Kategórie
Broskyne Kaderiavosť broskýň Záhrada a pestovanie

Kderavosť broskýň – ako si s ňou poradiť?

Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.

Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.

Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku

Čo kučeravosť spôsobuje?

Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.

Vplyv na úrodu broskýň

Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.

Chemické postreky

Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.

Zdroj videa: AgroBio Opava

Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?

Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.

Jarný postrek

Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.

Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.

Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.

Jesenný postrek

Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.

Harmonogram postrekov proti kučeravosti

1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)

2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)

3. Jesenný postrek po zhodením listov

Kedy postrek neaplikovať
V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.

Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)

Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.

Domácí postřik ze šalvěje

Podporné metódy ochrany broskýň proti kučeravosti

  1. Vysadenie chrenu pod broskyňu.
    Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza:
    „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“
    Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
  2. Priebežné prihnojovanie
    Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
  3. Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna
    Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
  4. Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti
    Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
  5. Použitie parazitických húb
    Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.

Zdroje: www.potravinovezahrady.czwww.pasti.cz

Kategórie
Záhrada a pestovanie

Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu – videonávod

Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu pomáha zvyšovať odolnosť pestovaných rastlín. Tekvica je oveľa odolnejšia, než rastlina uhorky. Preto sa využíva jej podnož. To isté platí napríklad pri melónoch. Tiež budú mať robustnejší koreňový systém a mali by byť aj odolnejšie voči chorobám. Dnešný návod je z Youtube kanála Zahradničení s Mirou.

Kategórie
Záhrada a pestovanie

Ako pestovať a strihať vres – videonávod

Vres obyčajný, latinsky Calluna vulgaris je jediným zástupcom rodu vres. Latinský názov Calluna je odvodeninou z gréckeho výrazu „na zametanie“. Vres sa totiž používal ako rastlina na výrobu metiel. Jeho ľudové názvy sú napríklad: brasa, bres, chvojčina, ginek, bresniak alebo suchotinka.

Ide o nízky ker, ktorý väčšinou dorastá do výšky okolo 20 – 60 cm. Je rozšírený po takmer celej Európe a Malej Ázii. Na mnohých miestach je dôležitou potravou pre väčšie zvieratá, ako sú jeleňovité, alebo rôzne druhy divo žijúcich oviec. Rastliny vresu dokážu títo sudokopytníci vyhrabávať aj pod snehom a najmä v severských oblastiach im pomáhajú prežiť krušné zimy.

Ako vres pestovať?

  • Vyberte mu správny substrát. Vres patrí medzi rastliny, ktoré milujú kyslú pôdu. Tá by teda mala mať pH nižšie ako 5. Obyčajný substrát pre izbovky by mu teda nesvedčil. Pôdu na vres môžete namiešať z rašeliny, piesku a zeminy. Ideálny pomer je 3 : 2 : 1. Vyhovovať bude aj zemina, ktorú kúpite na pestovanie čučoriedok a brusníc. Ak ho sadíte von, dobré sú stanovištia blízko azaliek, rododendronov, alebo ihličnatých stromov.
  • Vres nie je úplne suchomilnou rastlinou, aj keď v prírode to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Rastie na slnečných miestach, kde má dostatok slnečných lúčov. Pretože sú ale jeho domovom rašeliniská, ktoré bývajú stále vlhké, ani jemu vlhká pôda nevadí. Nesmiete ho ale prelievať. Vo veľmi premokrenom substráte začnú korene uhnívať a napádajú ich huby alebo plesne. Pokiaľ ste si ho práve priniesli domov, presaďte ho do väčšieho kvetináča a na dno dajte drenážnu vrstvu z drobného štrku, alebo keramzitu. Až potom môžete vrstviť zeminu.
  • Pri zalievaní nepoužívajte tvrdú vodu. Vres je totiž citlivý na vápnik a práve ten tvrdá voda často obsahuje. Ak nemáte inú možnosť, než zalievať vodou z vodovodu, ktorá u vás tvrdá možno je, nechajte ju aspoň 24 hodín stáť a až potom použite na zalievanie.
  • Nebude mu robiť dobre ani suchý vzduch a horúco panelákových bytov. Pokiaľ nemáte záhradku a chcete si napriek tomu urobiť vresom radosť, pestujte ho v kvetináči na balkóne. Tam môžete nádoby na zimu obaliť netkanou textíliou, aby rastliny tak nevymrzli.
  • V rašeliniskách sú pôdy chudobné na živiny, takže vres nemusíte príliš hnojiť. Pomôže mu mierne prihnojenie v čase kvetu, ale pozor: opäť by sa malo jednať o hnojivo, ktoré neobsahuje vápnik.
Stříhání vřesu podle Home in Cube

