Kategórie
Práca s drevom

Ktoré dreviny sa najčastejšie používajú na výrobu nábytku?

Výroba nábytku je jedným z najstarších a najdôležitejších remesiel, ktoré spája estetiku s praktickými potrebami. Či už ide o stoly, stoličky, postele alebo skrine, drevo je materiál, ktorý sa používa od počiatkov nábytkárstva až po súčasnosť. Dreviny, ktoré sú pre výrobu nábytku najobľúbenejšie, majú špecifické vlastnosti, ktoré ich robia vhodnými pre rôzne účely, a to ako z hľadiska trvanlivosti, tak vzhľadu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najčastejšie používaných drevín v nábytkárskom priemysle, ich charakteristiky a konkrétne príklady využitia.

Dub – kráľovské drevo pre výrobu nábytku

Dub je jednou z najtradičnejších a najcennejších drevín pre výrobu nábytku. Tento tvrdý, ťažký a odolný materiál je známy svojou dlhou životnosťou a schopnosťou odolávať mechanickému opotrebovaniu, čo z neho robí ideálnu voľbu pre výrobu nábytku, ktorý bude vystavený každodennému používaniu.

Charakteristiky dreva dubu:

  • Tvrdosť a odolnosť: Dub je veľmi tvrdý a odolný proti poškriabaniu, čo z neho robí skvelý materiál pre výrobu nábytku, ktorý bude vystavený nárazom a ťažkým bremenám, ako sú stoly a knižnice.
  • Vzhľad: Dubové drevo je zvyčajne žltohnedé až stredne hnedé, pričom má výraznú štruktúru s hlbokými letokruhmi, čo mu dodáva estetickú hodnotu. Vytvára tiež veľmi pekný efekt pri použití na veľkých plochách, ako sú dosky stolov.
  • Rastlinná charakteristika: Dubové drevo je známe svojou stabilitou a schopnosťou vyrovnávať sa s vlhkosťou, čo ho robí odolným proti prasklinám a deformáciám.

Príklady použitia:

Stoly a dosky: Dubové stoly sú obľúbené vďaka svojej odolnosti a robustnému vzhľadu, ktorý pritahuje pozornosť a pôsobí majestátne.

Kreslá a pohovky: Dubové kostry nábytku sa často používajú pre výrobu kresiel a pohoviek, pretože poskytujú pevnú základňu a dlhú životnosť.

Skrine a truhlice: Vzhľadom na pevnosť a stabilitu je dub ideálny pre výrobu nábytku, ktorý má dlhú životnosť a ťažké veko, ako sú truhlice alebo komody.

Javor – elegancia a všestrannost

Javor je ďalšia veľmi ceněná drevina, ktorá sa často používa pri výrobe nábytku. Tento druh dreva je veľmi silný, ale pritom flexibilný, čo z neho robí ideálnu voľbu pre výrobu nielen tradičného nábytku, ale aj moderných dizajnov.

Charakteristiky dreva javoru:

  • Tvrdosť a pevnosť: Javorové drevo je tvrdšie ako borovica, ale mäkšie ako dub, čo ho robí vhodným pre jemnejšie nábytkárske aplikácie. Je odolné voči poškriabaniu a škvrnám, čo je pozitívne pre nábytok s častým používaním.
  • Vzhľad: Javor má svetlú, takmer bielu-krémovú farbu s jemným žltým nádychom. Jeho štruktúra je veľmi rovná a jemná, čo vytvára vynikajúci základ pre akýkoľvek typ povrchovej úpravy.
  • Rastlinná charakteristika: Javor je flexibilný a ľahko sa opracováva, čo uľahčuje jeho použitie v rôznych typoch nábytku, vrátane kresiel, stolíkov a skríň.

Príklady použitia:

Kancelársky nábytok: Javor sa často používa na výrobu písacích stolov, konferenčných stolíkov z masívu a kancelárskych stoličiek vďaka svojmu elegantnému vzhľadu a odolnosti.

