Japonská vŕba, niekedy sa jej tiež hovorí celolistá, sa dá zaobstarať buď na kmienku, alebo v kríkovej forme. Vyberte si tvar, ktorý sa hodí na miesto, kde ju plánujete vysadiť. Krová forma je vhodnejšia napríklad do okrasných živých plotov. Vŕba na kmienku zase krásne vynikne ako solitér uprostred záhrady. Kmienok býva vrúbľovaný vo výške 1 – 1,5 metrov nad zemou.
Ako už názov napovedá, rastlina pochádza z Japonska. Do Európy začala byť dovážaná v 70. rokoch a rozšírila sa tu ako obľúbená okrasná rastlina. Zásluhu na tom má holandský botanik Harry van de Laar. Niekedy je možné vidieť aj variant „pendula“ teda, previsnutý tvar.
Je veľmi atraktívna a ľahko dostupná. Kút záhrady, do ktorého ju vysadíme dokáže úplne rozžiariť. Na tom majú hlavnú zásluhu listy. Najprv sú zelené s bielym melírovaním, ktoré pripomína melíry. Neskôr začínajú ružovieť a na jeseň opadajú. V zime potom na vŕbe bez lístia vynikne farba červenohnedá farba vetiev.
Ako teda japonskú vŕbu pestovať?
Pri výsadbe rastline vyberte slnečné stanovište. Vsádzať môžeme od marca do mája alebo potom na jeseň. Jesenné mesiace vhodné na výsadbu sú september až november.
Vhodná je hlinitopiesočnatá pôda ideálne na stanovisku, ktoré príliš nevysychá.
Mladé kríky sa nebojte veľmi zastrihnúť. Priamo po výsadbe im to pomôže so zakorenením, keď korene nebudú musieť vyživovať takú veľkú časť rastliny. Ako postupne porastú, budú vďaka zastrihávaniu vyháňať bočné výhony. Tie zaistia, že kríky budú pekne husté.
Pre strih starších vŕb je vhodné predjarí. Než začnú pučať pučať, zakraťte vetvy na spodných 4-5 očiek.
Pri strihaní používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice. Zastrihnuté vetvičky si môžete nechať a pomocou nich vŕbu namnožiť rezkovaním. Stane sa aj to, že budete vŕbu musieť strihať dvakrát ročne. Okrem jarného rezu môžete aj v lete zakrátiť nové prírastky.
Odstrihnuté rezne dajte do fľaše s vodou a nechajte ich zakoreniť. Vodu pravidelne meňte. Zhruba v júni budú korienky dostatočne silné a môžete ich presádzať do kvetináčov. Pri predpestovaní sadenice dostatočne zalievajte – tak ako každá vŕba, aj tak japonská má rada dostatok vlahy.
Pokiaľ vám vŕba prospieva a začne trošku prerastať, bolo by strihanie nožnicami náročné. V takej chvíli príde k slovu elektrický plotostrih.
Pěstování japonské vrby podle eChaluparka.cz
Japonská vŕba nie je náchylná na napadnutie škodcami alebo chorobám. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná. Cez zimu ale aj počas roka však môže trpieť nedostatkom vlahy. Aj preto je lepšie vybrať dostatočne vlhké stanovište. Pokiaľ také v záhrade nemáte, bude potrebné ju občas zaliať. Cez leto by to malo byť aspoň raz týždenne, ak prídu extrémne horúčavy, zalievajte pokojne častejšie.
Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.
Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.
Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku
Čo kučeravosť spôsobuje?
Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.
Vplyv na úrodu broskýň
Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.
Chemické postreky
Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.
Zdroj videa: AgroBio Opava
Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?
Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.
Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.
Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.
Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.
Jesenný postrek
Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.
Harmonogram postrekov proti kučeravosti
1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
3. Jesenný postrek po zhodením listov
Kedy postrek neaplikovať V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.
Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)
Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.
Vysadenie chrenu pod broskyňu. Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza: „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“ Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
Priebežné prihnojovanie Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
Použitie parazitických húb Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.
Green cucumber growing in field vegetable for harvesting.
Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu pomáha zvyšovať odolnosť pestovaných rastlín. Tekvica je oveľa odolnejšia, než rastlina uhorky. Preto sa využíva jej podnož. To isté platí napríklad pri melónoch. Tiež budú mať robustnejší koreňový systém a mali by byť aj odolnejšie voči chorobám. Dnešný návod je z Youtube kanála Zahradničení s Mirou.