Strihanie vresu

  • Na strih sa vrhnite v predjarí predtým, než začne príliš rásť. Ako vždy používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice.
  • Vresy sa nebojte strihať veľa Keď ich strihať nebudete, po niekoľkých rokoch bude z kompaktného pekne kvitnúceho kríka trs s holými vetvičkami a minimom kvetov. Staršie výhony totiž kvitnúť prestávajú. Na každom výhone nechajte pár zelených vetvičiek.
  • Hlbokým rezom docielite to, že kríky pekne obrazia a začnú poriadne kvitnúť.

Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál Home in Cube

Kategórie
Jedlý živý plot Permakultúra Záhrada a pestovanie

Jedlý živý plot – čo do neho vysadiť?

Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.

Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.

Druhy vhodné do živých plotov:

Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.

Muchovník (Amelanchier)

Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.

Žeriav čiernoplodý (arónia)

Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.

Drieň obyčajný (Cornus mas)

Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.

Josta (Ribes nidigrolaria)

Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.

Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky

Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.

Vínna réva

Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.

Ďalšie vhodné druhy:

Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.

Zdroj: Adobe Stock

Kategórie
Jedlý les Permakultúra

Jedlý les alebo lesná záhrada – čo to je a ako ich vytvoriť?

Jedlý les si možno zjednodušene predstaviť ako človekom vytvorené spoločenstvo rastlín, ktoré sa pri raste navzájom podporujú. Hustotou môže niekedy pripomínať skutočný prales, ale prevažná väčšina vysadených druhov je tu vybraná tak, aby boli jedlé, alebo poskytovali iný úžitok pre človeka. Avšak nie sú pestované oddelene tak, ako je bežné v konveznčom poľnohospodárstve, ale pospolito. To vytvára prostredie blízke skutočnému lesu.

Takto sa samozrejme človek snaží hospodáriť od pradávna. Múdrosť a skúsenosti našich predkov sa odrážali v tom, aké druhy boli a vysádzané spoločne. Avšak autorstvo myšlienky jedlého lesa, ako spoločenstvo, ktoré môže aj na relatívne malej ploche poskytovať obrovský úžitok je pripisovaná Robertovi Hartovi. Tento Angličan si vlastnú lesnú záhradu vytvoril na relatívne malom pozemku o rozlohe 500 m2. Niesla názov Highwood Hill farm at Wenlock Edge. Pôvodným cieľom bolo vytvoriť zdravé a možno aj liečivé prostredie pre seba a svojho brata, ktorý trpel silnými poruchami učenia.

Po čase ale Hart zistil, že starostlivosť o jednoročné druhy zeleniny je nad jeho sily a začal premýšľať, ako hospodárenie zefektívniť. Rozvinul teda koncept jedlého lesa, ktorý má niekoľko poschodí. Boli v ňom zastúpené stromy ktoré tvorili poschodie najvyššie. Pod nimi vznikol priestor na výsadbu kríkov a spodné poschodie patrilo trvalým rastlinám, ktoré pokryli voľný priestor a využívali zvyšky slnečného svetla. Pán Hart sa dokázal relatívne dlhú dobu stravovať hlavne tým, čo vyprodukoval práve tento jedlý les. Je treba ale doplniť, že sa jedol z prevažnej väčšiny vegánsky a to hlavne surovú stravu.