Nábytok pre moderné interiéry: Javorový nábytok je obľúbený pre jeho jemný a čistý vzhľad, ktorý je vhodný pre minimalistické alebo moderné dizajny.

Třešeň – luxusná voľba pre prémiový vzhľad


Třešňové drevo je vysoko ceněné pre svoju bohatú farbu a jemnú textúru, ktorá sa s časom stále viac prehlbuje a zreje. Je to ideálny materiál pre výrobu nábytku, ktorý má nielen vysokú funkčnosť, ale aj estetickú hodnotu.

Charakteristiky dreva třešne:

  • Tvrdosť a stabilita: Třešňové drevo je pomerne tvrdé, ale stále ľahko opracovateľné. Vďaka svojej stabilite je odolné proti prasklinám a zostáva veľmi pevné aj pri vystavení vyššej vlhkosti.
  • Vzhľad: Třešeň má bohatú červeno-hnedú až tmavo hnedú farbu, ktorá s vekom tmavne a získava zlatavý odtieň. Drevo je hladké a rovné, čo je ideálne pre leštené povrchy.
  • Rastlinná charakteristika: Třešňové drevo je vysoko ceněné pre svoju schopnosť udržiavať si svoj vzhľad aj pri vystavení každodennému opotrebovaniu, čo je dôležité pre nábytok, ktorý má slúžiť dlho.

Príklady použitia:

  • Luxusné stoly: Třešňové stoly sú často používané v kvalitných jedálňach a kanceláriách, kde sa kladie dôraz na vzhľad aj funkčnosť.
  • Skrine a vitríny: Třešeň je ideálna pre výrobu nábytku, ktorý bude obsahovať sklenené alebo dekoratívne prvky, pretože jej vzhľad podčiarkuje elegantný dizajn.

Borovica – ekonomická voľba s prírodným vzhľadom


Borovica je jednou z najbežnejších drevín používaných pre výrobu nábytku. Jej relatívne nízka cena, ľahká opracovateľnosť a príjemný vzhľad ju robí populárnou voľbou pre širokú škálu nábytkárskych výrobkov.

Charakteristiky dreva borovice:

  • Tvrdosť a pružnosť: Borovica je mäkšie drevo, čo znamená, že je ľahšie na opracovanie, ale aj náchylnejšie na poškriabanie. Je teda vhodná pre výrobu nábytku, ktorý nebude vystavený extrémnemu opotrebovaniu.
  • Vzhľad: Borovica má svetlú žltú až bledú červenohnedú farbu, čo jej dodáva svieži, prírodný vzhľad. Môže mať jemné letokruhy a niektoré varianty borovicového dreva majú výrazné uzly, ktoré dodávajú textúru.
  • Rastlinná charakteristika: Borovica je veľmi flexibilná a ľahko sa prispôsobí rôznym technikám opracovania, čo ju robí populárnou pre výrobu nábytku v rustikálnom alebo vidieckom štýle.

Príklady použitia:

Kancelársky nábytok: Vďaka svojej nižšej cene je borovica často používaná na výrobu lacnejších kancelárskych stolov a skriniek.

Rustikálny nábytok: Borovicové drevo je ideálne pre nábytok, ktorý má evokovať prírodný, vidiecky štýl, ako sú postele, stoly a knižnice.


Orech – exkluzívna a elegantná voľba


Orech je jednou z najobľúbenejších drevín pre výrobu prémiového nábytku. Je známy pre svoju tmavú, bohatú farbu a hladkú textúru. Je to ideálna voľba pre nábytok, ktorý má vzbuzovať pocit luxusu a prestíže.