Vres obyčajný, latinsky Calluna vulgaris je jediným zástupcom rodu vres. Latinský názov Calluna je odvodeninou z gréckeho výrazu „na zametanie“. Vres sa totiž používal ako rastlina na výrobu metiel. Jeho ľudové názvy sú napríklad: brasa, bres, chvojčina, ginek, bresniak alebo suchotinka.
Ide o nízky ker, ktorý väčšinou dorastá do výšky okolo 20 – 60 cm. Je rozšírený po takmer celej Európe a Malej Ázii. Na mnohých miestach je dôležitou potravou pre väčšie zvieratá, ako sú jeleňovité, alebo rôzne druhy divo žijúcich oviec. Rastliny vresu dokážu títo sudokopytníci vyhrabávať aj pod snehom a najmä v severských oblastiach im pomáhajú prežiť krušné zimy.
Ako vres pestovať?
Vyberte mu správny substrát. Vres patrí medzi rastliny, ktoré milujú kyslú pôdu. Tá by teda mala mať pH nižšie ako 5. Obyčajný substrát pre izbovky by mu teda nesvedčil. Pôdu na vres môžete namiešať z rašeliny, piesku a zeminy.Ideálny pomer je 3 : 2 : 1. Vyhovovať bude aj zemina, ktorú kúpite na pestovanie čučoriedok a brusníc. Ak ho sadíte von, dobré sú stanovištia blízko azaliek, rododendronov, alebo ihličnatých stromov.
Vres nie je úplne suchomilnou rastlinou, aj keď v prírode to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Rastie na slnečných miestach, kde má dostatok slnečných lúčov. Pretože sú ale jeho domovom rašeliniská, ktoré bývajú stále vlhké, ani jemu vlhká pôda nevadí. Nesmiete ho ale prelievať. Vo veľmi premokrenom substráte začnú korene uhnívať a napádajú ich huby alebo plesne. Pokiaľ ste si ho práve priniesli domov, presaďte ho do väčšieho kvetináča a na dno dajte drenážnu vrstvu z drobného štrku, alebo keramzitu. Až potom môžete vrstviť zeminu.
Pri zalievaní nepoužívajte tvrdú vodu. Vres je totiž citlivý na vápnik a práve ten tvrdá voda často obsahuje. Ak nemáte inú možnosť, než zalievať vodou z vodovodu, ktorá u vás tvrdá možno je, nechajte ju aspoň 24 hodín stáť a až potom použite na zalievanie.
Nebude mu robiť dobre ani suchý vzduch a horúco panelákových bytov. Pokiaľ nemáte záhradku a chcete si napriek tomu urobiť vresom radosť, pestujte ho v kvetináči na balkóne. Tam môžete nádoby na zimu obaliť netkanou textíliou, aby rastliny tak nevymrzli.
V rašeliniskách sú pôdy chudobné na živiny, takže vres nemusíte príliš hnojiť. Pomôže mu mierne prihnojenie v čase kvetu, ale pozor: opäť by sa malo jednať o hnojivo, ktoré neobsahuje vápnik.
Stříhání vřesu podle Home in Cube
Strihanie vresu
Na strih sa vrhnite v predjarí predtým, než začne príliš rásť. Ako vždy používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice.
Vresy sa nebojte strihať veľa Keď ich strihať nebudete, po niekoľkých rokoch bude z kompaktného pekne kvitnúceho kríka trs s holými vetvičkami a minimom kvetov. Staršie výhony totiž kvitnúť prestávajú. Na každom výhone nechajte pár zelených vetvičiek.
Hlbokým rezom docielite to, že kríky pekne obrazia a začnú poriadne kvitnúť.
Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Druhy vhodné do živých plotov:
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Muchovník (Amelanchier)
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Žeriav čiernoplodý (arónia)
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Josta (Ribes nidigrolaria)
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Vínna réva
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Ďalšie vhodné druhy:
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
Komule Davidova, latinsky Buddleja davidii je okrasný ker, ktorý pôvodne rástol na území juhovýchodnej Číny. Tu bola rastlina objavená pre európske záhradníctvo a jej semená sa začali dovážať. Prvý ker na našom území bol vysadený v roku 1911. Ker rýchlo udomácnil v botanických i súkromných záhradách po celej Európe. Šíri sa aj do voľnej prírody, kde splaňuje.