Skladba jedlého lesa

V tej najjednoduchšej forme má jedlý les tri poschodia. Stromové, kríkové a bylinné. To je ale veľmi hrubé rozdelenie a ako prax, tak už aj podrobnejšie plánovanie ukážu, že poschodí môže a malo by byť viac. Často sa ich uvádza okolo siedmich a patrí sem:

  • Vysoké stromy – rôzne druhy orechov, jedlé gaštany a dlhoveké ovocné stromy.
  • Menšie stromy a vysoké kríky – časti tu budú zastúpené ovocené stromy, ktoré majú nižší vzrast a mnohokrát aj kratšiu dobu plodnosti. Napríklad marhule alebo broskyne. Ďalej sem môžu patriť napríklad liesky.
  • Kríky – tu sú zastúpené kríky ako napríklad drieň, čierny bez a tiež známe ovocné kríky ako ríbezle, egreše, josta černice a ďalšie.
  • Vysoké trvalky, byliny
  • Pôdokryvné rastliny – svoje miesto na slnku si nájde materina dúška, mäta a množstvo ďalších byliniek, ktoré vyplnia prázdne priestory, ktoré nestihli zarásť
  • Letničky
  • Hľuznaté a koreňové rastliny – tvoria koreňové poschodie a z týchto rastlín využívame spravidla to, čo vyprodukujú pod zemou. Či už sa jedná o chren alebo tominambury.
  • Huby – tieň stromov vytvorí vhodné podmienky na pestovanie húb, napríklad hlivu naočkovanú v mŕtvom dreve.
  • Popínavé rastliny – po urastených kmeňoch stromov sa môžu ďalej pnúť ďalšie užitočné rastliny, ako napríklad kivi. V našich podmienkach sa na to hodí aktinidia arguta, alebo aktinidia význačná. Relatívnou novinkou je aj kavkzský špenát, ktorý pomaly ale iste radí medzi dôležité druhy vytrvalej zeleniny.

Samozrejme medzi produktmi jedlého lesa nemusia zďaleka patriť iba potraviny a časti liečivých rastlín. Tento ekosystém umožňuje v istej miere aj zisk dreva na palivo alebo pre rôzne stavby. Na tento účel je vhodné na časti porastu využiť kopicovanie. Ďalšími surovinami môžu byť prúty na košikárske produkty, bambusové tyče alebo drevo na vyrezávanie.

Snídaně z jedlého lesa od Youtube kanálu Potravinová soběstačnost

Sukcesia

Ďalším princípom, ktorý zohráva veľkú úlohu pri tvorbe a fungovaní jedlého lesa je sukcesia. Rastliny sa totiž vyvíjajú v čase. Stromy rastú, mohutné a zatieňujú stále väčšiu plochu. Kríky sa môžu bujne rozrastať a ostružina, ktorá bola vysadená pred pár rokmi, dokáže porásť obrovskú plochu, pokiaľ bude mať vhodné podmienky. Klasická záhradka meria svoj kolobeh skôr v mesiacoch – jarná príprava a výsev, letný rast a bujnenie, neskorá úroda a na zimu pokoj. Jedlý les však potrebuje viac času na to, aby formoval svoju podobu a väzby. Skôr ako na mesiace sa tu hrá na roky, niekedy aj desaťročia.

Preto je dôležitým krokom pri výsadbe jedlého lesa plánovania. Váš pozemok môže už za tri roky vyzerať úplne inak, než tesne po výsadbe. A s tým je dôležité počítať. Sukcesiu si môžete predstaviť aj na kuse zeme, ktorý by bol zorán a potom nechaný úhorom. Ako prvé sa objavia pionierske rastliny a jednoročné buriny. Po nich prichádzajú trvalky a rastliny pôdokryvné. Nasledujú ich kríky a dreviny, z ktorých nakoniec na stanovisku zostanú dlhoveké stromy.

Ako môže vyzerať jedlý les? Pozrite sa sami:

Zdroj videa: Youtube kanál Ekozahrady

Vzťahy medzi spoločenstvami rastlín

Tak ako v prírode sa málokedy rastliny vyskytujú samostatne, aj pri tvorbe jedlého lesa sa využívajú väzby, ktoré medzi sebou vytvárajú. Bohato kvitnúce trvalky prilákajú hmyz, ktorý sa živí záhradnými škodcami. Chren vysadený pod broskyňou ju chráni pred kučeravosťou. Iné rastliny zase viažu do pôdy vzdušný dusík a tým ju obohacujú pre ďalšie druhy. Všeobecne sa im teda hovorí dusíkače Patria sem napríklad rakytník, hrach, fazuľa, čimišník, ďatelina plazivá, alebo hlošina. V jedlom lese je miesto aj pre huby a ich symbiózu s koreňmi stromov.

