Ľudovo sa hovorí vlk mladému letorastu, ktorý vyrastá z kostrových vetiev alebo predĺženého kmeňa, často kolmo nahor. Odbornejšie sa označuje ako kmeňový alebo tiež pňový výmladok. Niekoľko prvých rokov väčšinou nenesú tieto letorasty žiadne ovocie. Najčastejšie ich z ovocných stromov vytvárajú jablone, menej častejšie potom hrušky a najmenej kôstkoviny.
Príčinou tvorby vlkov je často nerovnováha v korune. Obzvlášť staré stromy si týmto „hovoria“ o zmladení a dá sa to brať aj ako signál, že je čas pristúpiť k omladzovaciemu rezu. Navyše stromom uberajú energiu, takže sa sadári snažia ich zbavovať. Bohužiaľ, tvorba vlkov je často mylne interpretovaná tak, že je potrebné z koruny odstrániť iba tieto vlky. Hlbšie túto problematiku opisuje pán Ing. Ondrej Dovala v článku Problematika vlkov v korunách ovocných stromov.
Ako sa vysporiadať s vlkmi v korune:
Pokiaľ ich tvorí starší strom, nie sú vlkmi najväčším problémom. Naopak, je z toho zrejmé, že by bolo dobré šetrne zmladiť korunu. Pokojne rez rozložte do viacerých rokov. Tvorba vlkov je totiž prirodzenou snahou stromov o zmladenie.
Pokiaľ už odstraňujete vlkov, je preto ideálna doba, pokiaľ sú výhonky ešte mladé a mäkké. Dobre sa vylamujú a rana po nich sa ľahšie zahojí. Najlepšie, ak sa vám to podarí do konca júna. Ak tento čas prešvihneme a minuloročných vlkov striháme, vytvorí sa tzv. spiace očká. Z tých sa potom vyrastú ďalšie letorasty a proces je potrebné opakovať.
Pokiaľ nájdete letorast, ktorý rastie do boku a má v korune priestor, môžete ho zachovať. Vodorovné výhonky nenarastú tak dlhé a následne založia kvetenstvo a budú plodiť.
Či už pestujete na záhrade stromčekové, alebo kríkové ríbezle, je potrebné ho na jar riadne prestrihať. Pozrite sa na video od pána pestovateľa Jana Urbánka, v ktorom ukazuje, ako strihať červené aj čierne ríbezle.
Niekoľko tipov:
Ríbezle sa nebojte zmladiť poriadne. Najlepšie plodí na nových výhonkoch.
Vetvičky, ktoré rastú do koruny a tie ktoré sa krížia vystrihnite.
Strihajte na vonkajší púčik.
Pokiaľ chcete ďalšiu rastlinu, nemusíte ju kupovať. Z odstrihnutých, zdravých výhonov si zrežte rezne. Ríbezle sa dobre ujíma.
Burinu máme tendenciu nazývať rastliny, ktoré rastú tam, kde nechceme. Na poliach, záhradách a hlavne záhonoch. Medzi najčastejšie rastliny, ktoré tak označujeme patrí napríklad pýr plazivý, pupenec, žihľavy alebo púpava. Ale je dobré brať do úvahy to, že hoci väčšinou rastú na nežiaducich miestach, množstvo burinných rastlín má široké využitie.
Dnes sa ale pozrieme, ako sa buriny zbaviť, alebo prinajmenšom čo najviac zamedziť jeho šíreniu, v prípade, že rastie tam, kde ho nechceme. Pritom nie je nutné používať chemické prostriedky, či záhony pracne okopávať a po zbere rýľovať. Medzi osvedčené metódy platí použitie kartónových krabíc. Ďalej príde k slovu konský hnoj, kompost a tiež mulčovanie, napríklad z čerstvo pokosenej trávy.