Obľúbený je najmä kvôli svojim výrazným kvetom, ktoré môžu mať rôzne farby: od bielej, ružovej, až po modrú, fialovú alebo dokonca tmavo gaštanovú. Navyše krásne vonia a okrem pozornosti ľudí priťahujú aj hmyz. V obľube ho majú motýle, včely aj čmeliaky. Odtiaľ teda jeho ľudové meno: motýlí ker. Niekedy sa mu tiež môže hovoriť letný orgován. Jeho kvety totiž orgován pripomínajú a navyše, ako jeden z mála kríkov, kvitne v lete. Vo svojej domovine rastie v krovitých porastoch na svahoch vo výške 800 až 3000 metrov nad morom. Kríky komule dorastajú 2 – 5 metrov výšky. Letorasty sú mierne štvorhranné a pokryté sivými chĺpkami. Rastlina má listy pílovitého tvaru, ktoré sú na koncoch zašpicatené.
Niekoľko tipov na pestovanie:
Rastlinu, ktorú si kúpite v záhradníctve môžete vysadiť pokojne na jeseň, v priebehu októbra alebo aj začiatkom novembra. Len si pred kúpou skontrolujte, či má dostatočne vyvinutý koreňový systém.
Mladý krík na jar obrazí. Zaschnuté vetvy, ktoré nevyrašia môžete ostrihať.
Motýlí ker väčšinou vykvitne druhým rokom. Ak ste si priniesli dvojročnú sadenicu, bude vám rovno robiť radosť. Odkvitnuté kvety môžete postupne odstrihávať. Tým podporíte tvorbu tých ďalších.
V našich podmienkach je komula plne mrazuvzdorná. Nie je teda potrebné kríky nijako zakrývať pred zimou, pokiaľ nebývate vo vyložene chladnej oblasti.
Rastline vyberte skôr slnečné stanovište. V miernom zatienení môže rásť tiež, ale nebude toľko kvitnúť. Čo sa týka zálievky, nemusíte to preháňať. Znesie skôr mierny prísušok, než premokrenie.
Motýlí ker nie je náročný ani na živiny v pôde. Lepšie sa mu bude dariť v priepustnejšej pôde s dostatkom humusu, ale nemusíte si tým lámať hlavu. Pokiaľ budete chcieť podporiť kvitnutie, doprajte kríku hnojivo typu Cererit.
Pěstováník komule podle Youtube kanálu eChaluparka
Ako strihať motýlí ker?
Rez komule nie je nijako náročný, znesie totiž veľa. Len si dajte pozor, ktorý druh pestujete.Komuľa davidova patrí k najčastejšie pestovaným druhom, tak je pravdepodobné, že budete strihať práve tú. Pokiaľ by ste ale pestovali komuli striedavolistom, rez bude iný. Kvitne totiž na dvojročnom dreve. Kvetov by ste sa po radikálnom jarnom reze teda nedočkali.
Pre väčšinu prípadov ale platí, že pestovaný ker je naozaj komule davidova. Pre tú je ideálna doba na rez v čase, keď sa začnú nalievať púčiky. Nebojte sa do kríka porezať, pretože to mu zaistí veľké prírastky. Tie môžu dosiahnuť aj 2-3 metrov za rok. Staršie vetvy teda zrežte až pri zemi, na 2 – 3 púčiky. Dá sa odhadovať, že po takom zásahu vám z veľkého kríka zostane niekoľko drevnatých výhonkov, ktoré trčia zhruba do výšky kolien. To je ale v poriadku, svojím bujným rastom to ker v pohode doženie.
Keď vám komule vykvitne, môžete sa tešiť na pozorovanie značného množstva hmyzu. Z našich motýľov sa objavia najčastejšie babočky: pávie oko, admirál, babočka žihľavová alebo osiková. Zároveň poskytuje ker potravu čmeliakom a včelám. Rastliny krásne vyniknú, pokiaľ ich pestujete ako solitéry a dorastú väčších rozmerov. Alebo ich môžete využiť pri skupinovej výsadbe do okrasného živého plotu, ktorý bude zároveň užitočný.
Úroda sladkých fíg zďaleka nemusí byť len výsadou stredomorských záhradníkov. Chutné plody je možné s úspechom vypestovať aj u nás. Stačí dobre vybrať odrodu a dodržať pár pravidiel, ktoré súvisia so zimovaním figovníkov. Figovník je zimný opadavý ker, ktorý dorastá do výšky a šírky 2 až 4 metrov a má širokú korunu. Môže byť tiež vytvarovaný do tvaru stromu.