Charakteristiky dreva orecha:

  • Tvrdosť a odolnosť: Orech je tvrdé drevo, ktoré je odolné proti opotrebovaniu a prasklinám. Je vysoko odolné a jeho povrch je príjemne hladký.
  • Vzhľad: Orechové drevo je tmavo hnedé až čierne, čo dodáva nábytku elegantný a sofistikovaný vzhľad. Využíva sa často na povrchy, ktoré majú byť lesklé a hladké.
  • Rastlinná charakteristika: Orech je pomerne ťažký a ťažko opracovateľný, čo znamená, že je určený skôr pre nábytok, ktorý bude vytvárať dojem kvalitného a vysoko ceneného výrobku.

Príklady použitia:

  • Luxusné postele: Orech sa často používa na výrobu luxusných postelí alebo ďalších prvkov v spálňach, kde je dôraz na estetiku a trvanlivosť.
  • Kancelársky nábytok: Orechové stoly a stoličky sú vysoko cenené pre svoju eleganciu a vysokú kvalitu, ktorá vyhovuje prestížnym kanceláriám a pracovným priestorom.

Výber správnej dreviny pre výrobu nábytku závisí na rade faktorov, vrátane požadovanej estetiky, trvanlivosti a cenového rozpätia. Dub, javor, třešeň, borovica a orech patria medzi najobľúbenejšie dreviny, ktoré spĺňajú široké spektrum požiadaviek na funkčnosť aj dizajn. Každá z týchto drevín má špecifické vlastnosti, ktoré ju robia vhodnou pre rôzne typy nábytku a interiérov. Či už ide o robustný stôl z dubu alebo elegantnú vitrínu z orecha, každé drevo prináša do priestoru jedinečnú hodnotu a dlhú životnosť.

Kategórie
Drevostavby Práca s drevom

Ako na opaľované drevo metódou Shou Sugi Ban – videonávod

Počas posledných cca 10 rokov sa na stavbách stále častejšie môžeme stretnúť s fasádami z dosiek v tmavo hnedej alebo čiernej farbe. Predtým neštandardná voľba obloženia je dnes k videniu na domoch navrhnutých renomovanými architektmi i menšími štúdiami, ale aj na drobných stavbách, ako sú rôzne tiny-housy, maringotky alebo čajové domčeky a záhradné altány. Jedná sa o opaľované dosky ošetrené olejmi na drevo.

Povrchová úprava dreva opaľovania pochádza z Japonska a nazýva sa Shou Sugi Ban alebo tiež Yakisugi (焼杉). Yaki znamená „zahriať ohňom/opáliť“ a sugi „cyprus“. Ide o tradičnú metódu a už z názvu je vidieť, že sa pri nej využívalo hlavne drevo cyprusov. Konkrétne sa potom jednalo o cyprus tupolistý – hinoki (Chamaecyparis obtusa).

V minulosti sme v našich zemepisných šírkach mohli podobné sfarbenie pozorovať na vidieckych stodolách. Tam nebola čierna farba výsledkom opaľovania, ale dosky boli natierané hovädzou krvou. Pôsobením slnka potom dosky tmavli a fasády najmä úžitkových budov dostávali načernalý odtieň. O mnoho rokov neskôr vystriedal volskú krv vyjazdený olej. Aj ten sa používal na natieranie prístreškov, kôlní a stodol. Avšak vďaka škodlivým účinkom na ľudské zdravie bolo od jeho používania upustené.

Detail opaľovanej fasády čierneho čajového domu z dielne a1architects. Zdroj obrázku a viac informácií o stavbe.

Spôsoby opaľovania dosiek

V súčasnosti existujú tri základné spôsoby, ktorými je možné docieliť opálenie povrchu dreva. Každý z nich má svoje špecifiká a osobne som vyskúšal iba druhú metódu, teda opaľovanie horákom. Sami ale môžete skúsiť aj ďalšie spôsoby a zistíte, čo vám vyhovuje.

