Rez jabloní je téma mnohých diskusií. Prinášame návod od skúseného pestovateľa, pána Jána Urbánka, ovocinára zo Židlochovíc. Točia na Youtube jedny z najpoučnejších videí na túto tému u nás, takže nie je nutné niečo pridávať.
Preto len malý súhrn v bodoch:
Nielen jablone, ale všetky stromčeky režeme ostrými, čistými nožnicami.
Pred samotnou výsadbou môžeme zakrátiť korene. Odstrihneme tie zaschnuté, alebo nahnité.
Nenechávame dlhý „čapík“, striháme vetve tesne nad vybraným očkom.
Väčšie rany ošetríme štepárskym voskom, alebo balzamom.
Jarný rez jabloní podľa pána Urbánka – od výsadby až do pätnásteho roku.
Podnožie pri stromčekoch rozumieme rastliny, ktoré sa použijú na ďalšie pestovanie okrasných a ovocných stromov či rastlín. Využívajú sa teda na očkovanie alebo vrúbľovanie inej rastliny tak, aby došlo ku kombinácii ich vlastností. V prípade ovocných stromov tak podnože silne ovplyvňujú ich rast, veľkosť, dobu, kedy nastúpia do plodnosti a celkovú dĺžku života stromu. Medzi ďalšie vlastnosti, ktoré podnož definuje patrí pri stromoch napríklad mrazuvzdornosť, alebo schopnosť prospievať v rôznych druhoch pôd. Preto by sa typ podnože mal vyberať s ohľadom na stanovište, v ktorom stromček plánujeme vysadiť.
Podnože sa v škôlkach množia generatívne, alebo vegetatívne. V prípade generatívneho množenia sa jedná o pestovanie zo semena, kedy je výsledkom semenáč. Vegetatívne množenie ponúka viac možností a delí sa ďalej na vegetatívne množenie, kedy sa získavaný materiál oddeľuje od materskej rastliny až po zakorenenie. Sem patria: hríženie, delenie, kopčenie, odkopky a odnožovanie. Pokiaľ dochádza k oddeleniu rastlinného materiálu ešte pred jeho zakorenením, jedná sa o jeden z nasledujúcich typov: bylinné rezne, drevité rezne, koreňové rezne.
Podnože používané na pestovanie jabloní
Zakrpatené: M27 – pôvodom z Anglicka, veľmi slabý rast, vhodná na vrúbľovanie bujnejšie rastúcou odrodou (pre tvary ako šité vreteno), pri vrúbľovaní slabo rastúcej odrody bude vhodná na pestovanie v kvetináčoch a iných nádobách
Slabo rastúce: M9 – pôvodom z Anglicka, náchylnosť voči múčnatke a chrastavitosti je stredná, skôr citlivá na sucho a kvalitu pôdy, vyžaduje oporu pri pestovaní, skorý nástup do plodnosti
M26 – pôvodom z Anglicka, rastie slabo až stredne bujne, odolná voči mrazom a dobre znáša horšie pôdne podmienky, vyžaduje oporu najmä v prvých rokoch, ovocie na ňu môže dozrievať o niekoľko dní neskôr v porovnaní s inými podnožami, odolná voči vlnatke
P60 – pôvodom z Poľska, podnož, ktorá rastie skôr slabo, dobre odoláva mrazom, hodí sa do suchších pôd, naopak zle znáša pôdy premokrené a ťažké slabo rastúce, vyžaduje oporu
J-OH-A – stredne náchylná na chrastavitosť a múčnatku, naopak je veniec áchylná na vlnatku krvavú a šarlach
Stredne rastúce: M7 – pôvodom z Anglicka, rastie stredne bujne, dobre odoláva mrazu, nie je náročná na pôdne podmienky a pri pestovaní nevyžaduje oporu
P14 – pôvodom z Poľska, stredne bujne rastúci (o niečo bujnejší, než M26, obzvlášť zo začiatku), nie je náročná na pôdu, vykazuje strednú odolnosť voči múčnatke a šarlachu, opora nie je nutná
MM106 – pôvodom z Anglicka, stredne bujne rastúci, vytvára rozložitejší koreňový systém, čoskoro nastupuje do plodnosti, dobre odoláva mrazu, hodí sa aj do vlhších a kamenistých pôd
