Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu pomáha zvyšovať odolnosť pestovaných rastlín. Tekvica je oveľa odolnejšia, než rastlina uhorky. Preto sa využíva jej podnož. To isté platí napríklad pri melónoch. Tiež budú mať robustnejší koreňový systém a mali by byť aj odolnejšie voči chorobám. Dnešný návod je z Youtube kanála Zahradničení s Mirou.
Vres obyčajný, latinsky Calluna vulgaris je jediným zástupcom rodu vres. Latinský názov Calluna je odvodeninou z gréckeho výrazu „na zametanie“. Vres sa totiž používal ako rastlina na výrobu metiel. Jeho ľudové názvy sú napríklad: brasa, bres, chvojčina, ginek, bresniak alebo suchotinka.
Ide o nízky ker, ktorý väčšinou dorastá do výšky okolo 20 – 60 cm. Je rozšírený po takmer celej Európe a Malej Ázii. Na mnohých miestach je dôležitou potravou pre väčšie zvieratá, ako sú jeleňovité, alebo rôzne druhy divo žijúcich oviec. Rastliny vresu dokážu títo sudokopytníci vyhrabávať aj pod snehom a najmä v severských oblastiach im pomáhajú prežiť krušné zimy.
Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál Home in Cube
Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
Zdroj: Adobe Stock
Komule Davidova, latinsky Buddleja davidii je okrasný ker, ktorý pôvodne rástol na území juhovýchodnej Číny. Tu bola rastlina objavená pre európske záhradníctvo a jej semená sa začali dovážať. Prvý ker na našom území bol vysadený v roku 1911. Ker rýchlo udomácnil v botanických i súkromných záhradách po celej Európe. Šíri sa aj do voľnej prírody, kde splaňuje.
Obľúbený je najmä kvôli svojim výrazným kvetom, ktoré môžu mať rôzne farby: od bielej, ružovej, až po modrú, fialovú alebo dokonca tmavo gaštanovú. Navyše krásne vonia a okrem pozornosti ľudí priťahujú aj hmyz. V obľube ho majú motýle, včely aj čmeliaky. Odtiaľ teda jeho ľudové meno: motýlí ker. Niekedy sa mu tiež môže hovoriť letný orgován. Jeho kvety totiž orgován pripomínajú a navyše, ako jeden z mála kríkov, kvitne v lete. Vo svojej domovine rastie v krovitých porastoch na svahoch vo výške 800 až 3000 metrov nad morom. Kríky komule dorastajú 2 – 5 metrov výšky. Letorasty sú mierne štvorhranné a pokryté sivými chĺpkami. Rastlina má listy pílovitého tvaru, ktoré sú na koncoch zašpicatené.
Rez komule nie je nijako náročný, znesie totiž veľa. Len si dajte pozor, ktorý druh pestujete. Komuľa davidova patrí k najčastejšie pestovaným druhom, tak je pravdepodobné, že budete strihať práve tú. Pokiaľ by ste ale pestovali komuli striedavolistom, rez bude iný. Kvitne totiž na dvojročnom dreve. Kvetov by ste sa po radikálnom jarnom reze teda nedočkali.
Pre väčšinu prípadov ale platí, že pestovaný ker je naozaj komule davidova. Pre tú je ideálna doba na rez v čase, keď sa začnú nalievať púčiky. Nebojte sa do kríka porezať, pretože to mu zaistí veľké prírastky. Tie môžu dosiahnuť aj 2-3 metrov za rok. Staršie vetvy teda zrežte až pri zemi, na 2 – 3 púčiky. Dá sa odhadovať, že po takom zásahu vám z veľkého kríka zostane niekoľko drevnatých výhonkov, ktoré trčia zhruba do výšky kolien. To je ale v poriadku, svojím bujným rastom to ker v pohode doženie.