Aké to je mať jedlý les?

Potrebujem na to veľký pozemok? Nie je to nutné. Ekosystém jedlého lesa je možné budovať aj na relatívne malej ploche. Veď aj ona pôvodná jedlá záhrada Roberta Harta vznikla na 500 m2. To nie je veľa. Samozrejme ale záleží na vašich možnostiach. Možno bude niekto s väčším pozemkom chcieť vyskúšať vybudovať lesnú záhradu, vedľa nej potom pestovať podobné plodiny konvenčnou metódou a zistí, čo mu viac vyhovuje.

Budete žať z jedlého lesa väčšiu úrodu, než z klasickej záhradky? Pravdebodone nie. Je ale veľká šanca, že vaša úroda bude druhovo bohatšia a objavíte využitie rastlín, o ktorých ste predtým buď nepočuli, alebo nevideli dôvod ich cielene pestovať. Váš pozemok vás dokáže zásobovať v priebehu takmer celého roka zdravými potravinami.

Ide o zahradničení bez práce? Tiež nie. Najmä v prvých rokoch stojí tvorba jedlého lesa značné úsilie. Je potrebné vybrať vhodné stanovište, pozorovať ho a pochopiť a potom všetko dobre navrhnúť. Návrh je samozrejme len začiatok, takže potom prichádza aj tá „naozajstná“ práca v podobe kopania, stávkovania, mulčovania, atď. Dobrý návrh sa ale začne v čase prejavovať, takže vám práca v priebehu rokov bude ubúdať tak, ako sa naučíte vo vašom jedlom lese hospodáriť.

Ďalšie zdroje informácií o lesných záhradách:

Na informace bohatá přednáška Kateřiny Horáčkové a Lumíra Kolíbala na téma lesních zahrad:

Zdroj: Youtube kanál DharmaGaia Publishing

Pokiaľ vás téma zaujíma hlbšie, ponúka sa na preštudovanie kniha, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Dva zväzky o celkom tisíc stranách sa volajú Edible Forest Gardens a ich autorom je Eric Toensmeier. V čase písania tohto článku sa jedná o najrozsiahlejšiu publikáciu, ktorá sa zaoberá spoločenstvom jedlého lesa a vzťahmi medzi rastlinami a ich pestovaním.

Zdroje: www.potravinovezahrady.czwww.ekozahrady.comYoutube kanál DharmaGaia Publishing, Youtube kanálá Ekozahrady, Pixabay.com

Kategórie
Pestovanie okrasných rastlín Záhrada a pestovanie

Ako pestovať motýlí ker (Komuli Davidovu) – videonávod

Komule Davidova, latinsky Buddleja davidii je okrasný ker, ktorý pôvodne rástol na území juhovýchodnej Číny. Tu bola rastlina objavená pre európske záhradníctvo a jej semená sa začali dovážať. Prvý ker na našom území bol vysadený v roku 1911. Ker rýchlo udomácnil v botanických i súkromných záhradách po celej Európe. Šíri sa aj do voľnej prírody, kde splaňuje.

Obľúbený je najmä kvôli svojim výrazným kvetom, ktoré môžu mať rôzne farby: od bielej, ružovej, až po modrú, fialovú alebo dokonca tmavo gaštanovú. Navyše krásne vonia a okrem pozornosti ľudí priťahujú aj hmyz. V obľube ho majú motýle, včely aj čmeliaky. Odtiaľ teda jeho ľudové meno: motýlí ker. Niekedy sa mu tiež môže hovoriť letný orgován. Jeho kvety totiž orgován pripomínajú a navyše, ako jeden z mála kríkov, kvitne v lete. Vo svojej domovine rastie v krovitých porastoch na svahoch vo výške 800 až 3000 metrov nad morom. Kríky komule dorastajú 2 – 5 metrov výšky. Letorasty sú mierne štvorhranné a pokryté sivými chĺpkami. Rastlina má listy pílovitého tvaru, ktoré sú na koncoch zašpicatené.

