Značka: zváranie ocele

Kategórie
Zváranie

Bezpečnosť pri zváraní kovov

Zváranie kovov prináša z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia zváračov a zúčastnených osôb zvýšené riziká. Pri zváraní vzniká niekoľko druhov pracovných rizík, ktoré je potrebné eliminovať, aby sa zachovalo zdravie osôb, ochrana majetku a dosiahol perfektný výsledok zvárania.

Zvárači sú rizikovou skupinou pracujúcich osôb, ktorí sú vystavení vyššiemu riziku úrazov a chorôb z povolania. Pri dodržiavaní bezpečnostných postupov a používaní ochranných prostriedkov však môže byť toto riziko minimalizované.

Bezpečnostné riziká zvárania

Požiarna bezpečnosť

Zváranie je vysoko riziková činnosť z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Vysoké teploty pri zváraní môžu spôsobiť vznícenie a horenie materiálov na pracovisku alebo v jeho okolí. Odstrekujúce kúsky roztaveného materiálu alebo strusky môžu spôsobiť požiar. Pri plameňovom zváraní je toto riziko ešte vyššie kvôli použitiu otvoreného ohňa.

Riziko výbuchu

Používanie horľavých plynov (ako acetylén, propán, propán-bután, vodík, metán) pri úpravách kovov, zváraní, rezaní alebo tepelnom spracovaní zvyšuje riziko výbuchu. Plyny v kombinácii so vzduchom alebo kyslíkom tvoria veľmi silne výbušnú a horľavú zmes.

Manipulácia s tlakovými nádobami

S tlakovými nádobami na plyny sa musí zaobchádzať opatrne. Nádrže nesmú byť vystavené otvorenému ohňu, slnečnému žiareniu ani mechanickému poškodeniu. Treba dodržiavať bezpečnostné vzdialenosti medzi nádobami s horľavými plynmi a zdrojmi otvoreného plameňa. Povrchová teplota nádrže by nemala presiahnuť 40 °C (pri CO2 max. 30 °C).

Elektrické riziká

Pri oblúkovom zváraní hrozí riziko úrazu elektrickým prúdom. Musí byť zabezpečené, že zvárací zdroj nebude v kontakte s elektricky vodivými predmetmi v okolí. Zváracie zariadenia musia spĺňať príslušné bezpečnostné normy a musia byť pravidelne kontrolované.

Zdravotné riziká

Popáleniny

Pri zváraní hrozí riziko popálenia od odstrekujúceho kovu, okují a strusky. Zvárači musia byť adekvátne chránení osobnými ochrannými prostriedkami, ako sú ochranné okuliare, rukavice, zváracie kukly a vhodné pracovné oblečenie.

Ochrana zraku

Ochrana zraku je kľúčová, pretože ultrafialové žiarenie pri zváraní môže spôsobiť vážne poškodenie očí. Najlepšou ochranou sú samostmievacie zváracie kukly, ktoré sa automaticky zatmavia pri začiatku zvárania.

Ochrana sluchu

Niektoré zváracie procesy sú sprevádzané vysokou hladinou hluku, ktorý môže dosahovať až 120 dB. Ochrana sluchu je preto nutná, a to buď pomocou špuntov do uší alebo ochranných slúchadiel.

Ochrana dýchacích ciest

Pri zváraní vznikajú toxické dymové zplodiny, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy. Zvárači by mali používať filtračné a ventilačné jednotky, ktoré čistia vzduch a eliminujú škodlivé častice.

Preventívne opatrenia

  • Kontrola pracoviska: Pred začiatkom zvárania skontrolovať, či sú odstránené všetky horľavé materiály.
  • Ochranné prostriedky: Používať osobné ochranné prostriedky a dbať na ich čistotu.
  • Školenie a certifikácia: Zvárači musia mať platný zvárací preukaz a byť oboznámení s príslušnými normami a predpismi.
  • Bezpečnostné procedúry: Dodržiavať postupy pre bezpečné zaobchádzanie s tlakovými nádobami a plynom.
  • Pravidelné kontroly: Zváracie zariadenia musia byť pravidelne kontrolované a udržiavané.

Záver

Dodržiavanie bezpečnostných postupov a používanie správnych ochranných prostriedkov môže významne znížiť riziká spojené so zváraním kovov. Je dôležité, aby všetci zúčastnení boli vyškolení a oboznámení s potenciálnymi nebezpečenstvami a ako im predchádzať.