Keď vám komule vykvitne, môžete sa tešiť na pozorovanie značného množstva hmyzu. Z našich motýľov sa objavia najčastejšie babočky: pávie oko, admirál, babočka žihľavová alebo osiková. Zároveň poskytuje ker potravu čmeliakom a včelám. Rastliny krásne vyniknú, pokiaľ ich pestujete ako solitéry a dorastú väčších rozmerov. Alebo ich môžete využiť pri skupinovej výsadbe do okrasného živého plotu, ktorý bude zároveň užitočný.
Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál eChaluparka.cz
Úroda sladkých fíg zďaleka nemusí byť len výsadou stredomorských záhradníkov. Chutné plody je možné s úspechom vypestovať aj u nás. Stačí dobre vybrať odrodu a dodržať pár pravidiel, ktoré súvisia so zimovaním figovníkov. Figovník je zimný opadavý ker, ktorý dorastá do výšky a šírky 2 až 4 metrov a má širokú korunu. Môže byť tiež vytvarovaný do tvaru stromu.
Ficus carica, tzv. figovník, je jedným z mála druhov figovníka, ktorý plodí výborné jedlé ovocie. Aby u nás táto rastlina plodila, musí ísť o odrodu, ktorá na opelenie nepotrebuje hmyz. Našťastie už sú takéto odrody ľahko k dostaniu v našich záhradníctvach a dokonca aj hobbymarketoch. Farba plodov sa líši podľa odrody a môže byť žltá, zelená, fialová alebo modrá.
Pestovanie figovníka je veľmi jednoduché a ľahké. Potrebuje iba slnečné a teplé miesto, v lete vodu av zime chladné prostredie, aby prežil zimu a nevymrzol. Avšak práve mrazu nie je potrebné sa báť príliš, je značne mrazuvzdorný. (Niektoré odrody znesú s miernym poškodením aj -15 °C). Preto ju môžeme úspešne pestovať vonku alebo v skleníku.
Len pozor, niektoré obchodné reťazce ponúkajú napríklad talianske alebo španielske odrody z nízkych nadmorských výšok, ktoré vydržia maximálne -5 °C. Preto vyberajte odrody vyšľachtené pre chladnejšie polohy. Medzi najznámejšie patrí Brown Turkey, Hardy Chicago, Peretta, Col de Dame.
Pri pestovaní v kvetináči stačí pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami, len pozor na vysoký obsah dusíka. Ten spôsobí veľké prírastky, ale slabú násadu plodov. Tiež už dusíkom nehnojte od konca augusta, aby nové výhony stihli do zimy správne vyzrieť. Vonku vysadené rastliny už netreba hnojiť, skôr nás prekvapí bujným rastom. Maximálne sa im dá na jar prilepšiť trochou hnoja prihrnutou ku koreňom.
Zálievka je dôležitá pre správnu tvorbu fíg. Bez vody nenarastú, budú mrňavé a málo šťavnaté. Figovníkom teda vodu doprajte, obzvlášť tým v nádobách. Opäť platí, že rastliny vysadené v zemi si lepšie poradia aj bez zálievky. Zimované rastliny v kvetináčoch zalievajte málo, nemajú možnosť odparovať vodu listy, takže by mohli uhniť. Tam stačí skutočne len trochu vody.
Radosť z úrody môžeme mať s figovníkom niekoľkokrát ročne. Zber ale nemusí byť pravidelný, obzvlášť pokiaľ je chladné a vlhké leto alebo rastlina nebola včas zazimovaná. V ideálnych podmienkach ale plodia rastliny 3x:
Zdroje: Youtube kanál Jak pěstovat, Youtube kanál Zahrada pro radost, www.nelenprozelen.cz, www.zahradkarskaporadna.cz
Názory na rez orecha vlašského sa dosť rôznia, resp. líši sa ročná doba, v ktorej sa odporúča rez vykonávať. Hovorilo sa, že najlepším obdobím na rez je august. Orech potom neroní miazgu a rany sa do zimy stihnú zahojiť. Avšak dlhoročný výskum pána Jaroslava Matejska dokázal, že to nie je pravda. Odporúča naopak jarný rez alebo – v prípade, že daný záhradník rez robí zle alebo v nevhodnú dobu – rez vôbec žiadny. Výsledky jeho práce si môžete prečítať v článku, ktorý na túto tému publikoval. Pokiaľ sa do prerezávky orecha chcete pustiť, prinášame zrozumiteľný návod.