Príprava kartónových záhonov
Najjednoduchší spôsob, ako mať burinu pod kontrolou je zamedziť mu v prístupe k svetlu. To sa využíva najmä pokiaľ si môžeme dovoliť založiť nový záhon na mieste, kde sa predtým nič nepestovalo. Na takom stanovisku bude rásť napríklad spomínaný pýr, alebo púpava. Prvú vrstvu pri zakladaní záhona môže tvoriť odležaný hnoj. Nemusíte ho väčšinou kupovať, lepšie je obrátiť sa na chovateľa. Veľa ľudí, ktorí majú kone nevedia čo si s hnojom počať a radi vám ho za odvoz prenechajú.
Druhú vrstvu vytvorte z kartónov. Posháňajte kartónové krabice od tovaru a rozložte ich na zem. Pre lepšiu manipuláciu a založenie záhona pravidelného tvaru môžete menšie časti odrezať. Z kartónov strhnite lepiace pásky, tie v záhone nechcete, pretože by sa nerozložili. Potom jednotlivé kartóny naskladajte na celú plochu zamýšľaného záhona. Ideálne aby sa jednotlivé papiere prekrývali a nevznikali zbytočné medzery.
Pokiaľ je miesto zarastené burinou vrstva hnoja a kartónu zaistí, že sa k pôvodným rastlinám nedostane svetlo. Vďaka tomu začnú hynúť aj keď v prípade niektorých odolných druhov to môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Ohraničenie záhonov urobte napríklad drevených trámov. Môžete použiť aj tehly, alebo rovnako veľké kamene, ale vznikne tým nevýhoda pri obnove vrstvy z kartónov.
Záhony priebežne kontrolujte a malé rastlinky buriny vytrhnite už v zárodku. Najhoršia situácia nastane, keď taká burina stihne vykvitnúť a vysemeniť sa. Potom väčšina predchádzajúcej práce môže prísť navnivoč. Keď budete mať čas, pozrite aj pod listy. Niektoré semenáčiky sa tam dokážu skrývať a až zeleninu zožnete, dostali by šancu vyrásť.
Jak na plevel bez chemie podle Plodné zahrady
To je teda na pestovanie zeleniny bez burín. Avšak, ako sme už písali, burina nemusí byť len nutne zlá. Každá z rastlín má nejaké účinky, alebo využitie. U pýru sa naopak využívajú jeho podzemky na prípravu liečivého čaju. Ten pomáha s odstránením škodlivín z organizmu a uľavuje od problémov s kĺbmi. Púpava zase môže pomôcť od problémov s obličkami a močovými kameňmi. Horká chuť listov pomáha s trávením tým, že zvyšuje produkciu slín a žalúdočných štiav.
Je teda vidieť, že aj rastliny, ktoré pôvodne v záhone neplánujeme mať, nám dokážu priniesť úžitok. Ale tento návod vám môže poslúžiť, ak chcete, aby vám medzi pýrom vyrástla aj nejaká zelenina.
Batáty sú zeleninou, ktorá si získava na obľube. Často sa miešajú s klasickými zemiakmi napríklad pri príprave pečených zemiakov alebo hranolčekov. Jedná sa o hľuzy, teda podzemnú časť rastliny, povojnice batátovej. Pôvodne pochádzajú zo Strednej Ameriky, ale vypestovať si ich môžete aj u nás. Zrozumiteľný videonávod má na svojom Youtube kanáli eChaluparka.cz
Niekoľko tipov:
Sladké zemiaky vysádzajte až v druhej polovici mája
Pestovať ich môžete v riadkoch podobne ako zemiaky, alebo vo veľkej nádobe.
V našich podmienkach sa pestujú ako jednoročné rastliny, neprežijú mráz. Vo svojej domovine ale rastú ako trvalky.
Doprajte im úrodnú pôdu, obzvlášť, ak sú v nádobe. Potom ich nebudete musieť hnojiť.
Zberať môžete na jeseň, až prvé mrazíky spália listy.
Hľuzy vám bez problémov vydržia do budúcej jari, kedy si z nespotrebovaných zvyškov môžete vypestovať vlastné sadenice na ďalšiu sezónu.
