Či už pestujete na záhrade stromčekové, alebo kríkové ríbezle, je potrebné ho na jar riadne prestrihať. Pozrite sa na video od pána pestovateľa Jana Urbánka, v ktorom ukazuje, ako strihať červené aj čierne ríbezle.
Niekoľko tipov:
Ríbezle sa nebojte zmladiť poriadne. Najlepšie plodí na nových výhonkoch.
Vetvičky, ktoré rastú do koruny a tie ktoré sa krížia vystrihnite.
Strihajte na vonkajší púčik.
Pokiaľ chcete ďalšiu rastlinu, nemusíte ju kupovať. Z odstrihnutých, zdravých výhonov si zrežte rezne. Ríbezle sa dobre ujíma.
Egreše sa väčšinou strihá na kotlovitú korunku, teda bez terminálu. Pozrite sa na návod od pána pestovateľa Urbánka, ktorý na svoj Youtube kanál natočil dokonalú inštruktáž.
Niekoľko tipov:
Snažte sa strihať na vonkajší púčik, ideálne na dve
Netrápte sa toľko korene. Podnož egrešu – meruzalka, si poradí aj keď je koreňová sústava menšia.
Kontrolujte zrast rúbu s podnožou, mal by byť kompletne zahojený. Pokiaľ nie je, vyberte radšej iný stromček.
Jarní řez angreštu podle pana Urbánka z Židlochovic
Názory na rez orecha vlašského sa dosť rôznia, resp. líši sa ročná doba, v ktorej sa odporúča rez vykonávať. Hovorilo sa, že najlepším obdobím na rez je august. Orech potom neroní miazgu a rany sa do zimy stihnú zahojiť. Avšak dlhoročný výskum pána Jaroslava Matejska dokázal, že to nie je pravda. Odporúča naopak jarný rez alebo – v prípade, že daný záhradník rez robí zle alebo v nevhodnú dobu – rez vôbec žiadny. Výsledky jeho práce si môžete prečítať v článku, ktorý na túto tému publikoval. Pokiaľ sa do prerezávky orecha chcete pustiť, prinášame zrozumiteľný návod.
Niekoľko tipov:
Orech neprerezávajte v auguste, ale na jar.
Ideálne obdobie je potom, čo vyrašia cca 10-15 cm dlhé prírastky.
Vetvy rezajte vo vetevnom krúžku.
Rany zatierajte náterom. Orech, hoci má tvrdé drevo, je náchylný k hubovým chorobám.
Pán Ján Urbánek zo Židlochovíc je fenoménom českého Youtube a rozhodne si tu zaslúži spomenúť. Natáča hlavne návody na starostlivosť o ovocné stromy. Zameriava sa na ich rez, ale nájdu sa aj videá o vrúbľovaní, prebierke plodov a ďalších témach. Presvedčte sa na jeho Youtube kanála.
Rez stromov v podaní pána Urbánka
Už po niekoľkých minútach je z jeho videí jasné, že sa jedná o skvelého odborníka s obrovským množstvom skúseností. Hlavnou výhodou ale je to, ako jednoducho ich dokáže odovzdávať. Videá nie sú zbytočne dlhé, obsahujú to najnutnejšie a pán Urbánek v nich vždy zrozumiteľne vystihne jadro problému. Jeho znalosti tak môžu pomáhať ďalším záhradníkom a sadárom, ktorí majú záujem sa vzdelávať súčasným spôsobom. Týmto by som mu za jeho prácu rád poďakoval.
Černice (latinsky Rubus), rovnako ako maliník pochádza maliník z čeľade ružovitých. Patrí aj do rovnakého druhu – ostružiník. Ale pozor – druh černíc je zložitá téma a botanika má dokonca vlastnú disciplínu, ktorá sa skúmaniu týchto rastlín venuje. Odbor sa nazýva batológia.
Tieto dve rastliny sú si teda veľmi blízke a na rez maliníka sa môže pozrieť v tomto článku. Rastlina samotná je najčastejšie ker, ktorý prvý rok vyženie niekoľko výhonov. Tie ešte neplodia, ale druhým rokom z paží listov vyrastú kratšie výhony, ktoré ponesú kvety aj vytúžené ovocie. Plody černice, ktoré dobre poznáme ako černice sú, z pohľadu botaniky, súplodia malých kôstkovičiek.
Vo voľnej prírode je černica často pionierskou rastlinou, kedy zarastá okraje lesa i lesných ciest, ale aj voľné miesta na rúbaniskách vzniknuté výrubom stromov, alebo požiarom. Vyhovuje ji dostatok slnka a rastie tak bujne, že často zadusí aj mladé semenáčiky stromov. V slovenských záhradkách sú najčastejšie pestované tieto odrody: Čačanská beztrná, Navaho, Helen, Thornfree, alebo Wilsonova.
Ako teda černicu strihať pre čo najlepšiu úrodu?
Ostružina najviac plodí na dvojročnom dreve. Prvá časť rezu sa teda robí tak, že odplodené dvojročné výhony odstrihnete a to všetky. Berte ich až pri zemi.