B118 – stredne bujne rastúca, dobre mrazuvzdorná, vhodná do chudobnejších a suchších pôd, podobné vlastnosti majú aj podnože M27, J-OH-A alebo J-TE-E až J-TE-H
Antonovka – stredne až bujne rastúce podnož, tvorí relatívne robustný koreňový systém, dobre odoláva mrazu a hodí sa do vyšších a drsnejších polôh
Bujne rastúce: A2 – pôvodom zo Švédska, bujne rastúce podnož, tvorí väčší koreňový systém a dobre odoláva mrazu, nie je náročná na pôdne podmienky, neskorší nástup do plodnosti
Jabloňový semenáč, „planá“ jabloň– generatívne množená podnož (zo semien), výborne kotví v pôde, obzvlášť ak by sme sa ju rozhodli navrúbľovať na pôvodnom stanovisku, vyksadzuje bujný rast, neskorší nástup do plodnosti, nie je náročná na pôdne podmienky.
Podnože na pestovanie hrušiek:
Kduloň MA– táto podnož rastie slabo, je dosť odolná voči chorobám, pomáha vylepšiť kvalitu i veľkosť plodov, hodí sa skôr do výživných pôd
Kdouloň S1 – pôvodom z Poľska, táto podnož rastie tiež slabo, nie je náchylná k nádorovosti koreňov, naopak tvorí silný konrenový systém, vďaka tomu ani nie je náchylná na sucho, skorý nástup do plodnosti, plodí bohato, vyžaduje oporu
Hrušňa Kirchensaller – podnož ktorá rastie bujne, nie je náročná na pôdu, má dobrý vplyv na veľkosť plodov
Semenáč – veľmi bujne rastúce podnož, dobre odolná mrazu, nenáchylná k chorobám, nie je náročná na pôdne podmienky, hodí sa aj do vyšších oblastí, vytvára mohutnejšiu koreňovú sústavu
Hrušňa kaukazská (Caucasica) – druh hruškového semenáča, bujne rastúci, dobre znáša aj suchšie pôdy, dobre odolná mrazu
Podnože na pestovanie sliviek:
St. Julien – jedná sa o slabo rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti a plodí bohato, nepodrastá, ale je ciltivejšie na suché pôdy
Ryngle zelená – stredne bujne rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti, odolná aj v ťažších pôdachá, tvorí silný koreňový systém
Wangenheimova – tiež stredne bujne rastúce podnož, vytvára plytší koreňový systém, vhodná do do výživných pôd, naopak sa príliš nehodí do suchých a piesočnatých lokalít, čoskoro nastupuje do plodnosti
Alycza – bujne rastúca podnož, tvorí silný koreňový systém, nenáročná na pôdne podmienky
Myrobalán – bujne rastúca podnož, nie je náročná na pôdne podmienky, tvorí skôr silný koreňový systém, môže podrastať
Podnože na pestovanie čerešní a višní
Maxma – je sa o zakrpatené rastúce podnož, nie je náročná na pôdne podmienky a hodí sa aj do vyšších poloch, stromčeky na tejto podnoži narastú do výšky okolo 2 m
Gisela 5,6 – slabo rastúce podnož, slabší rast o 40 – 60%, hodí sa do výživných pôd, korenie plytko, takže nutná opora, dobre odoláva mrazu, poskytuje kvalitné plody, hodí sa do živých plotov
Colt – stredne bujne rastúce podnož, často k dostaniu v našich záhradníctvach, dobre odoláva mrazu, čoskoro nastupuje do plodnosti a plodí bohato, nie je náročná na pôdne podmienky
Mahalebka – bujne rastúce podnož, hodí sa aj do náročnejších podmienok, dobre znáša nedostatok živín, kamenistej pôdy, alebo prísušok, ak má viac živín, rastie bujnejšie, odolná voči mrazom, niekedy sa jej tiež hovorí „turecká čerešňa“
F12 – bujne rastúce podnož, tvorí silnejší koreňový systém, znáša ťažšie pôdy, ale nie tie premokrené, dobre vzdoruje mrazom
Čerešňový semenáč/vtáčnica – bujne rastúce podnož, hodí sa do rôznych druhov pôd, odolná, tvorí silný koreňový systém, netrpí klejotokom.