Opaľovanie v komínčeku

Prvý spôsob je veľmi tradičný a trochu náročný na manipuláciu. Dosky sa pri ňom zviažu po troch hranami k sebe a tým sa vytvorí komín. Pokiaľ ho postavíme nad rozrobený oheň, začne povrch dreva horieť smerom nahor vďaka prirodzenému ťahu vzduchu. Vnútro doskového komína tak bude opálené, vonkajšie strany dosiek zostanú nedotknuté. Nevýhodou je nemožnosť kontrolovať pohľadom mieru opálenia, takže je potrebné nabrať určitú skúsenosť. Ďalší zádrhel môže vzniknúť pri manipulácii, keď napríklad 4 metre dlhé dosky už je ťažké udržať vo vertikálnej polohe tak, aby mohla obhorieť a nijako nás pri práci neohrozila. Pri takej dĺžke už sa hodia pomocníci.

Opaľovanie dosiek tradičnou metódou.  Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry

Z video ukážky si môžete urobiť predstavu o tom, ako tradičné opaľovanie pomocou vytvoreného komína prebieha. Je vidieť, že horenie dosiek je silné, vzniká zuhoľnatená vrstva. Je teda potrebné ich včas uhasiť, aby neodhorelo väčšie množstvo dreva, než je nutné.

Ďalšie video, ktoré krásne ilustruje opaľovanie dosiek zviazaných do komína.Zdroj: Youtube kanál Jorge Chavier Cruz Florin
Ručné kefovanie opálených dosiek. Zdroj Youtube kanál Nakamoto Forestry

Opaľovanie horákom

Ďalšia metóda opaľovania využíva stavanie horák na lepenku. Tým je možné docieliť podobný efekt, ako pri opaľovaní prvým spôsobom. Výhodou je ale lepšia manipulácia s materiálom a tiež väčšia kontrola nad mierou opálenia dosiek.

Pri použití horáka je vhodné dodržať niekoľko zásad:

  • Používajte nehobľované drevo. Je totiž veľký rozdiel, pokiaľ sa snažíte opáliť hobľované dosky. Hobľovanie je samo o sebe jeden zo spôsobov, ako zvýšiť odolnosť dreva voči ohňu. Malé triesky, ktoré na neopracovaných doskách zostávajú ľahšie chytia. Preto sa nehobľované dosky opaľujú pekne, ale hobľované málo černajú a vyžadujú oveľa dlhšie pôsobenie plameňa. To samozrejme zdvíha konečné náklady, kedy musíte zaplatiť hobľovanie dosiek (alebo si ich ohobľovať) a tiež spotrebujete viac plynu do horáka. Rozdiel je skutočne značný.
  • S horákom nepracujte v silnom vetre. Nájdite si dobre chránené miesto, alebo počkajte na lepšie počasie. Vietor fúka plamene rôznymi smermi a je problematickejšie udržať koncentrovaný žiar do jedného miesta. Aj toto potom dvíha spotrebu plynu.
  • Hrčky budú chcieť viac tepla – opaľujú sa pomalšie, takže by v ich mieste zostal svetlejší fľak. Preto tu s plameňom „pritlačte“ pokiaľ chcete docieliť farebne jednotný povrch.
  • Pozor pri opaľovaní paluboviek s perodrážkou. Sú tenšie a obzvlášť v mieste, kde je perko alebo drážka, drevo začína čoskoro horieť. Tam je totiž materiál skutočne slabý. Stane sa tak, že pokiaľ chceme opáliť hobľovanú palubovku, niekde nebude poriadne tmavnúť, ale pero alebo drážka už môže horieť alebo sa teplom rôzne krútiť. Preto je vhodnejšie opaľovať skôr rovnako silné dosky.
Opaľovanie dreva horákom, následné kefovanie a napustenie olejom. Zdroj: Youtube kanál Northmen

Použitie špeciálnej pece

Na zjednodušenú úpravu opaľovaných dosiek alebo výrobu väčšieho množstva sa hodí špeciálna pec. Tú nájdeme skôr v priemyselných podnikoch, ale dosky sa na posuve pretiahnu pecou, kedy sú zároveň z jednej strany vystavené žiaru. Výhodou je rovnomerne opálený povrch a menšia prácnosť.