Nasledujúce recenzie hodnotia striekaciu maliarsku pištoľ z Lidlu, model Parkside PFSA. Ten sa hodí na nástrek drobnejších predmetov i väčších plôch. Môžete ho použiť pri maľovaní izieb, alebo aplikácii vonkajších náterov. Za tým účelom som ho kúpil aj ja – bolo treba natrieť vonkajšie trámy domu novou vrstvou Luxolu a po pár dňoch natierania štetcom som si chcel prácu uľahčiť.
Pozrite sa ale aj na videorecenziu od Youtube kanála For Work and Fun, kde sa dozviete viac informácií.
Zhrnutie recenzie:
Táto striekacia pištoľ od Parkside je veľmi dobre použiteľná na drobnejšie maliarske a dielenské práce. Za obstarávaciu cenu 1199 Kč v čase písania článku dostanete solídny výrobok, ktorý bezproblémovo funguje.
Nádržka na farbu je vybavená zalomenou hadičkou tak, aby pištoľ dobre nasávala farbu aj v prípade, že je naklonená pod uhlom smerom k zemi.
Nastriekaná plocha nemá takú peknú štruktúru, ako napríklad po použití farby v spreji, ale s pištoľou sa zase lepšie pracuje. A výsledný efekt je úplne dostačujúci.
Rýchlosť nástreku je dobrá, urýchľuje to prácu, pokiaľ by ste inak museli používať štetec.
Výhodou je solídna konštrukcia a jednoduchosť čistenia po použití. Práve čistenie môže byť niekedy u striekacích pištolí oriešok, treba sa mu po práci venovať dôkladne, aby nikde nič nezaschlo. Pištole a všetky jej časti idú po použití vyčistiť naozaj dobre, len tomu bude zodpovedať spotreba riedidla.
Striekacia pištoľ je vybavená nádržkou s objemom 1000 ml a maximálna uvedená viskozita použitej farby je 70 DIN.
Výrobok je dodávaný v praktickom kufri pre lepšiu prepravu.
Ako zistiť viskozitu/správnosť nariedenia používanej farby?
Väčšina farieb má na sebe odporúčané riedenie pre jednotlivé druhy aplikácie, ako natieranie štetcom, valčekom alebo práve pištoľou. Skontrolujte preto etiketu a dozviete sa, ako ktorú farbu riediť. Na použitie v tejto pištoli je maximálna viskozita 70 DIN. Tú je možné po zriedení zmerať vďaka priloženej odmerke. Naplňte ju pripravenou farbou a stopujte čas, ktorý uplynie, kým farba z odmerky úplne vytečie. Tento čas by práve nemal presiahnuť 70 sekúnd na použitie v uvedenej striekacej pištoli.
V dobe písania článku Lidlom dodávaná sada Parkside PARKSIDE PFSA 20 Li A1 obsahuje:
striekacia pištoľ PARKSIDE PFSA 20 Li A1
2 trysky o rôznych priemeroch (Ø 1,8 mm a 2,6 mm)
odmerka na zmeranie viskozity farby
čistiaca ihla a kefka
náhradný vzduchový filter
Pozor, sada neobsahuje: akumulátor potrebný na prevádzku, nabíjačku
Níže se můžete podívat ještě na další recenzi, video je ale pouze s automatickými českými titulky. Je v něm vidět rychlost nástřiku větší plochy stejnou pistolí. Jedná se o stříkání interiérových dveří.
Japonská vŕba, niekedy sa jej tiež hovorí celolistá, sa dá zaobstarať buď na kmienku, alebo v kríkovej forme. Vyberte si tvar, ktorý sa hodí na miesto, kde ju plánujete vysadiť. Krová forma je vhodnejšia napríklad do okrasných živých plotov. Vŕba na kmienku zase krásne vynikne ako solitér uprostred záhrady. Kmienok býva vrúbľovaný vo výške 1 – 1,5 metrov nad zemou.
Ako už názov napovedá, rastlina pochádza z Japonska. Do Európy začala byť dovážaná v 70. rokoch a rozšírila sa tu ako obľúbená okrasná rastlina. Zásluhu na tom má holandský botanik Harry van de Laar. Niekedy je možné vidieť aj variant „pendula“ teda, previsnutý tvar.