Podnože na pestovanie broskýň, nektáriniek a marhúľ
St. Julien – slabo rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plonosti, plodí bohato, nepodrastá, je ciltivá na sucho
Wavit – slabo rastúce podnož, vyselektované z odrody Wangenheimova, redukuje rast o 40 – 50%, hodí sa teda pre menšie pestovateľské tvary, prospieva v bohatších pôdach, skorý nástup do plodnosti
Pumiselect – slabo rastúce podnož, redukuje rast o 50%, vhodná do pôd s dostatkom živín, neznáša premokrené pôdy, nutné pestovať s oporou
Ryngle zelená – stredne bujne rastúce podnož, čoskoro nastupuje do plodnosti, hodí sa do ťažších pôd v ktorých dokáže vytvoriť silnejší koreňový systém
Montclar – táto podnož rastie stredne bujne, tvorí kvalitný koreňový systém, stromčeky na tejto podnoži nevyžadujú oporu a odolávajú mrazu aj suchu
Rubira – stredne bujne až bujne rastúce podnož, tvorí kvalitný koreňový systém, stromčeky nevyžadujú opory, podnož má dobrý vplyv na veľkosť plodov
Wangenheimova – stredne bujne rastúci, má plytší koreňový systém, vhodná do dobre živených pôd, nevhodná do suchých a ľahkých pôd, skorý nástup plodnosti
Adesoto – bujne rastúce podnož, tvorí silný koreňový systém, dobre rastie aj v suchších, ílovitých alebo vápencýh pôdach, plodí pevné ovocie
Rakoniewická – druh broskyňového semenáča, bujnejšie rastúci, dobrý koreňový systém, odolná kučeravosti
Semenáč – bujnejší rast, dobre odolná voči mrazu, silný koreňový systém
BVA – generatívne množený broskyňový semenáč, bujnejší rast, dobre odolná voči mrazu
Mandloň – podnož s bujnejším rastom, vhodná aj do menej úrodných pôd, stromy tvoria väčšiu korunu
Tiež vám príde, že existuje súvislosť medzi bujnosťou rastu a uvádzanou odolnosťou podnožia voči chorobám a tolerancií k menej kvalitným pôdam? Je to tak. Bujne rastúce podnože a obzvlášť semenáče patria medzi podnože najodolnejšie. Viaže sa k nim aj dlhovekosť. Stromy na semenáčových podnožiach sa dožívajú zďaleka najvyššieho veku, zatiaľ čo tie na slabo rastúcich podnožiach môžu byť záležitosťou iba na 10 -20 rokov. Nevýhodou semenáčov môže byť pre niekoho veľký vzrast, s ktorým sa treba počítať pri výsadbe. Pokiaľ chcete na takejto podnoži strom sadiť, vezmite do úvahy vhodný spôn (vzdialenosť od ostatných stromov, prípadne predmetov, domov, atď.)
Ukážka rezu podnožia tzv. na ostro (Jedná sa o jarný rez po ujatí očiek):
Zdroje: Adobe Stock, www.ovocne-stromky.cz, www.ovoce.hlucinsko.eu, www.zahradnictvikruh.cz/prehled-podnozi-pro-ovocne-stromky-pg24.php, Youtube kanál Marek Trávníček
Černice (latinsky Rubus), rovnako ako maliník pochádza maliník z čeľade ružovitých. Patrí aj do rovnakého druhu – ostružiník. Ale pozor – druh černíc je zložitá téma a botanika má dokonca vlastnú disciplínu, ktorá sa skúmaniu týchto rastlín venuje. Odbor sa nazýva batológia.