Niekoľko tipov na pestovanie:

  • Rastlinu, ktorú si kúpite v záhradníctve môžete vysadiť pokojne na jeseň, v priebehu októbra alebo aj začiatkom novembra. Len si pred kúpou skontrolujte, či má dostatočne vyvinutý koreňový systém.
  • Mladý krík na jar obrazí. Zaschnuté vetvy, ktoré nevyrašia môžete ostrihať.
  • Motýlí ker väčšinou vykvitne druhým rokom. Ak ste si priniesli dvojročnú sadenicu, bude vám rovno robiť radosť. Odkvitnuté kvety môžete postupne odstrihávať. Tým podporíte tvorbu tých ďalších.
  • V našich podmienkach je komula plne mrazuvzdorná. Nie je teda potrebné kríky nijako zakrývať pred zimou, pokiaľ nebývate vo vyložene chladnej oblasti.
  • Rastline vyberte skôr slnečné stanovište. V miernom zatienení môže rásť tiež, ale nebude toľko kvitnúť. Čo sa týka zálievky, nemusíte to preháňať. Znesie skôr mierny prísušok, než premokrenie.
  • Motýlí ker nie je náročný ani na živiny v pôde. Lepšie sa mu bude dariť v priepustnejšej pôde s dostatkom humusu, ale nemusíte si tým lámať hlavu. Pokiaľ budete chcieť podporiť kvitnutie, doprajte kríku hnojivo typu Cererit.
Pěstováník komule podle Youtube kanálu eChaluparka

Ako strihať motýlí ker?

Rez komule nie je nijako náročný, znesie totiž veľa. Len si dajte pozor, ktorý druh pestujete. Komuľa davidova patrí k najčastejšie pestovaným druhom, tak je pravdepodobné, že budete strihať práve tú. Pokiaľ by ste ale pestovali komuli striedavolistom, rez bude iný. Kvitne totiž na dvojročnom dreve. Kvetov by ste sa po radikálnom jarnom reze teda nedočkali.

Pre väčšinu prípadov ale platí, že pestovaný ker je naozaj komule davidova. Pre tú je ideálna doba na rez v čase, keď sa začnú nalievať púčiky. Nebojte sa do kríka porezať, pretože to mu zaistí veľké prírastky. Tie môžu dosiahnuť aj 2-3 metrov za rok. Staršie vetvy teda zrežte až pri zemi, na 2 – 3 púčiky. Dá sa odhadovať, že po takom zásahu vám z veľkého kríka zostane niekoľko drevnatých výhonkov, ktoré trčia zhruba do výšky kolien. To je ale v poriadku, svojím bujným rastom to ker v pohode doženie.

Keď vám komule vykvitne, môžete sa tešiť na pozorovanie značného množstva hmyzu. Z našich motýľov sa objavia najčastejšie babočky: pávie oko, admirál, babočka žihľavová alebo osiková. Zároveň poskytuje ker potravu čmeliakom a včelám. Rastliny krásne vyniknú, pokiaľ ich pestujete ako solitéry a dorastú väčších rozmerov. Alebo ich môžete využiť pri skupinovej výsadbe do okrasného živého plotu, ktorý bude zároveň užitočný.

Ako na množenie motýlieho kríka rezkovaním

Zdroj: Youtube kanal eChaluparka.cz

Zdroje: Pixabay.com, Youtube kanál eChaluparka.cz

Kategórie
Recenzie náradia Parkside

Lidl Parkside PBH 1500 F6 vŕtacie a sekacie kladivo – video recenzia a skúsenosti

Lidl má po značkou Parkside v ponuke niekoľko vŕtacích a sekacích kladív rôznych cenových hladín. Ide o modely ktoré sú napájané buď zo siete alebo ich systémom batérií. Dnes sa pozrieme na staršie na skúsenosti so starším modelom PBH 1500, z ktorého vychádza aj súčasná stálica ľudlovskej ponuky – PARKSIDE PBH 1050 C3.