Je veľmi atraktívna a ľahko dostupná. Kút záhrady, do ktorého ju vysadíme dokáže úplne rozžiariť. Na tom majú hlavnú zásluhu listy. Najprv sú zelené s bielym melírovaním, ktoré pripomína melíry. Neskôr začínajú ružovieť a na jeseň opadajú. V zime potom na vŕbe bez lístia vynikne farba červenohnedá farba vetiev.
Ako teda japonskú vŕbu pestovať?
Pri výsadbe rastline vyberte slnečné stanovište. Vsádzať môžeme od marca do mája alebo potom na jeseň. Jesenné mesiace vhodné na výsadbu sú september až november.
Vhodná je hlinitopiesočnatá pôda ideálne na stanovisku, ktoré príliš nevysychá.
Mladé kríky sa nebojte veľmi zastrihnúť. Priamo po výsadbe im to pomôže so zakorenením, keď korene nebudú musieť vyživovať takú veľkú časť rastliny. Ako postupne porastú, budú vďaka zastrihávaniu vyháňať bočné výhony. Tie zaistia, že kríky budú pekne husté.
Pre strih starších vŕb je vhodné predjarí. Než začnú pučať pučať, zakraťte vetvy na spodných 4-5 očiek.
Pri strihaní používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice. Zastrihnuté vetvičky si môžete nechať a pomocou nich vŕbu namnožiť rezkovaním. Stane sa aj to, že budete vŕbu musieť strihať dvakrát ročne. Okrem jarného rezu môžete aj v lete zakrátiť nové prírastky.
Odstrihnuté rezne dajte do fľaše s vodou a nechajte ich zakoreniť. Vodu pravidelne meňte. Zhruba v júni budú korienky dostatočne silné a môžete ich presádzať do kvetináčov. Pri predpestovaní sadenice dostatočne zalievajte – tak ako každá vŕba, aj tak japonská má rada dostatok vlahy.
Pokiaľ vám vŕba prospieva a začne trošku prerastať, bolo by strihanie nožnicami náročné. V takej chvíli príde k slovu elektrický plotostrih.
Pěstování japonské vrby podle eChaluparka.cz
Japonská vŕba nie je náchylná na napadnutie škodcami alebo chorobám. V našich podmienkach je plne mrazuvzdorná. Cez zimu ale aj počas roka však môže trpieť nedostatkom vlahy. Aj preto je lepšie vybrať dostatočne vlhké stanovište. Pokiaľ také v záhrade nemáte, bude potrebné ju občas zaliať. Cez leto by to malo byť aspoň raz týždenne, ak prídu extrémne horúčavy, zalievajte pokojne častejšie.
Kderavosť listov broskýň sa prejavuje na jar a spoznáme ju ľahko – listy sa nerozvinú, ale zostanú čiastočne „zrolované“ a objavia sa na nich typicky žlté, alebo červenkasté škvrny a pľuzgiere. Nepekný vzhľad listov by samozrejme nebol až taký problém, horšie je, že broskyne sa týmto ochorením vysiľujú a to môže viesť k nižším výnosom, alebo aj skráteniu životnosti stromov.
Pokiaľ je totiž broskyňa napádaná kučeravosťou každoročne, obmedzí to jej schopnosť vytvárať kvetné púčiky a tým pádom klesne úroda. Predčasné zhadzovanie listov, ktorým sa bráni potom môže viesť až k úhynu stromu. Napadnuté broskyne sú tiež náchylnejšie k ďalším chorobám av neposlednom rade sa horšie vysporiadajú aj s klimatickými podmienkami. Preto sa kučeravosťou snaží bojovať čoraz viac pestovateľov. Bohužiaľ, je potrebné priznať, že neexistujú osvedčené a preukázateľne funkčné postupy, ktoré by nezahŕňali chemický postrek.
Kaderiavé listy broskyne po zanedbanom jarnom postreku
Čo kučeravosť spôsobuje?