Tieto dve rastliny sú si teda veľmi blízke a na rez maliníka sa môže pozrieť v tomto článku. Rastlina samotná je najčastejšie ker, ktorý prvý rok vyženie niekoľko výhonov. Tie ešte neplodia, ale druhým rokom z paží listov vyrastú kratšie výhony, ktoré ponesú kvety aj vytúžené ovocie. Plody černice, ktoré dobre poznáme ako černice sú, z pohľadu botaniky, súplodia malých kôstkovičiek.
Vo voľnej prírode je černica často pionierskou rastlinou, kedy zarastá okraje lesa i lesných ciest, ale aj voľné miesta na rúbaniskách vzniknuté výrubom stromov, alebo požiarom. Vyhovuje ji dostatok slnka a rastie tak bujne, že často zadusí aj mladé semenáčiky stromov. V slovenských záhradkách sú najčastejšie pestované tieto odrody: Čačanská beztrná, Navaho, Helen, Thornfree, alebo Wilsonova.
Ako teda černicu strihať pre čo najlepšiu úrodu?
Ostružina najviac plodí na dvojročnom dreve. Prvá časť rezu sa teda robí tak, že odplodené dvojročné výhony odstrihnete a to všetky. Berte ich až pri zemi.
Strihať ich môžete hneď po zbere. Niekto staré výhony necháva ako pomyselnú ochranu rastliny proti mrazu. Avšak ten efekt je minimálny, alebo skôr žiadny. Ak naozaj chcete čakať až na zimu, alebo skorú jar môžete. Húština černíc, ktorým opadajú listy, rovnako ako okolitým rastlinám, bude razom prehľadnejšie. Vy tak budete mať lepší prehľad o tom, koľko výhonov váš čaká odstrihnúť.
Jednoročné výhony je dobré zakrátiť. Dorastajú v niektorých prípadoch aj 4-5 metrov dĺžky. To potom spôsobuje, že po celej dĺžke rastlina nasadí kvety a potom aj plody, ale úroda býva malá. Také množstvo plodov totiž nedokáže ostružiník dostatočne vyživiť. Tieto černice sú tiež náchylné na plesnivenie, obzvlášť pokiaľ v čase zrenia panuje daždivejšie počasie. Takéto preplodenie sa rezom eliminuje.
Skráťte teda prúty na cca 2-3 metre. Záležať bude či ich chcete nechať voľné, alebo ich vyviazať k pripravenej konštrukcii. Podľa toho určíte ich dĺžku.
Niektoré z výhonov môžu mať bočnú obrosť. Tieto bočné výhony skracujte tiež. Pokojne stačí ponechať 2-3 očká. Z tých vyrastie pár kvetenstiev, ktoré krásne zaplodia a budú mať aj dostatok slnka.
Rez černice pre bohatú úrodu
Úrodu černíc najlepšie spotrebujte rovno. Ide o zdravú pochúťku, pretože obsahujú veľké množstvo bioflavonoidov. Tieto látky pôsobia ako dôležité antioxidanty s pozitívnym účinkom predovšetkým na naše cievy. Černice tiež obsahujú vitamín C, horčík, železo, draslík a nezanedbateľné množstvo vlákniny. Uvádza sa, že pomáhajú znižovať vedľajšie účinky ožarovania pri chemoterapii.
Pokiaľ ich budete mať toľko, že ich bude treba spracovávať, ponúkajú sa tieto možnosti: Zavareniny a kompóty. Do kompótov je lepšie dávať tie väčšie a tvrdšie plody. Hodí sa do koláčov aj bublanín a okrem toho krásne dozdobí cheescake, alebo muffiny. Pripraviť z nich môžete aj ovocný sorbet alebo domácu malinovku a vďaka ostrejšej chuti výborne doplnia šaláty.