Napúšťanie opáleného dreva olejom

Na napúšťanie opálených dosiek sa používajú rôzne druhy olejov, napríklad ľanový alebo tungový. Zahriatím oleja pred aplikáciou zaistíte hlbšiu penetráciu dovnútra dosiek. Na optimálnu ochranu opáleného dreva je ideálne aplikovať aspoň tri vrtvy. Pokiaľ nie ste spokojní s finálnou farbou dreva, napríklad preto, že je príliš svetlá po kefovaní, dá sa to vyriešiť. Oleje, ktoré sa používajú na povrchovú úpravu je možné dofarbiť pigmentom. Je k dostaniu v rôznych odtieňoch a intenzitu farby určuje práve odtieň a použité množstvo. Ja takto dofarboval nedostatočne opálené palubovky na maringotke. Odtieň paluboviek bol po prvom napustení olejom veľmi svetlý a nerovnomerný. Opálenie sa teda ukázalo ako nedostatočné. Preto som pri druhom a treťom nátere pridal orechový pigment – ten najtmavší, ktorý sa mi podarilo zohnať. Finálna farba je tak úplne čierna, hoci samotné opálené palubovky by boli skôr žíhané.

Výsledky použitia metódy Shou-sugi-ban

Stupne opálenia dreva sa rôznia. Pokiaľ je plameňom vystavené len malú chvíľku, bude zvýraznená kresba a stmavnú hlavne letorasty. Také dosky sa často používajú na výrobu rustikálneho nábytku, políc alebo regálov. Opálené drevo je možné ešte kefovať a jemne obrúsiť tak, aby pri použití v interiéri nešpinilo. Ako finálna povrchová úprava sa väčšinou používa napustenie olejom na drevo. Výsledkom sú dosky svetlo hnedé, len mierne tmavšie ako boli pôvodne. Ako už bolo povedané, dôjde hlavne k zvýrazneniu kresby.

Vyššia miera opálenia potom dáva vzniknúť doskám v rôznych odtieňoch hnedej až po uhlovo čiernu. Veľa opálené dosky potom budú mať aj charakteristický zuhoľnatený povrch. Práve tenká vrstva zuhoľnateného dreva je často cieľom takejto úpravy. Zaisťuje totiž ochranu pred hmyzom, drevokaznými hubami, ale aj pred požiarom. Raz opálené drevo už totiž zle horí. Zuhoľnatený povrch potom buď na doskách môžeme nechať, alebo ho možno kefovať. To sa používa v prípade, že nechceme aby z dosiek zuhoľnatené kúsky mohli časom opadávať. Finálne napustenie sa potom vykonáva ľanovým alebo tungovým olejom na drevo.

Detail opáleného dreva. Zdroj: Wikimedia Commons

Poznámka k čiernej fasáde a tepelnej regulácii domu

Biele, teda povedzme tradičné prevedenie fasád domov, s ktorým sa môžeme stretnúť najmä v okolí Stredozemného mora funguje tak, že za slnkom rozpálených dní odráža jeho žiarenie. Teplota povrchu domov sa potom zhruba rovná teplote okolitého vzduchu. Teda fasády a následne aj interiéry domov sa tak nerozpaľujú. Za chladnejších nocí sa potom uplatňuje nízka sálavosť tepla z povrchu fasád. Akumulované teplo sa do okolia vyžaruje pomalšie.

Pri čiernych domoch je to presne naopak – v noci rýchlejšie vychladnú a naopak cez deň sa ľahko rozpália do teplôt prevyšujúcich vzduch v okolí. Preto je tepelná izolácia a následný komfort pobytu v týchto stavbách jednou z hlavných výziev, ktoré použitie použitia tmavých obkladov obnáša.