Ochorenie má hubový pôvod, príčinou je pľuzgierika broskyňová, latinsky Taphrina deformans. Má aj ďalšie názvy ako palcatka broskyňová alebo kučeravka zhubná. Akonáhle sa raz dostane na stromček, prezimuje na kôre av šupinách púčikov a na jar sa opäť môže naplno prejaviť. Aktivita huby stúpa s teplotou a šíriť sa môže už od 7 °C. So stúpajúcou teplotou i vlhkosťou teda stúpa aj riziko nákazy našich stromov. Príznaky napadnutia sa môžu niekedy zameniť s napadnutím voškami.
Vplyv na úrodu broskýň
Napadnuté broskyne sa bránia samé tým, že infikované listy počas leta zhodia. To ale zmenší listovú plochu stromčeka. Pokiaľ teda zároveň s napadnutím vykvitol a potom nasadil plody, ich výživa bude náročnejšia. Tým pádom aj plodov bude menej, môžu byť rôzne deformované, alebo malé a nekvalitné.
Chemické postreky
Ak sa rozhodneme striekať broskyne proti kučeravosti, treba na to myslieť už zavčas z jari. Používajú sa hlavne fungicídy na báze medi. Predtým obľúbený Kuprikol nemá v čase písania článku predĺženú licenciu na výrobu. Nahradiť ho možno napríklad fungicídmi Zdravá broskyňa od AgroBio Opava Plus alebo Kderavosť stôp od výrobcu AgroCS.
Zdroj videa: AgroBio Opava
Kedy je najlepšie vykonávať postrek proti kučeravosti?
Pre účinnosť postreku je načasovanie kľúčové. Broskyne striekame dvakrát. Raz na jar a potom na jeseň. Konkrétne doby postrekov ale závisia na teplotách.
Jarný postrek
Ten má za cieľ likvidovať špongiu predtým, než sa prezimujúce štádiá dostanú do púčikov. Na jar teda striekajte v období ich nalievania. Či už sú príznaky kučeravosti vidieť, je na jarný postrek neskoro. Potom môžete len otrhaním listov spomaliť postup nákazy.
Huba začína byť aktívna, pokiaľ teploty stúpnu nad 7 °C. Ak celková doba od 1. januára, po keterou bolo teplejšie ako oných 7 °C prekročí 100 hodín, je čas na prvé ošetrenie. Niekto ako pomôcku používa ker liesky. V kľúčovom období sa totiž väčšinou na lieskach objavujú jahňady. Pokiaľ ju teda máte v záhrade, je možné ju využiť ako indikátor vhodnej doby na jarný postrek.
Hube a jej šíreniu prospieva vlhko v období pučenia. Pokiaľ je k tomu ešte mierna zima, stromy začnú pučať skoro a infekčné obdobie sa predlžuje až na 6 týždňov. Za takých podmienok môže byť nutné postrek opakovať. Naopak po tuhých zimách broskyne raší neskôr a infekčné obdobie sa skracuje na 2 – 3 týždne.
Jesenný postrek
Ak ste premeškali jesenný postrek, v lete na kučeravé listy už striekanie nemá zmysel. Počkajte na jeseň, keď stromčekom opadajú listy. V takom období je huba na kôre, kde prečkáva zimu. Proti fungicídom je potom zraniteľná a postrek je účinný. Opadané listy potom nenechávajte ležať pod stromom, zhrabnite ich a spáľte na ohnisku.
Harmonogram postrekov proti kučeravosti
1. Jarný postrek, keď sa nalievajú púčiky. (február, marec, apríl – nutné vypozorovať)Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
2. Jarný postrek v dobre pučaní listov (7 až 10 dní po prvom postreku)
3. Jesenný postrek po zhodením listov
Kedy postrek neaplikovať V čase kvitnutia, zrelosti plodov, na už kučeravé listy. V tomto období je huba vo vnútri stromu a postrekom ju nemožno nijako ohroziť. Je potrebné počkať do jesene.