Zdroj: Youtube kanál BradmanTom

Skúsenosti s Parkside PBH 1500:

Vyššie vo videu vidíte prácu s kladivom od BradmanaToma. Používam ho tiež a vŕtací aj sekací výkon je pre mňa dostačujúce. Pri dlhšej práci s týmto kladivom ma ale začnú bolieť ruky. Váha je tak na hrane, aby som vydržal pracovať aspoň hoďku – dve v kuse. Samozrejme hovorím o nepretržitom osekávaní starej omietky. Pri vŕtaní si má človek čas oddýchnuť, takže tam váhu neriešim. Vrtáky s upínaním SDS-Plus je potrebné olejovať, ale zaaretované pri práci držia dobre. Oceňujem tiež staviteľnú rukoväť, ktorú si môže človek prerobiť tak, aby mu uhol vyhovoval pre konkrétnu činnosť.

Používam ho hlavne na kosenie osekávanie omietky pri postupnej rekonštrukcii chalupy. Frekvencia využitia je teda nízka, približne 3x mesačne. Po roku od kúpy zatiaľ nepozorujem žiadny problém. Kladivo slúži a za tú cenu sa jedná o veľmi užitočný kus náradia do domácej dielne.

Recenzie zákazníkov:

jirizach8042 (Youtube): Pekné, na to čo to urobí práca, to by bola drina osekavat kladivom a sekáčom, len pri pomyslení ma bolí ruky.
tamten8802(Youtube): Nekupujte tento shit, u mňa nevydržalo ani 1diru do betónu!

anonymný (Lidl.cz): Zabalené v kufri, spolu s príslušenstvom. Mohlo by tam byť pripravené aj miesto na ďalšie vrtáky alebo sekáče, ale to je drobnosť. Na občasné použitie do betónového panelu postačuje. Výhodou je aj hlava na klasický vrták, dosť to rozširuje využiteľnosť pre občasného majstra.

anonymný (Lidl.cz): Cena je veľmi priateľská a valcuje nenásytnú konkurenciu vo svojej triede náradia. Pokiaľ nemáte v úmysle búrať Karlov most, tak v tom prípade je to správna voľba.

anonymný (Lidl.cz): Kladivo má dobrý výkon, za dobrú cenu. Pre domáce využitie, je jednotkou vo vŕtacích kladivách.

Jaroslav Hrabar (Heureka.cz): Nedostatočný návod na použitie. Chýba odborná časť na použitie zariadenia, za to prehnaných bezpečnostných pokynov je veľa.

Karel (Heureka.cz): Mám veľké sekacie kladivo. Pri odstraňovaní malty zo stien bolí ruky. Preto som si zaobstaral toto kladivo. Je oveľa ľahšia a práca s ním je tiež oveľa ľahšia. V mojom veku(77) rokov už na práci s veľkým kladivom nie sú sily. Ďakujem.

Čo je súčasťou balenia?

V plastovom kufri okrem kladiva nájdeme 3 SDS vrtáky (priemery 18 × 250 mm / 16 × 250 mm / 12 × 160 mm). Ďalej potom špicatý sekáč (10 × 250 mm) a plochý sekáč (10 × 250 mm). Montážny kľúč, kovový hĺbkový doraz, skľučovadlo a montážny kľúč.

V tomto videu sa ešte môžete pozrieť dovnútra:

Rozborka vŕtacieho kladiva
Zdroj: Youtube kanál Peťan

Zdroje: Heureka.cz, Lidl.cz, Youtube kanál BradmanTomYoutube kanál Peťan

Kategórie
Ako pestovať figy Permakultúra Záhrada a pestovanie

Ako pestovať figy? – videonávod

Úroda sladkých fíg zďaleka nemusí byť len výsadou stredomorských záhradníkov. Chutné plody je možné s úspechom vypestovať aj u nás. Stačí dobre vybrať odrodu a dodržať pár pravidiel, ktoré súvisia so zimovaním figovníkov. Figovník je zimný opadavý ker, ktorý dorastá do výšky a šírky 2 až 4 metrov a má širokú korunu. Môže byť tiež vytvarovaný do tvaru stromu.