Kategórie
Zváranie

Zváranie v ochrannom plyne – MIG/MAG (CO2)

Zváranie v ochrannej atmosfére CO2, známe tiež ako MIG/MAG zváranie, predstavuje niekoľko metód oblúkového zvárania s použitím rôznych prídavných materiálov a ochranných plynov. Táto metóda bola pôvodne vyvinutá pre zváranie hliníka a horčíka. Postupne sa však zefektívnila a zlacnila, čo umožnilo jej využitie aj pre zváranie nelegovaných ocelí. Pre túto metódu sú vhodné zváračky a invertory MIG/MAG, často nazývané ako CO2 zváračky.

Výhody a využitie metódy MIG/MAG

Metóda MIG/MAG patrí medzi najbežnejšie používané zváracie metódy pre výrobu konštrukcií, strojových zariadení, potrubí a tlakových nádob. Je veľmi univerzálna a vyžaduje síce nákladnejšie vybavenie, ako sú zváračka, zvárací horák a zásobník na ochranný plyn, ale na druhej strane nevyžaduje vysokú zručnosť a skúsenosti zvárača pre dosiahnutie základnej kvality zvaru. Výhodou tejto metódy je poloautomatický režim podávania prídavného materiálu – zváracieho drôtu, čo uľahčuje tvorbu zváracej housenky a kontrolu zvarovej lázne.

História MIG/MAG zvárania

História tejto metódy siaha do roku 1926, keď páni H.M. Hobart a P.K. Devers z firmy General Electric použili kovovú tavivú elektródu s ochrannou atmosférou inertného plynu – helia. V roku 1953 boli zavedené metódy s použitím oxidu uhličitého (CO2), čo výrazne znížilo náklady a umožnilo efektívne zváranie nízkolegovaných ocelí. V roku 1954 sa začal používať trubičkový drôt plnený tavidlom, čím sa dosiahla vyššia efektivita zvárania bez potreby externého ochranného plynu.

Charakteristika a parametre MIG/MAG zvárania

Základným princípom zvárania MIG/MAG je hojenie elektrického oblúku medzi tavivým prídavným materiálom a základným materiálom či zvarovou lázňou. Prídavný materiál je vo forme drôtu, ktorý sa odvíja z cievky, pričom okolo neho a zvarovej lázne prúdi ochranný plyn. Tento plyn chráni zvarovú lázeň, stabilizuje elektrický oblúk a chladí zvárací horák.

Medzi hlavné parametre MIG/MAG zvárania patria:

  • Zvárací prúd (I)
  • Napätie (U)
  • Rýchlosť postupu zvárania (vsv)
  • Rýchlosť podávania prídavného materiálu (v)
  • Složenie a množstvo ochranného plynu

Ochranné plyny pre MIG/MAG zváranie

Inertné Plyny:

  • Argon
  • Helium a ich zmesi

Aktívne Plyny:

  • Oxid uhličitý (CO2)
  • Zmesi CO2 a argónu

Voľba plynu závisí na type zváraného materiálu, požadovaných vlastnostiach zvaru a ďalších faktoroch. Inertné plyny nevstupujú do chemickej reakcie so zvarovou lázňou, zatiaľ čo aktívne plyny môžu ovplyvniť zloženie zvarového kovu.

Prídavné materiály pre MIG/MAG zváranie

Prídavné materiály pre MIG/MAG zváranie sú väčšinou vo forme plných alebo plnených drôtov, ktoré sú navinuté na cievkach rôznych veľkostí. Tieto materiály môžu byť legované rôznymi prvkami, ako sú uhlík, kremík, mangán, fosfor, titan, hliník, nikl, chróm, zirkon a ďalšie, na zabezpečenie optimálnych zváracích vlastností.

Záver

MIG/MAG zváranie je jednoduchá, účinná, rýchla a cenovo dostupná metóda zvárania, ktorá si našla široké uplatnenie po celom svete. Vďaka svojej univerzálnosti a možnosti mechanizácie či robotizácie je neodmysliteľnou súčasťou moderných výrobných procesov.

Kategórie
Ako vybrať zváračku Zváranie

Všetko o zváraní

Všetko o Zváraní

Zváranie je proces, ktorý slúži na vytvorenie trvalého, nerozoberateľného spoja dvoch a viacerých súčastí. Hlavným cieľom je vytvoriť také termodynamické podmienky, ktoré umožnia vznik nových medziatomárnych väzieb. Prakticky je veľmi obtiažné dosiahnuť spojenie na úrovni medziatomových väzieb za bežných podmienok (teplota a tlak). Preto je potrebné tento stav zmeniť pôsobením tlaku, tepla alebo kombináciou oboch. Vo všeobecnosti platí, že čím vyšší je tlak, tým menej tepla je potrebné a naopak. Existujú dva základné typy zvárania: tlakové zváranie a tavné zváranie.