Prírodný postrek proti kučeravosti (šalvia, praslička, cesnak)
Komerčne vyrábaný postrek bez chémie je potrebný BioPlantellaNatur. Obsahuje prasličku rolní rolní a môžete ho vyskúšať, pokiaľ nechcete broskyne ošetrovať chémiou. Ďalšou možnosťou sú doma vyrobené postreky práve z prasličky, šalvie alebo cesnaku.
Domácí postřik ze šalvěje
Podporné metódy ochrany broskýň proti kučeravosti
Vysadenie chrenu pod broskyňu. Chren sa často odporúča ako permakultúrny prostriedok chrániaci stromy pred kučeravosťou. Bohužiaľ sa ukazuje ako neúčinný. Pán Svoboda na svojom webe prirodnizahrady.cz uvádza: „Pred troma rokmi som pod broskyňu s viditeľnými príznakmi kučeravosti vysadil niekoľko rastlín chrenu. Kderavosť síce na jeden rok zmizla, ale v nasledujúcich rokoch sa vrátila späť. Ani po troch rokoch udržovania tejto polykultúry sa mi nepodarilo ju zvrátiť. Ba naopak, vyzerá to, že napadnutie sa stupňuje a strom začína odumierať. Možno ale nemám tú správnu odrodu chrenu. Možno som chrenov vysádzal málo. Možno by bolo treba pretvoriť všetku plochu pod celou korunou stromu na chrenisko, aby sa dostavil znateľný účinok.“ Zdroj: www.potravinovzahrady.cz/kaderavost-broskvoni-7-nezarucenych-tipu-ako-sa-ju-nebranit-bez-chémie
Priebežné prihnojovanie Ochorenie stromčeka oslabuje a uberá im silu. Dochádza k zhadzovaniu napadnutých listov a tvorbe nových. Preto je dobré rast nových listov podporiť prihnojením dusíkatými hnojivami, prípadne trochou odležaného hnoja. Broskyne tiež potrebujú dostatok vápnika. Aj ten im môžete dodať, či už priamou formou alebo napríklad v podobe dreveného popola.
Slnečné a vzdušné stanovište aj koruna Broskyňám všeobecne vyberáme v záhrade miesta s dostatkom slnka. Pomôže ale aj to, keď bude na stanovišti dostatočne prúdiť vzduch. Ďalším faktorom je aj rez broskýň. Pokiaľ je prevedený správne, zostáva koruna presvetlená a slnečné lúče sa dostanú takmer ku všetkým listom.
Pestovanie odrôd odolných voči kučeravosti Niektoré odrody vykazujú väčšiu rezistenciu voči kučeravosti, než iné. Medzi tí odolnejšie patria napríklad: Májový kvet, Primissima Delbard, Dorchester alebo Redwin.
Použitie parazitických húb Huby rodu Trichoderma parazitujú na iných hubách a môžu tak pôsobiť ako relatívne účinná, nechemická ochrana proti kučeravosti. Z USA je dostupný produkt s obchodným názvom Rootshield, ktorý tieto huby obsahuje. Na našom trhu sa potom v posledných rokoch objavil Polyversum Biogarden, zvaný tiež Chytrá huba. Ten obsahuje mikroparazitickú špongiu Pythium oligandrum, ktorá napáda ostatné huby žijúce na stromčekoch a likviduje ich. Vzhľadom na organický charakter prostriedku by mohlo ísť o dobrý a nechemický spôsob, ako rastliny ochrániť. Osobne vyskúšaný ho ale zatiaľ nemám.
Green cucumber growing in field vegetable for harvesting.
Vrúbľovanie uhoriek na tekvicu pomáha zvyšovať odolnosť pestovaných rastlín. Tekvica je oveľa odolnejšia, než rastlina uhorky. Preto sa využíva jej podnož. To isté platí napríklad pri melónoch. Tiež budú mať robustnejší koreňový systém a mali by byť aj odolnejšie voči chorobám. Dnešný návod je z Youtube kanála Zahradničení s Mirou.