Ficus carica, tzv. figovník, je jedným z mála druhov figovníka, ktorý plodí výborné jedlé ovocie. Aby u nás táto rastlina plodila, musí ísť o odrodu, ktorá na opelenie nepotrebuje hmyz. Našťastie už sú takéto odrody ľahko k dostaniu v našich záhradníctvach a dokonca aj hobbymarketoch. Farba plodov sa líši podľa odrody a môže byť žltá, zelená, fialová alebo modrá.
Zdroj: Youtube kanál Jak pěstovat
Ako pestovať figovník
Pestovanie figovníka je veľmi jednoduché a ľahké. Potrebuje iba slnečné a teplé miesto, v lete vodu av zime chladné prostredie, aby prežil zimu a nevymrzol. Avšak práve mrazu nie je potrebné sa báť príliš, je značne mrazuvzdorný. (Niektoré odrody znesú s miernym poškodením aj -15 °C). Preto ju môžeme úspešne pestovať vonku alebo v skleníku.
Len pozor, niektoré obchodné reťazce ponúkajú napríklad talianske alebo španielske odrody z nízkych nadmorských výšok, ktoré vydržia maximálne -5 °C. Preto vyberajte odrody vyšľachtené pre chladnejšie polohy. Medzi najznámejšie patrí Brown Turkey, Hardy Chicago, Peretta, Col de Dame.
Figovník miluje teplé a slnečné stanovište. Neváhajte ho umiestniť tam, kam celý deň svieti slnko a zároveň sa snažte ho chrániť pred vetrom. Výborne poslúži miesto pred kamenným múrom, ktorý bude aj v noci sálať teplo a okolo rastliny vytvorí ideálnu mikroklímu.
Rastliny figovníka nie sú náročné na zeminu. Je vyskúšané, že porastú dobre v rôznych substrátoch a zeminách – ílovité, pieskovité, s rašelinovým základom. Najlepšie sa mu darí v substráte, obsahujúcom íl.
Mladé rastliny do cca 3 rokov od zakúpenia pestujte v nádobách tak, aby boli prenosné. To umožní zimovanie, kedy je najlepšie pred príchodom prvých silných mrazov rastliny preniesť do pivnice alebo do garáže. Mladé figovníky totiž v nádobe môžu vymrznúť a zájdu. To sa odporúča robiť práve cca 3 roky, kým rastlina dostatočne zosilnie. Potom už je možné ju vysadiť do voľnej pôdy. Tak zimu prečká, aj keď pri tuhšej zime môže vymrznúť až do dreva. V takom prípade ale obrazí z koreňov alebo spodných púčikov.
Presádzame na jeseň po opadaní listov, alebo na konci zimy. Každý rok do väčších a väčších nádob. Ak je nádoba už veľká (objem cca 80litrov). Následne už len raz za 3-4 roky, kedy zrežeme koreňový bal o tretinu a vymeníme zeminu. Tiež zastrihneme nadzemie časť rastliny, aby ju zmenšený koreňový bal uživil.
Hnojenie a zálievka figovníka:
Pri pestovaní v kvetináči stačí pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami, len pozor na vysoký obsah dusíka. Ten spôsobí veľké prírastky, ale slabú násadu plodov. Tiež už dusíkom nehnojte od konca augusta, aby nové výhony stihli do zimy správne vyzrieť. Vonku vysadené rastliny už netreba hnojiť, skôr nás prekvapí bujným rastom. Maximálne sa im dá na jar prilepšiť trochou hnoja prihrnutou ku koreňom.
Zálievka je dôležitá pre správnu tvorbu fíg. Bez vody nenarastú, budú mrňavé a málo šťavnaté. Figovníkom teda vodu doprajte, obzvlášť tým v nádobách. Opäť platí, že rastliny vysadené v zemi si lepšie poradia aj bez zálievky. Zimované rastliny v kvetináčoch zalievajte málo, nemajú možnosť odparovať vodu listy, takže by mohli uhniť. Tam stačí skutočne len trochu vody.
Radosť z úrody môžeme mať s figovníkom niekoľkokrát ročne. Zber ale nemusí byť pravidelný, obzvlášť pokiaľ je chladné a vlhké leto alebo rastlina nebola včas zazimovaná. V ideálnych podmienkach ale plodia rastliny 3x:
Raz na jar, kedy dozrejú figy, ktoré zostali na rastline cez zimu.
Druhýkrát v lete, kedy dozrievajú „breba“ figy – tie rastú na minuloročných letorostiach
Posledné plody zožneme na jeseň, kedy vyzrejú plody na tohtoročných výhonkoch.