Historie Zvárania

Historicky prvým spôsobom zvárania bolo kováčske zváranie, ktoré sa rozvíjalo spolu so spracovaním kovov. Rozvoj nových metód zvárania, ako je zváranie elektrickým oblúkom, bol výrazne ovplyvnený oboma svetovými vojnami v 20. storočí. V 60. rokoch sa začal využívať laser pre zváranie a v 70. rokoch elektronový lúč pre materiály a konštrukcie v leteckom a vojenskom priemysle. V 90. rokoch bola vyvinutá metóda trením promiešaním.

Zváracie Metódy

  1. Plameňové zváranie – Autogen:
    Plameňové zváranie je staršia metóda zvárania, pri ktorej sa ako zdroj tepla využíva spaľovanie horľavého plynu (ako acetylén, propán, vodík) v zmesi s kyslíkom. Táto metóda sa používa najmä v opravárenstve a pri renováciách.
  2. Oblúkové zváranie obalenou elektródou – MMA:
    Ručné oblúkové zváranie obalenou elektródou (metóda 111 podľa ISO 4063) je staršia metóda, ktorá je stále populárna vďaka svojej flexibilite a možnosti zvárania vo všetkých polohách. Vyžaduje však vysokú zručnosť zvárača.
  3. Oblúkové zváranie tavivým drôtom – MIG/MAG:
    Táto metóda využíva tavivý drôt a ochranný plyn (inertný plyn pre MIG, aktívny plyn pre MAG). Metódy MIG/MAG nevyžadujú vysokú zručnosť zvárača a umožňujú zváranie vo všetkých polohách s vysokou účinnosťou.
  4. Zváranie netaviacou sa wolfrámovou elektródou – TIG/WIG:
    Metóda TIG (metóda 141 podľa ISO 4063) využíva elektrický oblúk medzi netaviacou sa wolfrámovou elektródou a základným materiálom. Používajú sa inertné plyny ako argón alebo hélium. Táto metóda je vhodná na zváranie hliníka, nerezu a ďalších kovov.
  5. Zváranie pod tavidlom:
    Automatické zváranie pod tavidlom (metódy skupiny 12 podľa ISO 4063) sa používa pre veľké zvary, ako sú lode a mosty. Zvárací drôt alebo páska sa taví pod vrstvou tavidla, ktoré chráni zvarovú lázeň.
  6. Zváranie atomárnym vodíkom:
    Táto metóda využíva elektrický oblúk na disociáciu molekúl vodíka, ktorý pri rekombinácii uvoľňuje teplo. Používa sa zriedkavo pre špeciálne aplikácie.
  7. Elektronové zváranie:
    Vysoká kinetická energia elektronov urýchlených vysokým napätím sa mení na teplo, ktoré taví zvárané materiály. Metóda sa používa pre materiály s vysokou afinitou ku kyslíku a vysokotaviteľné zliatiny.
  8. Aluminotermické zváranie:
    Táto metóda, známa aj ako zváranie termitom, sa používa hlavne na zváranie koľajníc pomocou chemickej reakcie medzi oxidom železitým a hliníkom.
  9. Tlakové zváranie:
    Metóda využíva tlak a teplo na dosiahnutie plastických deformácií a spojenia materiálov.
  10. Odporové zváranie:
    Metódy skupiny 2 podľa ISO 4063 využívajú elektrický odpor na ohrev a zváranie materiálov. Používa sa najmä pre bodovanie plechov a spájanie drôtov.
  11. Zváranie trením:
    Metóda 42 podľa ISO 4063 využíva teplo vzniknuté trením dvoch plôch pri pôsobení tlaku.
  12. Kováčske zváranie:
    Tradičná metóda, kde sa materiály zohrievajú a spojujú údermi kladiva alebo lisom.
  13. Difúzne zváranie:
    Metóda 44 podľa ISO 4063 využíva difúziu atómov medzi dvoma plochami pod tlakom a teplom.
  14. Zváranie výbuchom:
    Metóda 441 podľa ISO 4063 využíva rázovú vlnu z výbuchu na spojenie materiálov.
  15. Ultrazvukové zváranie:
    Metóda 41 podľa ISO 4063 využíva mechanické kmitanie pri vysokých frekvenciách a tlak na spojenie materiálov, najmä plastov.