Vres obyčajný, latinsky Calluna vulgaris je jediným zástupcom rodu vres. Latinský názov Calluna je odvodeninou z gréckeho výrazu „na zametanie“. Vres sa totiž používal ako rastlina na výrobu metiel. Jeho ľudové názvy sú napríklad: brasa, bres, chvojčina, ginek, bresniak alebo suchotinka.
Ide o nízky ker, ktorý väčšinou dorastá do výšky okolo 20 – 60 cm. Je rozšírený po takmer celej Európe a Malej Ázii. Na mnohých miestach je dôležitou potravou pre väčšie zvieratá, ako sú jeleňovité, alebo rôzne druhy divo žijúcich oviec. Rastliny vresu dokážu títo sudokopytníci vyhrabávať aj pod snehom a najmä v severských oblastiach im pomáhajú prežiť krušné zimy.
Ako vres pestovať?
Vyberte mu správny substrát. Vres patrí medzi rastliny, ktoré milujú kyslú pôdu. Tá by teda mala mať pH nižšie ako 5. Obyčajný substrát pre izbovky by mu teda nesvedčil. Pôdu na vres môžete namiešať z rašeliny, piesku a zeminy.Ideálny pomer je 3 : 2 : 1. Vyhovovať bude aj zemina, ktorú kúpite na pestovanie čučoriedok a brusníc. Ak ho sadíte von, dobré sú stanovištia blízko azaliek, rododendronov, alebo ihličnatých stromov.
Vres nie je úplne suchomilnou rastlinou, aj keď v prírode to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Rastie na slnečných miestach, kde má dostatok slnečných lúčov. Pretože sú ale jeho domovom rašeliniská, ktoré bývajú stále vlhké, ani jemu vlhká pôda nevadí. Nesmiete ho ale prelievať. Vo veľmi premokrenom substráte začnú korene uhnívať a napádajú ich huby alebo plesne. Pokiaľ ste si ho práve priniesli domov, presaďte ho do väčšieho kvetináča a na dno dajte drenážnu vrstvu z drobného štrku, alebo keramzitu. Až potom môžete vrstviť zeminu.
Pri zalievaní nepoužívajte tvrdú vodu. Vres je totiž citlivý na vápnik a práve ten tvrdá voda často obsahuje. Ak nemáte inú možnosť, než zalievať vodou z vodovodu, ktorá u vás tvrdá možno je, nechajte ju aspoň 24 hodín stáť a až potom použite na zalievanie.
Nebude mu robiť dobre ani suchý vzduch a horúco panelákových bytov. Pokiaľ nemáte záhradku a chcete si napriek tomu urobiť vresom radosť, pestujte ho v kvetináči na balkóne. Tam môžete nádoby na zimu obaliť netkanou textíliou, aby rastliny tak nevymrzli.
V rašeliniskách sú pôdy chudobné na živiny, takže vres nemusíte príliš hnojiť. Pomôže mu mierne prihnojenie v čase kvetu, ale pozor: opäť by sa malo jednať o hnojivo, ktoré neobsahuje vápnik.
Stříhání vřesu podle Home in Cube
Strihanie vresu
Na strih sa vrhnite v predjarí predtým, než začne príliš rásť. Ako vždy používajte ostré a čisté záhradnícke nožnice.
Vresy sa nebojte strihať veľa Keď ich strihať nebudete, po niekoľkých rokoch bude z kompaktného pekne kvitnúceho kríka trs s holými vetvičkami a minimom kvetov. Staršie výhony totiž kvitnúť prestávajú. Na každom výhone nechajte pár zelených vetvičiek.
Hlbokým rezom docielite to, že kríky pekne obrazia a začnú poriadne kvitnúť.
Plot nemusí byť len z pletiva, alebo planiek. Prečítajte si, ako oddeliť pozemok, ukryť sa pred zrakmi susedov a ešte žať hromady plodov.