Strihať ich môžete hneď po zbere. Niekto staré výhony necháva ako pomyselnú ochranu rastliny proti mrazu. Avšak ten efekt je minimálny, alebo skôr žiadny. Ak naozaj chcete čakať až na zimu, alebo skorú jar môžete. Húština černíc, ktorým opadajú listy, rovnako ako okolitým rastlinám, bude razom prehľadnejšie. Vy tak budete mať lepší prehľad o tom, koľko výhonov váš čaká odstrihnúť.
Jednoročné výhony je dobré zakrátiť. Dorastajú v niektorých prípadoch aj 4-5 metrov dĺžky. To potom spôsobuje, že po celej dĺžke rastlina nasadí kvety a potom aj plody, ale úroda býva malá. Také množstvo plodov totiž nedokáže ostružiník dostatočne vyživiť. Tieto černice sú tiež náchylné na plesnivenie, obzvlášť pokiaľ v čase zrenia panuje daždivejšie počasie. Takéto preplodenie sa rezom eliminuje.
Skráťte teda prúty na cca 2-3 metre. Záležať bude či ich chcete nechať voľné, alebo ich vyviazať k pripravenej konštrukcii. Podľa toho určíte ich dĺžku.
Niektoré z výhonov môžu mať bočnú obrosť. Tieto bočné výhony skracujte tiež. Pokojne stačí ponechať 2-3 očká. Z tých vyrastie pár kvetenstiev, ktoré krásne zaplodia a budú mať aj dostatok slnka.
Rez černice pre bohatú úrodu
Úrodu černíc najlepšie spotrebujte rovno. Ide o zdravú pochúťku, pretože obsahujú veľké množstvo bioflavonoidov. Tieto látky pôsobia ako dôležité antioxidanty s pozitívnym účinkom predovšetkým na naše cievy. Černice tiež obsahujú vitamín C, horčík, železo, draslík a nezanedbateľné množstvo vlákniny. Uvádza sa, že pomáhajú znižovať vedľajšie účinky ožarovania pri chemoterapii.
Pokiaľ ich budete mať toľko, že ich bude treba spracovávať, ponúkajú sa tieto možnosti: Zavareniny a kompóty. Do kompótov je lepšie dávať tie väčšie a tvrdšie plody. Hodí sa do koláčov aj bublanín a okrem toho krásne dozdobí cheescake, alebo muffiny. Pripraviť z nich môžete aj ovocný sorbet alebo domácu malinovku a vďaka ostrejšej chuti výborne doplnia šaláty.
Záhradná kanadská čučoriedka, latinsky (Vaccinium corymbosum) je obľúbený ker, ktorý nám dáva chutné plody bez toho, aby sme pre nich museli do lesa. Preto sa hojne rozšíril v našich záhradkách. Patrí do čeľade vresovitých a dostal sa k nám zo Severnej Ameriky. Čučoriedka je opadavý listnatý ker, ktorý v ideálnych podmienkach dorastá až 2,5 metrov výšky. V našom prostredí bude ale skôr menší. Kvety majú rôzne farby od bielej cez ružovkastú, až po výrazne ružovú.
V poslednej dobe sa množia názory, ktoré pestovanie záhradných čučoriedok trochu kritizujú. Alebo presnejšie kritizujú použitie rašeliny v záhradníctve. Kritika vychádza faktu, že rašelina je v podstate neobnoviteľným prírodným zdrojom a jej zásoby rapídne ubúdajú. Ďalej sa vďaka vysúšaniu rašelinísk zmenšuje aj plocha, na ktorej sa rašelina môže tvoriť. Obnova vyťaženej zásoby rašeliny môže trvať aj niekoľko storočí, pretože „prirastá“ veľmi pomaly. V priemere 1 mm až 1cm za rok. Preto sa od jej použitia najmä v súkromnom zahradničení a permakultúre začína upúšťať. Rastliny pestované v rašeline sa nahrádzajú tými, ktoré kyslú pôdu nevyžadujú. V prípade čučoriedok by to bol napríklad muchovník.
Pokiaľ už ale čučoriedku máte vysadenú nemusíte sa trápiť výčitkami svedomia, to v žiadnom prípade. Ak vám prospieva, nie je dôvod sa ju zbavovať. Poďme sa teda pozrieť, ako na jej rez.
Ako strihať kanadské čučoriedky:
Rez je ideálne vykonávať v čase dormancie rastlín, čiže vegetačného pokoja. Máte teda čas do jari, po narazení púčikov to už nie je ideálne. Pri práci používajte čisté a ostré nožnice. To ale platí pre každé prestrihávanie.
Strihajú sa až staršie rastliny. Do štyroch rokov veku nemusíte do rastliny nijako zvlášť zasahovať. Od štvrtého roku niektoré výhony viac zdrevnatí a zošednú. To sú tie, ktoré už majú najplodnejšie roky za sebou a môžeme ich vystríhať. Najviac naopak plodia tie dvoj až trojročné s krásnou sviežo zelenou farbou.
Odstraňujte celé vetvy až pri zemi. Zakracovanie by nepomohlo, pretože čučoriedka plodí na konci vetiev. Skrátené pahýle by aj tak veľmi nezaplodili.