Kvalita zvárania

Kvalitný zvar musí spĺňať požiadavky na pevnosť a odolnosť. Počas zvárania sa môžu objaviť rôzne vady, ktoré sú hodnotené podľa noriem ako ČSN EN ISO 5817 pre oceľ, nikel a titan a ČSN EN ISO 10042 pre hliník. Vady môžu byť spôsobené nesprávnou technikou, nečistotami alebo nevhodnými podmienkami zvárania.

Legislativa a Požiadavky na Zvar

Výrobky musia byť v súlade s legislatívou a normami, ako je zákon číslo 22/1997 Sb. a normy ISO 9001. Zváranie je validovaný proces, ktorý vyžaduje plánovanie a kontrolu kvality od začiatku výroby až po dodanie výrobku. Norma ČSN EN ISO 3834 stanovuje požiadavky na zváranie na základe špecifikácií postupov zvárania (WPS).

Svařovanie je komplexný proces, ktorý vyžaduje správnu techniku, kvalitné materiály a dodržiavanie noriem na dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Kategórie
Zváranie

Zváranie Obalenou Elektródou – MMA

Ručné Oblúkové Zváranie

Ručné oblúkové zváranie (MMA) alebo zváranie obalenou elektródou je metóda zvárania elektrickým oblúkom, kde sa používajú kovové, odtavujúce sa elektródy obalené tavidlom. Pre horenie elektrického oblúka sa využíva buď stejnosmerný alebo striedavý prúd v závislosti od typu elektród a zváraného materiálu. Obal (tavidlo) plní metalurgickú, plynotvornú a ionizačnú funkciu. Pre túto metódu zvárania sú nevyhnutné zváračky pre MMA.

Výber Zváračky pre Obalené Elektródy

Zvárací invertor Gama 1900nx
Ručné oblúkové zváranie je najstaršou metódou zvárania elektrickým oblúkom. Vďaka svojej univerzálnosti a možnosti zvárania vo všetkých polohách a prostrediach je stále široko používaná. Náklady na zaobstaranie zváracieho príslušenstva a zváračky (invertoru) môžu byť veľmi nízke, čo ju robí ľahko dostupnou pre širokú verejnosť. Na dosiahnutie vysokej kvality zvarov vykonaných touto metódou je však potrebná dobrá zručnosť a skúsenosť samotného zvárača. V porovnaní s poloautomatickými alebo automatickými metódami zvárania je však výkon odtavenia nižší.

Proces Oblúkového Zvárania

Pri tejto metóde dochádza k roztaveniu základného a prídavného materiálu horením elektrického oblúka medzi základným materiálom (zvarovou lázňou) a taviteľnou kovovou obalenou elektródou. Počas horenia oblúka sa elektródy odtavujú, pričom kov sa ukladá do zvarovej lázne, čím sa vytvára zvarový spoj.

Z obalu elektródy vzniká počas zvárania struska, ktorá vypláva na povrch zvarovej lázne a na ňom stuhne. Strusku je potrebné dôkladne odstrániť kladivkom na strusku, zvlášť ak sa má klásť ďalšia vrstva zvarových húseníc. Nedostatočné odstránenie strusky vedie k jej zalitiu nasledujúcimi vrstvami zvarového kovu, čím vznikajú neprípustné vady vo zvarovom kove, tzv. vmestky.

Zváracie Zdroje

Zváracie zdroje sa používajú vždy so strmou statickou charakteristikou, pričom sa môžu použiť zdroje pre stejnosmerný, pulzný alebo striedavý prúd. Ručné oblúkové zváranie sa vykonáva vo všetkých polohách pri rozsahu prúdu od 10 do 2000 A. Veľkosť zváracieho prúdu závisí od typu obalu a priemeru elektródy, pričom sa často používajú empirické vzťahy.

Funkcia Obalu Zváracích Elektród

Plynotvorná funkcia obalu zabezpečuje tvorbu ochrannej atmosféry z dymu a plynov vznikajúcich pri horení oblúka a tavenia tavidla. Táto atmosféra bráni prístupu kyslíka a dusíka do zvarovej lázne, čím sa dosahujú požadované plastické vlastnosti zvarového kovu.