Ideálnou cestou k tomu je vysádzať jedlý živý plot. Teda plot, ktorý bude tvorený takými druhmi, z ktorých máme ďalší úžitok v podobe ovocia, alebo iných častí rastliny, ktoré by sme mohli žať. Pri výsadbe myslite aj na ostatné živočíchy. Včelám pomôže výsadba medonosných rastlín, husté kríky zase poskytnú úkryt a miesto na hniezdenie vtákom. Tí tiež ocenia potravu v podobe semien a bobúľ.
Druhy vhodné do živých plotov:
Každá drevina bude mať v živom plote trochu inú funkciu. Ich kombináciou potom vznikne krásny plot, ktorý poskytuje celoročný úžitok.
Muchovník (Amelanchier)
Hodí sa do tých plotov, ktoré necháte voľne rásť aj tých, ktoré občas strihnete. Rez totiž znáša dobre. Na jar má krásne kvety, v lete bude plodiť fialové bobule, na ktorých si pochutnáte najlepšie pekne z kríka rovno do úst. Pokiaľ vás nepredbehnú kosáci. Na jeseň plotu dodá oranžovo-červený háv, takže ak ich vysadíte viac, susedové tuje závistí zozelenajú.
Žeriav čiernoplodý (arónia)
Arónia, čiže čierne jarabiny sa dajú zaobstarať ako kríky, alebo aj vrúbľované na kmienku. Kvitne drobnými bielymi kvetmi a plodí tmavo fialové až čierne malvičky. Tie sa hodia do ovocných štiav, kompótov, alebo ich možno využiť ako prírodné farbivo. Krík nie je náročný na pôdne podmienky, ani na zálievku.
Drieň obyčajný (Cornus mas)
Do suchších a kamenistých častí pozemku, ktoré potrebujú oplotiť sa hodí drieň. Je nenáročný, takže si také miesta v pokoji zaberie a bude plot zdobiť žltými kvetmi. Koncom augusta z neho budete žať pekné červené plody – drienky. Hodí sa do zavarenín, kompótov alebo na prípravu sirupov.
Josta (Ribes nidigrolaria)
Ďalší z rastliny, vďaka ktorej váš plot bude nielen skvele vyzerať, ale aj chutiť. Joste sa darí na slnku av miestach s dostatkom vlahy. Dobre sa odrezáva, takže až kúpite prvých pár kríkov, môžete ich ľahko ďalej množiť, podľa toho, ako budete plot predlžovať.
Čerešne, višne, jablone a slivky, prípadne špendlíky
Ovocné dreviny rozhodne nájdu v živom plote uplatnenie. Režte ich skôr len občas a veľmi si s tým hlavu nelámte – pokiaľ sú v živom plote, nie sú potrebné “ideálne” formy, o tie sa môžeme snažiť inokedy. Tu ich nechajte, nech si rastú, ako vedia. Bujnosť sa hodí a nemusí to ani byť ušľachtilé odrody. Môže sa jednať aj o plánky. Ich plody aspoň ochutnajte a pokiaľ by vám nešli k dúhu, poskytnú potravu vtákom. Z kôstok možno vyklíčia nové semenáčiky, ktoré potom zahustí plot, alebo poskytnú vitálne podnože na vrúbľovanie.
Vínna réva
Ak máte v plote nejaké urastenejšie stromčeky, ktoré by poslúžili ako opora, koly, planky, alebo kus múrika, po ktorom by sa mohla pnúť, zasaďte vínnu révu. Jej veľké listy zaistia, že v lete bude srkz plot ťažké k vám nazrieť. A ešte zožnete hrozno. Réva má rada teplo, takže voľte chránenú stranu pozemku, ideálne orientovanú na juh. Naopak nie je príliš náročná na vodu, poradí si aj na suchších stanovištiach.
Ďalšie vhodné druhy:
Lieska obyčajná, bez čierny, rakytník rešetliakový, zimolez kamčatský, maliny, černice, minikivi, alebo napríklad aj chmeľ. Toľko, aby to hodilo na várku domáceho čapovaného piva, ho v plote asi nevypestujete, ale nevadí. Jeho mladé výhonky sa totiž upravujú ako špargľa a patria medzi najdrahšie zeleniny na svete.