Zdroj: Jan Urbánek, Jaroslav Matejsek, Luboš Nehyba
Pretože aj túto tému má skvele spracované pestovateľ pán Urbánek zo Židlochovíc, dovoľujeme si sem umiestniť práve jeho videonávod. Pozrite sa, ako strihať broskyne už od výsadby.
Zdroj: Jan Urbánek, Adobe Stock
Jarný rez sliviek je v zásade veľmi podobný tomu, ktorý robíme u marhúľ. V priloženom videu je ale aj pár zaujímavostí, ktoré je lepšie si pozrieť, než o nich čítať. Odporúčame teda vidieť a potom bude jarný rez slivka určite jasnejší.
Zdroje: Adobe Stock, Youtube kanál p. Urbánka
Rez jabloní je téma mnohých diskusií. Prinášame návod od skúseného pestovateľa, pána Jána Urbánka, ovocinára zo Židlochovíc. Točia na Youtube jedny z najpoučnejších videí na túto tému u nás, takže nie je nutné niečo pridávať.
Zdroj: Jan Urbánek, Luboš Nehyba
Podnožie pri stromčekoch rozumieme rastliny, ktoré sa použijú na ďalšie pestovanie okrasných a ovocných stromov či rastlín. Využívajú sa teda na očkovanie alebo vrúbľovanie inej rastliny tak, aby došlo ku kombinácii ich vlastností. V prípade ovocných stromov tak podnože silne ovplyvňujú ich rast, veľkosť, dobu, kedy nastúpia do plodnosti a celkovú dĺžku života stromu. Medzi ďalšie vlastnosti, ktoré podnož definuje patrí pri stromoch napríklad mrazuvzdornosť, alebo schopnosť prospievať v rôznych druhoch pôd. Preto by sa typ podnože mal vyberať s ohľadom na stanovište, v ktorom stromček plánujeme vysadiť.
Podnože sa v škôlkach množia generatívne, alebo vegetatívne. V prípade generatívneho množenia sa jedná o pestovanie zo semena, kedy je výsledkom semenáč. Vegetatívne množenie ponúka viac možností a delí sa ďalej na vegetatívne množenie, kedy sa získavaný materiál oddeľuje od materskej rastliny až po zakorenenie. Sem patria: hríženie, delenie, kopčenie, odkopky a odnožovanie. Pokiaľ dochádza k oddeleniu rastlinného materiálu ešte pred jeho zakorenením, jedná sa o jeden z nasledujúcich typov: bylinné rezne, drevité rezne, koreňové rezne.
Zakrpatené:
M27 – pôvodom z Anglicka, veľmi slabý rast, vhodná na vrúbľovanie bujnejšie rastúcou odrodou (pre tvary ako šité vreteno), pri vrúbľovaní slabo rastúcej odrody bude vhodná na pestovanie v kvetináčoch a iných nádobách
Slabo rastúce:
M9 – pôvodom z Anglicka, náchylnosť voči múčnatke a chrastavitosti je stredná, skôr citlivá na sucho a kvalitu pôdy, vyžaduje oporu pri pestovaní, skorý nástup do plodnosti
M26 – pôvodom z Anglicka, rastie slabo až stredne bujne, odolná voči mrazom a dobre znáša horšie pôdne podmienky, vyžaduje oporu najmä v prvých rokoch, ovocie na ňu môže dozrievať o niekoľko dní neskôr v porovnaní s inými podnožami, odolná voči vlnatke
P60 – pôvodom z Poľska, podnož, ktorá rastie skôr slabo, dobre odoláva mrazom, hodí sa do suchších pôd, naopak zle znáša pôdy premokrené a ťažké slabo rastúce, vyžaduje oporu
J-OH-A – stredne náchylná na chrastavitosť a múčnatku, naopak je veniec áchylná na vlnatku krvavú a šarlach
Stredne rastúce:
M7 – pôvodom z Anglicka, rastie stredne bujne, dobre odoláva mrazu, nie je náročná na pôdne podmienky a pri pestovaní nevyžaduje oporu
P14 – pôvodom z Poľska, stredne bujne rastúci (o niečo bujnejší, než M26, obzvlášť zo začiatku), nie je náročná na pôdu, vykazuje strednú odolnosť voči múčnatke a šarlachu, opora nie je nutná
MM106 – pôvodom z Anglicka, stredne bujne rastúci, vytvára rozložitejší koreňový systém, čoskoro nastupuje do plodnosti, dobre odoláva mrazu, hodí sa aj do vlhších a kamenistých pôd