Ionizačná funkcia spočíva v lepšom zapálení a horení oblúka rozkladom solí alkalických kovov v obale. Metalurgická funkcia obalu spôsobuje rafináciu zvarového kovu a dodáva prvky propalované vo zváraných materiáloch.

Pri zváraní ocele dochádza k propalovaniu prvkov ako molybdén, titán, kremík a chróm, ktoré musia byť doplňované buď v jadre elektródy alebo v jej obale. Zo zvarového kovu sa rafinujú nevhodné prvky, najmä fosfor a síra, pričom zvarová lázeň sa desoxiduje. Na rafináciu síry sa využíva napríklad mangan, ktorý má k síre väčšiu afinitu než železo.

Výroba Zváracích Obalených Elektród

Obalené elektródy sa vyrábajú buď máčaním, sušením a brúsením, alebo lisovaním a sušením. Priemery elektród sa pohybujú od 1,6 do 8,0 mm a ich bežné dĺžky sú od 150 do 450 mm, pričom pre špeciálne použitie môžu dosahovať dĺžku až 1000 mm.

Skladovanie Zváracích Obalených Elektród

Jednou z najväčších nevýhod obalených elektród je ich náchylnosť na vlhnutie, čo výrazne znižuje kvalitu zvaru, najmä plastických vlastností. Zvýšená vlhkosť spôsobuje prienik vodíka do zvaru, čo vedie k praskaniu za studena. Preto je nevyhnutné skladovať elektródy v suchu a pred použitím ich presušiť a uchovávať v špeciálnych nádobách, ideálne v termoskách, pri zvýšenej teplote.

Výrobcovia elektród často poskytujú odporúčania pre presušenie, aby sa minimalizovalo množstvo difundovaného vodíka vo zvarovom kove. Maximálne odporúčané množstvo difundovaného vodíka je 5 ml na 100 g zvarového kovu, čo zabezpečuje najlepšie plastické vlastnosti.

Druhy Obalov Zváracích Obalených Elektród

Presné zloženie obalov elektród je často predmetom chránených receptúr výrobcov.

  • Bazický (B)
  • Rutilový (R)
  • Kyslý (A)
  • Celulózový (C)
  • Rutil-kyslý (RA)
  • Rutil-bazický (RB)
  • Tlustostenný rutilový (RR)

Bazická Obalená Elektróda: Obsahuje cca 45 % fluoritu, 40 % vápenca, 10 % oxidu kremičitého, 5 % feromanganu, rutilu a vodného skla. Vyžaduje stejnosmerný prúd a nepřímé zapojenie elektródy. Výnimkou sú obaly na báze zirkónu, ktoré možno použiť aj pri striedavom prúde. Sú vhodné pre zváranie vo všetkých polohách a pri opravách zvarov metódami zvárania v ochranných atmosférach.

Rutilová Obalená Elektróda: Obsahuje až 90 % titanových rúd, vápenec, oxid kremičitý a feromangan. Používajú sa pre striedavý prúd alebo stejnosmerný prúd a priame zapojenie elektródy. Závar je malý a plastické vlastnosti sú horšie než u bazických elektród, ale spôsobujú menší rozstrek.

Kyslá Obalená Elektróda: Obsahuje cca 50 % magnetitu, 20 % oxidu kremičitého, 20 % feromanganu, 10 % vápenca, rutilu a vodného skla. Vhodné pre polohy PA alebo PB, umožňujú hlboký závar, ale sú náchylné na krystalizačné trhliny. Majú nižšiu pevnosť, ale vyššiu húževnatosť.

Kategórie
Zváranie

Slovník a technické výrazy zvárača a zváračky

Zváranie je nielen práca, ale aj zábava, ktorá si vyžaduje znalosť špecifických termínov a technických výrazov. V tomto článku nájdete prehľad základného názvoslovia, ktoré by mal každý zvárač poznať, a tiež stručný prehľad metód zvárania a bezpečnostných opatrení.

Názvosloví zvárača

  • Zvárač: Profesionál alebo nadšenec, ktorý vykonáva zváranie.
  • Zvárací zdroj: Zariadenie používané na zváranie, známe aj ako zváračka, invertor, transformátor, alebo jednoducho mašina.
  • Invertor: Zvárací invertor je zariadenie, ktoré usmerňuje sieťové napätie a transformuje ho na jednosmerné napätie vhodné na zváranie (DC). Niektoré moderné prístroje umožňujú aj striedavé výstupné napätie (AC).