Ficus carica, tzv. figovník, je jedným z mála druhov figovníka, ktorý plodí výborné jedlé ovocie. Aby u nás táto rastlina plodila, musí ísť o odrodu, ktorá na opelenie nepotrebuje hmyz. Našťastie už sú takéto odrody ľahko k dostaniu v našich záhradníctvach a dokonca aj hobbymarketoch. Farba plodov sa líši podľa odrody a môže byť žltá, zelená, fialová alebo modrá.

Zdroj: Youtube kanál Jak pěstovat

Ako pestovať figovník

Pestovanie figovníka je veľmi jednoduché a ľahké. Potrebuje iba slnečné a teplé miesto, v lete vodu av zime chladné prostredie, aby prežil zimu a nevymrzol. Avšak práve mrazu nie je potrebné sa báť príliš, je značne mrazuvzdorný. (Niektoré odrody znesú s miernym poškodením aj -15 °C). Preto ju môžeme úspešne pestovať vonku alebo v skleníku.

Len pozor, niektoré obchodné reťazce ponúkajú napríklad talianske alebo španielske odrody z nízkych nadmorských výšok, ktoré vydržia maximálne -5 °C. Preto vyberajte odrody vyšľachtené pre chladnejšie polohy. Medzi najznámejšie patrí Brown Turkey, Hardy Chicago, Peretta, Col de Dame.

  • Figovník miluje teplé a slnečné stanovište. Neváhajte ho umiestniť tam, kam celý deň svieti slnko a zároveň sa snažte ho chrániť pred vetrom. Výborne poslúži miesto pred kamenným múrom, ktorý bude aj v noci sálať teplo a okolo rastliny vytvorí ideálnu mikroklímu.
  • Rastliny figovníka nie sú náročné na zeminu. Je vyskúšané, že porastú dobre v rôznych substrátoch a zeminách – ílovité, pieskovité, s rašelinovým základom. Najlepšie sa mu darí v substráte, obsahujúcom íl.
  • Mladé rastliny do cca 3 rokov od zakúpenia pestujte v nádobách tak, aby boli prenosné. To umožní zimovanie, kedy je najlepšie pred príchodom prvých silných mrazov rastliny preniesť do pivnice alebo do garáže. Mladé figovníky totiž v nádobe môžu vymrznúť a zájdu. To sa odporúča robiť práve cca 3 roky, kým rastlina dostatočne zosilnie. Potom už je možné ju vysadiť do voľnej pôdy. Tak zimu prečká, aj keď pri tuhšej zime môže vymrznúť až do dreva. V takom prípade ale obrazí z koreňov alebo spodných púčikov.
  • Presádzame na jeseň po opadaní listov, alebo na konci zimy. Každý rok do väčších a väčších nádob. Ak je nádoba už veľká (objem cca 80litrov). Následne už len raz za 3-4 roky, kedy zrežeme koreňový bal o tretinu a vymeníme zeminu. Tiež zastrihneme nadzemie časť rastliny, aby ju zmenšený koreňový bal uživil.

Hnojenie a zálievka figovníka:

Pri pestovaní v kvetináči stačí pravidelne prihnojovať bežnými hnojivami, len pozor na vysoký obsah dusíka. Ten spôsobí veľké prírastky, ale slabú násadu plodov. Tiež už dusíkom nehnojte od konca augusta, aby nové výhony stihli do zimy správne vyzrieť. Vonku vysadené rastliny už netreba hnojiť, skôr nás prekvapí bujným rastom. Maximálne sa im dá na jar prilepšiť trochou hnoja prihrnutou ku koreňom.

Zálievka je dôležitá pre správnu tvorbu fíg. Bez vody nenarastú, budú mrňavé a málo šťavnaté. Figovníkom teda vodu doprajte, obzvlášť tým v nádobách. Opäť platí, že rastliny vysadené v zemi si lepšie poradia aj bez zálievky. Zimované rastliny v kvetináčoch zalievajte málo, nemajú možnosť odparovať vodu listy, takže by mohli uhniť. Tam stačí skutočne len trochu vody.

