžu rastline uškodiť vyčerpávaním. Veľa pestovateľov preto na jeseň nedozreté figy otrhá a uspokojí sa len s dvoma úrodami. Aj tak je to v našich podmienkach krásny úspech.
Pretože aj túto tému má skvele spracované pestovateľ pán Urbánek zo Židlochovíc, dovoľujeme si sem umiestniť práve jeho videonávod. Pozrite sa, ako strihať broskyne už od výsadby.
Niekoľko tipov na nákup broskýň:
Ak kupujete broskyne, nerobte to na jeseň. Broskyne kupujte zásadne na jar.
Mali by byť narazené. Broskyňa totiž nevie prijímať vodu koreny, pokiaľ je teplota pôdy nižšia ako 10 °C. Stromčeky, ktoré v škôlke vykopali na jeseň tak cez zimu zaschnú. Preto si na jar vyberajte len také stromčeky, ktoré už začínajú pučať.
Stromček broskyne po nákupe namočte do vody. Postavte ho korene do vedra s vodou a nechajte ho tak aspoň 24 hodín.
Záhradná kanadská čučoriedka, latinsky (Vaccinium corymbosum) je obľúbený ker, ktorý nám dáva chutné plody bez toho, aby sme pre nich museli do lesa. Preto sa hojne rozšíril v našich záhradkách. Patrí do čeľade vresovitých a dostal sa k nám zo Severnej Ameriky. Čučoriedka je opadavý listnatý ker, ktorý v ideálnych podmienkach dorastá až 2,5 metrov výšky. V našom prostredí bude ale skôr menší. Kvety majú rôzne farby od bielej cez ružovkastú, až po výrazne ružovú.
V poslednej dobe sa množia názory, ktoré pestovanie záhradných čučoriedok trochu kritizujú. Alebo presnejšie kritizujú použitie rašeliny v záhradníctve. Kritika vychádza faktu, že rašelina je v podstate neobnoviteľným prírodným zdrojom a jej zásoby rapídne ubúdajú. Ďalej sa vďaka vysúšaniu rašelinísk zmenšuje aj plocha, na ktorej sa rašelina môže tvoriť. Obnova vyťaženej zásoby rašeliny môže trvať aj niekoľko storočí, pretože „prirastá“ veľmi pomaly. V priemere 1 mm až 1cm za rok. Preto sa od jej použitia najmä v súkromnom zahradničení a permakultúre začína upúšťať. Rastliny pestované v rašeline sa nahrádzajú tými, ktoré kyslú pôdu nevyžadujú. V prípade čučoriedok by to bol napríklad muchovník.
Pokiaľ už ale čučoriedku máte vysadenú nemusíte sa trápiť výčitkami svedomia, to v žiadnom prípade. Ak vám prospieva, nie je dôvod sa ju zbavovať. Poďme sa teda pozrieť, ako na jej rez.
Ako strihať kanadské čučoriedky:
Rez je ideálne vykonávať v čase dormancie rastlín, čiže vegetačného pokoja. Máte teda čas do jari, po narazení púčikov to už nie je ideálne. Pri práci používajte čisté a ostré nožnice. To ale platí pre každé prestrihávanie.
Strihajú sa až staršie rastliny. Do štyroch rokov veku nemusíte do rastliny nijako zvlášť zasahovať. Od štvrtého roku niektoré výhony viac zdrevnatí a zošednú. To sú tie, ktoré už majú najplodnejšie roky za sebou a môžeme ich vystríhať. Najviac naopak plodia tie dvoj až trojročné s krásnou sviežo zelenou farbou.
Odstraňujte celé vetvy až pri zemi. Zakracovanie by nepomohlo, pretože čučoriedka plodí na konci vetiev. Skrátené pahýle by aj tak veľmi nezaplodili.
Vetve, ktoré príliš zahusťujú ker môžu preč. Je dôležité, aby slnko mohlo aj dovnútra kríka, takže nepotrebujeme príliš hustý obrosť, ktorý by tienil.
Vystrihajte tiež vetvy, ktoré rastú príliš nízko pri zemi. Čučoriedky z týchto vetvičiek potom ležia na zemi a môžu začať nahnívať, alebo sú špinavé od hliny. Vetvy sa totiž pod ťarchou plodov ohnú až k zemi. Také môžu preč.