Breba figy bývajú šťavnaté a krásne veľké. Nebýva ich toľko, ale chuť vás rozhodne poteší. Jarné figy naopak môžu rastline uškodiť vyčerpávaním. Veľa pestovateľov preto na jeseň nedozreté figy otrhá a uspokojí sa len s dvoma úrodami. Aj tak je to v našich podmienkach krásny úspech.
Názory na rez orecha vlašského sa dosť rôznia, resp. líši sa ročná doba, v ktorej sa odporúča rez vykonávať. Hovorilo sa, že najlepším obdobím na rez je august. Orech potom neroní miazgu a rany sa do zimy stihnú zahojiť. Avšak dlhoročný výskum pána Jaroslava Matejska dokázal, že to nie je pravda. Odporúča naopak jarný rez alebo – v prípade, že daný záhradník rez robí zle alebo v nevhodnú dobu – rez vôbec žiadny. Výsledky jeho práce si môžete prečítať v článku, ktorý na túto tému publikoval. Pokiaľ sa do prerezávky orecha chcete pustiť, prinášame zrozumiteľný návod.
Niekoľko tipov:
Orech neprerezávajte v auguste, ale na jar.
Ideálne obdobie je potom, čo vyrašia cca 10-15 cm dlhé prírastky.
Vetvy rezajte vo vetevnom krúžku.
Rany zatierajte náterom. Orech, hoci má tvrdé drevo, je náchylný k hubovým chorobám.
Pretože aj túto tému má skvele spracované pestovateľ pán Urbánek zo Židlochovíc, dovoľujeme si sem umiestniť práve jeho videonávod. Pozrite sa, ako strihať broskyne už od výsadby.
Niekoľko tipov na nákup broskýň:
Ak kupujete broskyne, nerobte to na jeseň. Broskyne kupujte zásadne na jar.
Mali by byť narazené. Broskyňa totiž nevie prijímať vodu koreny, pokiaľ je teplota pôdy nižšia ako 10 °C. Stromčeky, ktoré v škôlke vykopali na jeseň tak cez zimu zaschnú. Preto si na jar vyberajte len také stromčeky, ktoré už začínajú pučať.
Stromček broskyne po nákupe namočte do vody. Postavte ho korene do vedra s vodou a nechajte ho tak aspoň 24 hodín.
Jarný rez sliviek je v zásade veľmi podobný tomu, ktorý robíme u marhúľ. V priloženom videu je ale aj pár zaujímavostí, ktoré je lepšie si pozrieť, než o nich čítať. Odporúčame teda vidieť a potom bude jarný rez slivka určite jasnejší.
Ako teda na jarný rez sliviek?
Strih stromčekov robte čistými a ostrými nožnicami. To ale platí vždy.
Mladé stromčeky po výsadbe zastrihnite tak, aby zostali maximálne 3 kostrové vetvy. Vyberte tie, ktoré nemajú voči terminálu ostrý uhol, tj nerastú takmer kolmo nahor. Ideálne je naopak, pokiaľ budú rásť čo najviac vodorovne, také vetve dobre plodia a hodia sa na založenie korunky.
Pri starších stromčekoch vystrihajte vetvy, ktoré rastú smerom dovnútra a zahusťujú korunu. Také vetvičky prídu preč všetky, aby sa do koruny dostali slnečné lúče. Výnimku tvoria malé, krátke vetvičky, ktoré už budú nasadzovať na kvety. Tieto plodonosy nechajte rásť, bude z nich úroda aj vo vnútri koruny.
V prípade, že je stromček prerezávaný len nepravidelne, môže vzniknúť viac terminálov. V takom prípade je potrebné vybrať ten, ktorý rastie najviac kolmo a ostatné vystríhať.
Pri reze dohliadnite aj na to, aby ste odstránili zaschnuté minuloročné plody. Prezimuje v nich monilióza, takže tie musia všetky zo stromu preč
Pokiaľ omladzujeme starú slivku, platí trochu iný postup. Tu naopak už nevadí letorasty, ktoré rastú smerom nahor. Tie sa snažíme zachovať a naopak odstrihávame tie, ktoré sú previsnuté. Všímajte si tiež konáre, ktoré vyrastajú z kostrových vetiev priamo hore, takzvaných vlkov. Pokiaľ sa na strome objaví, je to známka, že je najvyšší čas pre omladzovací rez. Je samotné potom môžete v lete vylamovať.