Záhradná kanadská čučoriedka, latinsky (Vaccinium corymbosum) je obľúbený ker, ktorý nám dáva chutné plody bez toho, aby sme pre nich museli do lesa. Preto sa hojne rozšíril v našich záhradkách. Patrí do čeľade vresovitých a dostal sa k nám zo Severnej Ameriky. Čučoriedka je opadavý listnatý ker, ktorý v ideálnych podmienkach dorastá až 2,5 metrov výšky. V našom prostredí bude ale skôr menší. Kvety majú rôzne farby od bielej cez ružovkastú, až po výrazne ružovú.
V poslednej dobe sa množia názory, ktoré pestovanie záhradných čučoriedok trochu kritizujú. Alebo presnejšie kritizujú použitie rašeliny v záhradníctve. Kritika vychádza faktu, že rašelina je v podstate neobnoviteľným prírodným zdrojom a jej zásoby rapídne ubúdajú. Ďalej sa vďaka vysúšaniu rašelinísk zmenšuje aj plocha, na ktorej sa rašelina môže tvoriť. Obnova vyťaženej zásoby rašeliny môže trvať aj niekoľko storočí, pretože „prirastá“ veľmi pomaly. V priemere 1 mm až 1cm za rok. Preto sa od jej použitia najmä v súkromnom zahradničení a permakultúre začína upúšťať. Rastliny pestované v rašeline sa nahrádzajú tými, ktoré kyslú pôdu nevyžadujú. V prípade čučoriedok by to bol napríklad muchovník.
Pokiaľ už ale čučoriedku máte vysadenú nemusíte sa trápiť výčitkami svedomia, to v žiadnom prípade. Ak vám prospieva, nie je dôvod sa ju zbavovať. Poďme sa teda pozrieť, ako na jej rez.
Ako strihať kanadské čučoriedky:
Rez je ideálne vykonávať v čase dormancie rastlín, čiže vegetačného pokoja. Máte teda čas do jari, po narazení púčikov to už nie je ideálne. Pri práci používajte čisté a ostré nožnice. To ale platí pre každé prestrihávanie.
Strihajú sa až staršie rastliny. Do štyroch rokov veku nemusíte do rastliny nijako zvlášť zasahovať. Od štvrtého roku niektoré výhony viac zdrevnatí a zošednú. To sú tie, ktoré už majú najplodnejšie roky za sebou a môžeme ich vystríhať. Najviac naopak plodia tie dvoj až trojročné s krásnou sviežo zelenou farbou.
Odstraňujte celé vetvy až pri zemi. Zakracovanie by nepomohlo, pretože čučoriedka plodí na konci vetiev. Skrátené pahýle by aj tak veľmi nezaplodili.
Vetve, ktoré príliš zahusťujú ker môžu preč. Je dôležité, aby slnko mohlo aj dovnútra kríka, takže nepotrebujeme príliš hustý obrosť, ktorý by tienil.
Vystrihajte tiež vetvy, ktoré rastú príliš nízko pri zemi. Čučoriedky z týchto vetvičiek potom ležia na zemi a môžu začať nahnívať, alebo sú špinavé od hliny. Vetvy sa totiž pod ťarchou plodov ohnú až k zemi. Také môžu preč.
Čím viac budete rastlinu strihať, tým aktívnejšie porastie. Po štyroch až piatich rokoch bez rezu už rastlina skoro nedorastá. Doprajte ju teda starostlivosti a budete prekvapení, koľko nových výhonov sa objaví. Rez veľmi zanedbaného a hustého kríka čučoriedky pokojne rozložte do dvoch rokov.Nespôsobí to rastline taký šok, ako keby prišla o takmer celú listovú plochu naraz.