Rez figovníka:

Rez figovníka. Zdroj videa: Youtube kanál Zahrada pro radost

Ako figovník plodí:

Radosť z úrody môžeme mať s figovníkom niekoľkokrát ročne. Zber ale nemusí byť pravidelný, obzvlášť pokiaľ je chladné a vlhké leto alebo rastlina nebola včas zazimovaná. V ideálnych podmienkach ale plodia rastliny 3x:

  • Raz na jar, kedy dozrejú figy, ktoré zostali na rastline cez zimu.
  • Druhýkrát v lete, kedy dozrievajú „breba“ figy – tie rastú na minuloročných letorostiach
  • Posledné plody zožneme na jeseň, kedy vyzrejú plody na tohtoročných výhonkoch.

    Breba figy bývajú šťavnaté a krásne veľké. Nebýva ich toľko, ale chuť vás rozhodne poteší. Jarné figy naopak môžu rastline uškodiť vyčerpávaním. Veľa pestovateľov preto na jeseň nedozreté figy otrhá a uspokojí sa len s dvoma úrodami. Aj tak je to v našich podmienkach krásny úspech.

Zdroje: Youtube kanál Jak pěstovat, Youtube kanál Zahrada pro radost, www.nelenprozelen.cz, www.zahradkarskaporadna.cz

Kategórie
Bylinky pre zdravie

Tinktúra z mochotrávky červenej – ako ju vyrobiť? – videonávod

Mochotrávka červená patrí medzi nejedlé huby a tak by sa jej využitie na liečebné účely mohlo zdať kontraproduktívne. Avšak to tak nie je. Pozrite sa, ako si pripraviť tinktúru na boľavé kĺby z klobúkov muchotrávok.

Názov muchotrávka je inšpirovaný pôvodným použitím tejto huby – používala sa na likvidáciu múch. Gazdiné využívali červené klobúky, ktoré namočili do sladkého návleku a rozvesili okolo stavieb. Muchy tak spoločne so sladkou potravou nasávali aj toxín muskarin, ktorý ich následne zahubil.

Výroba a použitie mochotrávkovej tinktúry

Hoci z pochopiteľných dôvodov nemožno odporučiť vnútorné použitie, tinktúra sa hodí na mazanie, obklady a hlavne nočné zábaly boľavých nôh. Uľavuje najmä kĺbom a môžete si ju ľahko pripraviť.

  • Zdravý klobúk nakrájajte na plátky a zalejte alkoholom.
  • Pretože sa tinktúra nesmie piť, kvalita alkoholu nie je úplne podstatná. Veľakrát sa používa aj muchotrávka naložená do Alpy/francovky. Môžete tak zužitkovať čistý alkohol, ktorý sa piť rozhodne nechystáte.
  • Pri aplikácii tinktúry myslite na to, že alkohol vysušuje kožu. Preto používajte na miesta aplikácie hydratačný krém.
  • Fľaštičku s tinktúrou majte viditeľne označenú, aby naozaj nemohlo dôjsť k požitiu.
  • Muchotrávka nechajte vylúhovať a po 3 týždňoch môžete tinktúru precediť. Je pripravená na používanie.

Zdroje: Youtube kanál Šumavská houbičkawww.ireceptar.cz, www.naturhelp.cz

Kategórie
Rez ovocných stromčekov

Jarný rez višne – videonávod

Višňa je ovocný strom, ktorý príliš nemusí hlboký rez a prehnanú snahu o tvarovanie. Je lepšie teda rezať skôr mierne, po správnom zapestovaní stačí už len odstraňovať poškodené výhony. Výchovný rez by mal trvať cca 4 roky.

Niekoľko tipov:

  • Rez sa nebojte vykonať až v čase kvetu.
  • Vystrihajte vetvy, ktoré rastú dovnútra koruny, alebo kolmo nahor. Tiež patrí preč krížiace sa vetvy.
  • Odstrihnite aj odložené vetvy, ktoré tzv. vyhoľujú. Strihnite ich ale až za rastovým púčikom.

Zdroje: Adobe Stock, Jan Urbánek