B118 – stredne bujne rastúca, dobre mrazuvzdorná, vhodná do chudobnejších a suchších pôd, podobné vlastnosti majú aj podnože M27, J-OH-A alebo J-TE-E až J-TE-H
Antonovka – stredne až bujne rastúce podnož, tvorí relatívne robustný koreňový systém, dobre odoláva mrazu a hodí sa do vyšších a drsnejších polôh
Bujne rastúce:
A2 – pôvodom zo Švédska, bujne rastúce podnož, tvorí väčší koreňový systém a dobre odoláva mrazu, nie je náročná na pôdne podmienky, neskorší nástup do plodnosti
Jabloňový semenáč, „planá“ jabloň – generatívne množená podnož (zo semien), výborne kotví v pôde, obzvlášť ak by sme sa ju rozhodli navrúbľovať na pôvodnom stanovisku, vyksadzuje bujný rast, neskorší nástup do plodnosti, nie je náročná na pôdne podmienky.
Kduloň MA– táto podnož rastie slabo, je dosť odolná voči chorobám, pomáha vylepšiť kvalitu i veľkosť plodov, hodí sa skôr do výživných pôd
Kdouloň S1 – pôvodom z Poľska, táto podnož rastie tiež slabo, nie je náchylná k nádorovosti koreňov, naopak tvorí silný konrenový systém, vďaka tomu ani nie je náchylná na sucho, skorý nástup do plodnosti, plodí bohato, vyžaduje oporu
Hrušňa Kirchensaller – podnož ktorá rastie bujne, nie je náročná na pôdu, má dobrý vplyv na veľkosť plodov
Semenáč – veľmi bujne rastúce podnož, dobre odolná mrazu, nenáchylná k chorobám, nie je náročná na pôdne podmienky, hodí sa aj do vyšších oblastí, vytvára mohutnejšiu koreňovú sústavu
Hrušňa kaukazská (Caucasica) – druh hruškového semenáča, bujne rastúci, dobre znáša aj suchšie pôdy, dobre odolná mrazu
St. Julien – jedná sa o slabo rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti a plodí bohato, nepodrastá, ale je ciltivejšie na suché pôdy
Ryngle zelená – stredne bujne rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti, odolná aj v ťažších pôdachá, tvorí silný koreňový systém
Wangenheimova – tiež stredne bujne rastúce podnož, vytvára plytší koreňový systém, vhodná do do výživných pôd, naopak sa príliš nehodí do suchých a piesočnatých lokalít, čoskoro nastupuje do plodnosti
Alycza – bujne rastúca podnož, tvorí silný koreňový systém, nenáročná na pôdne podmienky
Myrobalán – bujne rastúca podnož, nie je náročná na pôdne podmienky, tvorí skôr silný koreňový systém, môže podrastať
Maxma – je sa o zakrpatené rastúce podnož, nie je náročná na pôdne podmienky a hodí sa aj do vyšších poloch, stromčeky na tejto podnoži narastú do výšky okolo 2 m
Gisela 5,6 – slabo rastúce podnož, slabší rast o 40 – 60%, hodí sa do výživných pôd, korenie plytko, takže nutná opora, dobre odoláva mrazu, poskytuje kvalitné plody, hodí sa do živých plotov
Colt – stredne bujne rastúce podnož, často k dostaniu v našich záhradníctvach, dobre odoláva mrazu, čoskoro nastupuje do plodnosti a plodí bohato, nie je náročná na pôdne podmienky
Mahalebka – bujne rastúce podnož, hodí sa aj do náročnejších podmienok, dobre znáša nedostatok živín, kamenistej pôdy, alebo prísušok, ak má viac živín, rastie bujnejšie, odolná voči mrazom, niekedy sa jej tiež hovorí „turecká čerešňa“
F12 – bujne rastúce podnož, tvorí silnejší koreňový systém, znáša ťažšie pôdy, ale nie tie premokrené, dobre vzdoruje mrazom
Čerešňový semenáč/vtáčnica – bujne rastúce podnož, hodí sa do rôznych druhov pôd, odolná, tvorí silný koreňový systém, netrpí klejotokom.