Čím viac budete rastlinu strihať, tým aktívnejšie porastie. Po štyroch až piatich rokoch bez rezu už rastlina skoro nedorastá. Doprajte ju teda starostlivosti a budete prekvapení, koľko nových výhonov sa objaví. Rez veľmi zanedbaného a hustého kríka čučoriedky pokojne rozložte do dvoch rokov.Nespôsobí to rastline taký šok, ako keby prišla o takmer celú listovú plochu naraz.
Návod na střih kanadských borůvek
Rez čučoriedok tiež dokáže pomôcť od hubového ochorenia kanadských čučoriedok, ktoré sa môže vyskytnúť. Prejavuje sa zasychaním koncových vetvík. Existuje síce spôsob, ako s ním bojovať, ale je to problematické. Zatiaľ sa najčastejšie využívajú fungicídne preparáty na jesenný a jarný postrek. Dôležité je tiež odstraňovať napadnuté vetvičky a nenechávať ich pod kríkom. Radšej ich páľte. Pri odstrihávaní vetvičiek je nutné nožnice medzi prácou na jednotlivých kríkoch vydezinfikovať.
Ostružina maliník (Rubus idaeus) nám dáva skvelé, osviežujúce plody, ktoré znamenajú to pravé leto. Ide o opadavý ker, ktorý môže dorásť až do výšky 2,5 metrov. Patrí do čeľade ružovitých. Domáci je v Európe aj Ázii. Nepestoval sa však dlho zámerne, skôr sa zbierali maliny divoké. V ľudovom liečiteľstve sa používajú listy rastliny na prípravu odvarov na kloktanie, pri zápaloch ústnej dutiny.
Maliníky sú nenáročné, stačí im kyprá pôda a dosť slnka. V záhrade sa väčšinou bujne rozrastajú, takže sa im často vyberie nejaký kút, kde budú mať dostatok priestoru. Aby ale plodili pravidelne, treba ich správne strihať. Naozaj podrobný návod nájdete na Youtube kanále Plodná záhrada. Ten vám dnes prinášame, takže aj vaše kríky sa pri pravidelnej starostlivosti krásne rozplodia a úroda bude väčšia.
Niekoľko tipov na pestovanie a rez maliníka:
Maliníky majú rady neutrálnu, alebo mierne kyslú pôdu. Mala by obsahovať dostatok živín, takže ju môžete trochu vylepšiť už pred výsadbou. Pridajte odležaný konský hnoj, ale zbytočne ho nekupujte. Spýtajte sa v obci u chovateľov koní, radi sa ho zbavujú. Použiť môžete aj kvalitný kompost, a ak kosíte trávu alebo hrabete lístie, záhon s malinami zamulčujte.
Rastliny maliníka prospievajú aj vo vyšších polohách. Toto ovocie si teda budete môcť dopriať aj tam, kde by iné nemuselo dozrieť. Plodiť bude aj vo výškach okolo 600 m.n.m., len mu v takom prípade vyberte južne orientované stanovište.
Pokiaľ vysádzajte rastliny v radoch, nechajte medzi nimi rozostupy 1,5 metrov. Kríky sa rozrastú a tiež budete potrebovať aby vytvorili bočnú obrosť. A ešte medzi radmi budete chcieť prechádzať pri zbere. Samotné kríky potom môžu byť medzi sebou od 0,5 do 1,5 metrov.
A teraz už teda k strihu: Vystrihajte odplodené výhony. Ideálne po zbere, hneď v lete. Ale ak to nestihnete, môžete ich ostrihať aj na jeseň, v zime, alebo na jar.
Hornú časť šľahúňov malinovníka zakraťte. Tým vytvoríte bočnú obrosť, na ktorom maliníky najlepšie plodia.
Na jednom metre štvorcovom sa snažte mať maximálne 6-7 výhonov. Prebývajúcich sa zbavte.
Pestovanie malín podľa Youtube kanála Plodná záhrada
Pokiaľ vyberáte sadenice malín, pozrite sa skôr v okolitých záhradníctvach. Rastlina je bežne k dostaniu a vybrať si budete môcť z niekoľkých kultivarov. Predávajú sa tie, ktoré majú červené plody, ako napríklad Autumn Bliss, Polana, Polka, alebo Groovy.
Ďalej môžete na raziť na maliníkov žltej, sem patrí napríklad Jantár alebo Poranna rosa. Existujú aj odrody, ktoré plodia čierne alebo tmavo fialové plody, podobné skôr černiciam. Sem patrí Black polka a Bristol. Krížením maliníka a ostružiníka potom vznikli hybridné rastliny – malinoostružníky.
