Žeriav vtáčí patrí do čeľade ružovitých. Jeho listy rozmiestnené podobne, ako ich má jaseň ztepilý. Sú lichosperené a podlhovasté s pílovitými okrajmi. Jedná sa o pekný strom, ktorý nás na jeseň poteší farebným lístím aj plodmi – oranžovými až červenými malvicami. Tým sa hovorí jarabiny a majú využitie v liečiteľstve aj gastronómii. Vytvára sa z bielych kvetov, ktoré sú združené v chocholíkoch. Kvitnú od mája do júna.
Žeriav dorastá 3 – 12 metrov výšky, menej často sa potom vyskytuje aj v kríkovej forme. Plodí približne od 10 roku veku, takže ak máme vysadený semenáč, na jarabiny si treba trochu počkať. Stromy žeriavu sa môžu dožiť 80 – 100 rokov.
Pestovanie žeriava vtáčieho
Žeriavy sú nenáročné stromy, teda ani s pestovaním si nemusíte nijako extra lámať hlavu. Snáď jedine príliš vlhké stanovište by mohlo zapríčiniť chrastavitosť plodov. Tie naopak budú krásne a kvalitné, ak žeriavu doprajeme slnečné stanovište a aspoň trochu hlbokú pôdu.
Nepotrebujú ani príliš rezať, postačí výchovný rez pri prerastených výhonkoch, alebo v prípade, že ho máte v záhrade a chcete obmedziť jeho veľkosť. Žeriavy sú stromy odolné, takže im nevadia mrazy, často rastú aj pomerne vysoko v horách. Napríklad u nás sa najvyššie nachádza v Krkonošiach, na Studničnej hore. Inak je to Eurázijský druh, ktorý chýba len v najjužnejších častiach Európy. Na východe jeho areál rozšírenie zasahuje až na Sibír. Dobre znášajú aj škodlivé emisie a znečistené ovzdušie, preto sa hodí aj do miest alebo alejí pestovaných okolo ciest.
Využitie
Drevo žeriava nie je nijako vysoko hodnotné. Používa sa na výrobu dyh. Význam tohto stromu spočíva skôr v tom, že sa jedná o pioniersku drevinu. Často začína rásť na miestach, ktoré nie sú ešte vhodné pre ostatné druhy. Zarastá čistiny, navážky, rumoviská a haldy. To všetko často v spoločnosti brezy bielej a ďalších odolných druhov. Ostatným rastlinám v raste nijako nebráni, naopak ho podporuje. Aj preto ho lesníci vysádzajú, alebo nechávajú aby prirodzene začal zarastať rozsiahle holiny po podkôrnikových kalamitách a iné rozľahlé paseky.
Aj keď drevo toľko nevyužívame, s jeho plodmi si naopak dokážeme poradiť ľahko. Surové jedlé nie sú, pokiaľ sa teda nejedná o variant žeriav moravský sladkoplodý. Plody vtáčieho žeriava ale môžete použiť do zavarenín, sirupov, pri výrobe vína a do omáčok k mäsám. Sú tiež dôležitou potravou pre vtáky, najmä v zimnom období. Na alejach jarabín môžeme často vidieť sedieť kosy, drozdy a ďalšie druhy.
Liečivé účinky žeriava vtáčieho
Látky obsiahnuté v žeriave sú účinné pri klimaktériu, nepravidelnej menštruácii alebo ich poruchách. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov a antioxidantov, takže je ideálne ich konzumovať s prichádzajúcou zimou. Ďalej blahodárne pôsobia na močové kamene, piesok a zlepšujú funkciu obličiek a žlčníka. Zo žeriavu sa používajú púčiky, kvety a plody. Často sa z nich pripravujú čaje, ale najúčinnejší je výťažok podávaný ako tinktúra.
Žeriavu ako rastline boli v minulosti prisudzované magické účinky. Prútik z vetvy žeriava mala majiteľa ochrániť pred zlými čiarami a duchmi. Vetva žeriava, mala, rovnako ako napríklad rastlinka netraska, ochrániť dom pred úderom blesku. Čím viac jarabín daný strom splodil, tým silnejší bol údajne jeho magický účinok.
Medzi ďalšie druhy žeriavov patrí napríklad žeriav brek, žeriav múk, jedlá varianta moravský sladkoplodý, alebo žeriav oskeruše.
Zdroje: Luboš Nehyba, Botany.cz