Vetve, ktoré príliš zahusťujú ker môžu preč. Je dôležité, aby slnko mohlo aj dovnútra kríka, takže nepotrebujeme príliš hustý obrosť, ktorý by tienil.
Vystrihajte tiež vetvy, ktoré rastú príliš nízko pri zemi. Čučoriedky z týchto vetvičiek potom ležia na zemi a môžu začať nahnívať, alebo sú špinavé od hliny. Vetvy sa totiž pod ťarchou plodov ohnú až k zemi. Také môžu preč.
Čím viac budete rastlinu strihať, tým aktívnejšie porastie. Po štyroch až piatich rokoch bez rezu už rastlina skoro nedorastá. Doprajte ju teda starostlivosti a budete prekvapení, koľko nových výhonov sa objaví. Rez veľmi zanedbaného a hustého kríka čučoriedky pokojne rozložte do dvoch rokov.Nespôsobí to rastline taký šok, ako keby prišla o takmer celú listovú plochu naraz.
Návod na střih kanadských borůvek
Rez čučoriedok tiež dokáže pomôcť od hubového ochorenia kanadských čučoriedok, ktoré sa môže vyskytnúť. Prejavuje sa zasychaním koncových vetvík. Existuje síce spôsob, ako s ním bojovať, ale je to problematické. Zatiaľ sa najčastejšie využívajú fungicídne preparáty na jesenný a jarný postrek. Dôležité je tiež odstraňovať napadnuté vetvičky a nenechávať ich pod kríkom. Radšej ich páľte. Pri odstrihávaní vetvičiek je nutné nožnice medzi prácou na jednotlivých kríkoch vydezinfikovať.
Ostružina maliník (Rubus idaeus) nám dáva skvelé, osviežujúce plody, ktoré znamenajú to pravé leto. Ide o opadavý ker, ktorý môže dorásť až do výšky 2,5 metrov. Patrí do čeľade ružovitých. Domáci je v Európe aj Ázii. Nepestoval sa však dlho zámerne, skôr sa zbierali maliny divoké. V ľudovom liečiteľstve sa používajú listy rastliny na prípravu odvarov na kloktanie, pri zápaloch ústnej dutiny.
Maliníky sú nenáročné, stačí im kyprá pôda a dosť slnka. V záhrade sa väčšinou bujne rozrastajú, takže sa im často vyberie nejaký kút, kde budú mať dostatok priestoru. Aby ale plodili pravidelne, treba ich správne strihať. Naozaj podrobný návod nájdete na Youtube kanále Plodná záhrada. Ten vám dnes prinášame, takže aj vaše kríky sa pri pravidelnej starostlivosti krásne rozplodia a úroda bude väčšia.
Niekoľko tipov na pestovanie a rez maliníka:
Maliníky majú rady neutrálnu, alebo mierne kyslú pôdu. Mala by obsahovať dostatok živín, takže ju môžete trochu vylepšiť už pred výsadbou. Pridajte odležaný konský hnoj, ale zbytočne ho nekupujte. Spýtajte sa v obci u chovateľov koní, radi sa ho zbavujú. Použiť môžete aj kvalitný kompost, a ak kosíte trávu alebo hrabete lístie, záhon s malinami zamulčujte.
Rastliny maliníka prospievajú aj vo vyšších polohách. Toto ovocie si teda budete môcť dopriať aj tam, kde by iné nemuselo dozrieť. Plodiť bude aj vo výškach okolo 600 m.n.m., len mu v takom prípade vyberte južne orientované stanovište.
Pokiaľ vysádzajte rastliny v radoch, nechajte medzi nimi rozostupy 1,5 metrov. Kríky sa rozrastú a tiež budete potrebovať aby vytvorili bočnú obrosť. A ešte medzi radmi budete chcieť prechádzať pri zbere. Samotné kríky potom môžu byť medzi sebou od 0,5 do 1,5 metrov.
A teraz už teda k strihu: Vystrihajte odplodené výhony. Ideálne po zbere, hneď v lete. Ale ak to nestihnete, môžete ich ostrihať aj na jeseň, v zime, alebo na jar.
Hornú časť šľahúňov malinovníka zakraťte. Tým vytvoríte bočnú obrosť, na ktorom maliníky najlepšie plodia.
Na jednom metre štvorcovom sa snažte mať maximálne 6-7 výhonov. Prebývajúcich sa zbavte.
Pestovanie malín podľa Youtube kanála Plodná záhrada
Pokiaľ vyberáte sadenice malín, pozrite sa skôr v okolitých záhradníctvach. Rastlina je bežne k dostaniu a vybrať si budete môcť z niekoľkých kultivarov. Predávajú sa tie, ktoré majú červené plody, ako napríklad Autumn Bliss, Polana, Polka, alebo Groovy.
Ďalej môžete na raziť na maliníkov žltej, sem patrí napríklad Jantár alebo Poranna rosa. Existujú aj odrody, ktoré plodia čierne alebo tmavo fialové plody, podobné skôr černiciam. Sem patrí Black polka a Bristol. Krížením maliníka a ostružiníka potom vznikli hybridné rastliny – malinoostružníky.