Metódy zvárania

  • MMA: Zváranie elektrickým oblúkom s tavivou obalenou elektródou.
  • MIG/MAG: Zváranie elektrickým oblúkom s tavivým prídavným materiálom v ochrannej atmosfére plynu.
  • TIG/WIG: Zváranie elektrickým oblúkom s netavivou wolframovou elektródou v ochrannej atmosfére inertného plynu a tavivým prídavným materiálom.
  • Zváranie plameňom (autogénne zváranie): Tavenie prídavného materiálu plameňom.

Prídavné materiály a plyny

  • Prídavný materiál: Drôt, elektróda, mosadz.
  • Inertný plyn: CO2, Argón, zmesi plynov (CO2 + Argón, CO2 + Argón + Kyslík).
  • Autogen: Kombinácia horľavého plynu (Acetylén, Propán, Propán-bután) a kyslíka.

Bezpečnostné opatrenia

  • Revizia zváračky: Kontrola a skúška zváračky z hľadiska bezpečnosti a funkčnosti.
  • Oprávnenie na zváranie: Osoby s platnými zváračskými dokladmi alebo pod dohľadom inštruktora.
  • Riziká pri zváraní: Úraz elektrickým prúdom, požiar, popáleniny, škodlivé účinky žiarenia, hluk.
  • Osobné ochranné pomôcky: Zváračský odev, pracovná obuv, kožená zásterka, zváračské rukavice, ochranná kukla alebo štít.

Technické výrazy a funkcie zváračky

  • Zatěžovateľ: Udáva, ako dlho môže zváračka pracovať bez prestávky pri určitej záťaži.
  • ANTI-STICK: Funkcia, ktorá automaticky znižuje prúd pri prilepení elektródy.
  • HOT START: Funkcia zvyšujúca počiatočný prúd na jednoduché zapálenie oblúka.
  • PFC (Power Factor Correction): Technológia zaisťujúca stabilný zvárací proces pri kolísavom napätí.
  • TIG PULS: Funkcia pre zváranie tenkých materiálov so znížením vneseného tepla.

Názvosloví svaru

  • Svar: Roztavená a opätovne stuhnutá časť materiálu pri zváraní.
  • Svarek: Výrobok vytvorený zváraním.
  • Základný materiál: Materiál zváraných častí.
  • Tepelne ovplyvnená oblasť: Časť základného materiálu, ktorá nebola roztavená, ale zmenila svoje vlastnosti.
  • Kořen svaru: Najvzdialenejšia časť svaru od povrchu.

Druhy obalu zváracích elektród

  • Kyselý obal: Pre striedavý aj jednosmerný prúd, vyšší zvárací prúd, veľký prienik.
  • Bazický obal: Pre jednosmerný prúd, vhodný na zváranie v polohách, malá hĺbka závaru.
  • Celulózový obal: Pre striedavý aj jednosmerný prúd, veľká hĺbka závaru.
  • Rutilový obal: Pre tenké plechy, kořenové housenky, lepší na zváranie v polohách.

Vady pri zváraní a ich predchádzanie

  • Plynové dutiny: Očistenie materiálu, použitie vysušených elektród.
  • Struskové vměstky: Očistenie svarovej housenky, optimálny zvárací prúd.
  • Neprovařený kořen: Príprava plochy, optimálne zváracie parametre.
  • Trhliny: Zabránite rýchlemu ochladeniu zvarku, vyplňte koncový kráter.

Zvárateľnosť materiálov

  • Oceľ: Do 0,22 % C, zlepšenie zvárateľnosti pomocou prehriatia.
  • Liatina: Obtiažna, potrebuje prehriatie na 550 °C, veľmi pomalé chladnutie.
  • Hliník: Teplota tavenia 658 °C, dôležitá príprava plochy, použitie tavidla.
  • Meď: Teplota tavenia 1083 °C, zvárateľnosť sa zistí skúškou, použitie tavidla.
  • Mosadz: Teplota tavenia 900 °C, oxidačný plameň, po zváraní prokovanie za studena.
  • Bronz: Teplota tavenia 900 °C, neutrálny plameň, prehriatie na 400 °C.

Záverečné poznámky

Zváranie vyžaduje nielen technické zručnosti, ale aj dôkladnú znalosť terminológie a bezpečnostných opatrení. Tento slovník vám pomôže lepšie sa zorientovať v tejto náročnej, no fascinujúcej oblasti. Pre ďalšie informácie a podrobné návody navštívte špecializované zdroje alebo sa poraďte s odborníkmi.