St. Julien – slabo rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plonosti, plodí bohato, nepodrastá, je ciltivá na sucho
Wavit – slabo rastúce podnož, vyselektované z odrody Wangenheimova, redukuje rast o 40 – 50%, hodí sa teda pre menšie pestovateľské tvary, prospieva v bohatších pôdach, skorý nástup do plodnosti
Pumiselect – slabo rastúce podnož, redukuje rast o 50%, vhodná do pôd s dostatkom živín, neznáša premokrené pôdy, nutné pestovať s oporou
Ryngle zelená – stredne bujne rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti, hodí sa do ťažších pôd v ktorých dokáže vytvoriť silnejší koreňový systém
Montclar – táto podnož rastie stredne bujne, tvorí kvalitný koreňový systém, stromčeky na tejto podnoži nevyžadujú oporu a odolávajú mrazu aj suchu
Rubira – stredne bujne až bujne rastúce podnož, tvorí kvalitný koreňový systém, stromčeky nevyžadujú opory, podnož má dobrý vplyv na veľkosť plodov
Wangenheimova – stredne bujne rastúci, má plytší koreňový systém, vhodná do dobre živených pôd, nevhodná do suchých a ľahkých pôd, skorý nástup plodnosti
Adesoto – bujne rastúce podnož, tvorí silný koreňový systém, dobre rastie aj v suchších, ílovitých alebo vápencýh pôdach, plodí pevné ovocie
Rakoniewická – druh broskyňového semenáča, bujnejšie rastúci, dobrý koreňový systém, odolná kučeravosti
GF-677 – bujnejší rast, skorý nástup plodnosti, dobre znáša suchšie pôdy, odolná chloróze
Semenáč – bujnejší rast, dobre odolná voči mrazu, silný koreňový systém
BVA – generatívne množený broskyňový semenáč, bujnejší rast, dobre odolná voči mrazu
Mandloň – podnož s bujnejším rastom, vhodná aj do menej úrodných pôd, stromy tvoria väčšiu korunu
Tiež vám príde, že existuje súvislosť medzi bujnosťou rastu a uvádzanou odolnosťou podnožia voči chorobám a tolerancií k menej kvalitným pôdam? Je to tak. Bujne rastúce podnože a obzvlášť semenáče patria medzi podnože najodolnejšie. Viaže sa k nim aj dlhovekosť. Stromy na semenáčových podnožiach sa dožívajú zďaleka najvyššieho veku, zatiaľ čo tie na slabo rastúcich podnožiach môžu byť záležitosťou iba na 10 -20 rokov. Nevýhodou semenáčov môže byť pre niekoho veľký vzrast, s ktorým sa treba počítať pri výsadbe. Pokiaľ chcete na takejto podnoži strom sadiť, vezmite do úvahy vhodný spôn (vzdialenosť od ostatných stromov, prípadne predmetov, domov, atď.)
Ukážka rezu podnožia tzv. na ostro (Jedná sa o jarný rez po ujatí očiek):
Zdroje: Adobe Stock, www.ovocne-stromky.cz, www.ovoce.hlucinsko.eu, www.zahradnictvikruh.cz/prehled-podnozi-pro-ovocne-stromky-pg24.php, Youtube kanál Marek Trávníček