Návod na střih kanadských borůvek
Rez čučoriedok tiež dokáže pomôcť od hubového ochorenia kanadských čučoriedok, ktoré sa môže vyskytnúť. Prejavuje sa zasychaním koncových vetvík. Existuje síce spôsob, ako s ním bojovať, ale je to problematické. Zatiaľ sa najčastejšie využívajú fungicídne preparáty na jesenný a jarný postrek. Dôležité je tiež odstraňovať napadnuté vetvičky a nenechávať ich pod kríkom. Radšej ich páľte. Pri odstrihávaní vetvičiek je nutné nožnice medzi prácou na jednotlivých kríkoch vydezinfikovať.
Ostružina maliník (Rubus idaeus) nám dáva skvelé, osviežujúce plody, ktoré znamenajú to pravé leto. Ide o opadavý ker, ktorý môže dorásť až do výšky 2,5 metrov. Patrí do čeľade ružovitých. Domáci je v Európe aj Ázii. Nepestoval sa však dlho zámerne, skôr sa zbierali maliny divoké. V ľudovom liečiteľstve sa používajú listy rastliny na prípravu odvarov na kloktanie, pri zápaloch ústnej dutiny.
Maliníky sú nenáročné, stačí im kyprá pôda a dosť slnka. V záhrade sa väčšinou bujne rozrastajú, takže sa im často vyberie nejaký kút, kde budú mať dostatok priestoru. Aby ale plodili pravidelne, treba ich správne strihať. Naozaj podrobný návod nájdete na Youtube kanále Plodná záhrada. Ten vám dnes prinášame, takže aj vaše kríky sa pri pravidelnej starostlivosti krásne rozplodia a úroda bude väčšia.
Niekoľko tipov na pestovanie a rez maliníka:
Maliníky majú rady neutrálnu, alebo mierne kyslú pôdu. Mala by obsahovať dostatok živín, takže ju môžete trochu vylepšiť už pred výsadbou. Pridajte odležaný konský hnoj, ale zbytočne ho nekupujte. Spýtajte sa v obci u chovateľov koní, radi sa ho zbavujú. Použiť môžete aj kvalitný kompost, a ak kosíte trávu alebo hrabete lístie, záhon s malinami zamulčujte.
Rastliny maliníka prospievajú aj vo vyšších polohách. Toto ovocie si teda budete môcť dopriať aj tam, kde by iné nemuselo dozrieť. Plodiť bude aj vo výškach okolo 600 m.n.m., len mu v takom prípade vyberte južne orientované stanovište.
Pokiaľ vysádzajte rastliny v radoch, nechajte medzi nimi rozostupy 1,5 metrov. Kríky sa rozrastú a tiež budete potrebovať aby vytvorili bočnú obrosť. A ešte medzi radmi budete chcieť prechádzať pri zbere. Samotné kríky potom môžu byť medzi sebou od 0,5 do 1,5 metrov.
A teraz už teda k strihu: Vystrihajte odplodené výhony. Ideálne po zbere, hneď v lete. Ale ak to nestihnete, môžete ich ostrihať aj na jeseň, v zime, alebo na jar.
Hornú časť šľahúňov malinovníka zakraťte. Tým vytvoríte bočnú obrosť, na ktorom maliníky najlepšie plodia.
Na jednom metre štvorcovom sa snažte mať maximálne 6-7 výhonov. Prebývajúcich sa zbavte.
Pestovanie malín podľa Youtube kanála Plodná záhrada
Pokiaľ vyberáte sadenice malín, pozrite sa skôr v okolitých záhradníctvach. Rastlina je bežne k dostaniu a vybrať si budete môcť z niekoľkých kultivarov. Predávajú sa tie, ktoré majú červené plody, ako napríklad Autumn Bliss, Polana, Polka, alebo Groovy.
Ďalej môžete na raziť na maliníkov žltej, sem patrí napríklad Jantár alebo Poranna rosa. Existujú aj odrody, ktoré plodia čierne alebo tmavo fialové plody, podobné skôr černiciam. Sem patrí Black polka a Bristol. Krížením maliníka a ostružiníka potom vznikli hybridné rastliny – malinoostružníky.
